Aristotelova politická teorie

Aristotelova politická teorie
https://www.databazeknih.cz/img/books/72_/72340/aristotelova-politicka-teorie-72340.jpg 4 4 4

Se svrchovanou znalostí sepsaný úvod do Aristotelova politického myšlení, jež dodnes zůstává neotřeseným základem západní politické kultury.

Literatura naučná Politologie, mezinárodní vztahy
Vydáno: , Oikoymenh
Originální název:

Aristotle´s political theory, 1977


více info...

Přidat komentář

Benedikt
30.11.2019 4 z 5

Prvá kniha ktorá hĺbkovo rozoberá dielo ktoré som prečítal padla na túto knihu. Po prečítaní najdôležitejších diel od Aristotela, ohľadom politickej teórie som zavŕšil knihou od R.G.Mulgana, a urobil som naozaj dobre. Kniha zosumarizovala to čo tvorilo kontext diel. Poskytla mi krásny náhľad na to čo je „medzi riadkami“, ukázala mi , čo Aristoteles naozaj znamenal pre politickú teóriu.

Medzi to na čo ma upozornila kniha, je určite zámer Aristotela ohľadom politickej teórie, ktorú nekoncipoval ako civilnú vedu ale ako o istý súbor poznatkov, rád a metód určených pre politikov, vládcov a zákonodarcov, ktorých základný rys je v praktickom uplatňovaní a nie v akademickom poznávaní.

Aristoteles v otázke občanov koncipovala aj dnes veľmi príťažlivú teóriu kde člen spoločenstva (koinonia) je cieľom sám o sebe. Slobodný aktívny občan ako poslanie štátu je naozaj zaujímavý koncept.

Samotná kniha má veľkú hodnotu i v tom, že priblížila dobu a pomery kedy vznikali diela, tak nám napríklad pripomína, že v časoch Aristotela neboli koncipované základné ľudské práva, a rozsudky ako zbavenie majetku či vyhnanstvo boli legitímnimi nástrojmi štátu ktoré nezasahovali do osobnej sféry občanov. Štát bol viac ako jednotlivec. Aristoteles v tomto ponímaní, kladie na štát, z dnešného pohľadu, totalitárne nároky vo forme tvorby šťastia a cnosti prostredníctvom zákonov, výchovy a spravovania. Aristoteles sa podľa Mulgana dotkol aj základnej premisy akceptácie štátu v forme vzťahu politickej poslušnosti a morálnej povinnosti, ktorú ale ďalej nerozoberá, konštatuje len že cnostný človek je cnostný absolútne a nie len relatívne.

V knihe ma zaujal veľmi zaujímavý Mulganov výrok: „Názor že moc výkonná musí obmedzovať samu seba a výkon vôle zákonodarcu, môže byť účinným a prospešným mýtom , nemôže však byť presným popisom politickej skutočnosti“ , ktorý je naozaj výstižný.

Krátka rozprava o povahe suveréna ako o absolútnom nositeľovi moci ktorý je nad zákonom a právom, nám tak trošku ukazuje že ak je suverénom napr. ľud a ten sa rozhodne porušiť práva ako napr. zvrhnúť vládu má na to legitímne právo.

Veľmi zaujímavý je aj exkurz k politei, ktorú Aristoteles chápe raz ako timokraciu raz ako politeiu. Jej obsahom a zároveň rozdielom je jej zameranie, ktoré spočíva v plnení spoločného záujmu a demokracia plní záujem vlády mnohých vo svojom vlastnom záujme. Politeia je zmiešanou vládou a jej prvkami sú správne vyvážené vzťahy medzi chudobnými a bohatými, nutná skupina strednej vrstvy.

Aristoteles pokladal politickú kariéru za osobitný druh cti. K občianstvu ešte prikladám, že v Aristotelovom ponímaní sa občanom chápe aktívny prvok , ktorý je vyjadrený poradnou (na snemoch), súdnou, a čiastočne aj politickou činnosťou, nejde teda o pasívneho demokratického občana dneška, ktorý po odvolení stráca záujem o štát. Keď sa o štát nestarajú občania nestará sa štát ani o občanov. Aténska demokracia teda bola v pravom rade aktívnou demokraciou ako priamou.

Mulgan zaujímavo konštatuje že odborník vo svojej oblasti, hoci má znalosti a schopnosti nemá právo byť postavený vyššie ako kontrola a kritika. Je to myšlienkovo veľmi zaujímavý postreh.

V závere knihy o stasis (zmeny vlády) je zachytená asi najzaujímavejšia myšlienka, Mulgan tu koncipuje takto: „ Aby uspokojili svojich poddaných a získali ich lojalitu, musia sa demokrati stať v určitom zmysle menej demokratickým a oligarchovia menej oligarchickými“ . Tento i dnes aktuálny recept na stabilitu nám ukazuje že pre zachovanie demokracie je nutné správať sa občas nedemokraticky. Obdobou takéhoto konania by som možno zaradil ostrakizmus ( hoci by boli námietky že sa jedná o porušenie skôr právneho štátu ako demokracie, no ja si myslím, že dôsledky boli skôr politické ako právne) kde sa ktorý bol súčasťou Aténskej demokracie, ako prostriedok kontroly a stabilizovania demokratického režimu, hoci tento prostriedok bolo len faktické vyhnanie občanov.

Štítky knihy

Aristotelés, 384 př. Kr.-322 př. Kr. antická filozofie politická filozofie

Autorovy knížky

Richard Grant Mulgan
novozélandská, 1940
1998  75%Aristotelova politická teorie