Babička©
Ivana Gibová
https://www.databazeknih.cz/img/books/52_/525435/bmid_babicka-c-65423da97a015.jpg
4
11
11
Deväťdesiate roky, malomestské sídlisko. Detstvá, dospievania, starnutia, rozbité kolená, premočené papuče, susedia, krčmy, škôlky a školy, malomestské životy, Maria Callas a jedna Babička. Piata kniha Ivany Gibovej vychádza v novej edícii Ivana G.
Přidat komentář
Veľmi atmosférické, silné, odpudivé ale aj smiešne dielko. Zozačiatku je ťažké začítať sa - autorkin štýl s dlhými súvetiami nemusí sadnúť každému. No oplatí sa zvyknúť si.
Okrem samotného príbehu sa mi páčili najmä trefné, no zbytočne nerozťahané opisy postáv, interiérov a exteriérov, vďaka ktorým si čitateľ urobí dokonalý obraz o kúsku sveta, na ktorom sa dej odohráva.
Prežijeme drsné detstvo a dospelosť hlavnej hrdinky a mnoho z nás sa okrajovo alebo úplne nájde vo viacerých situáciách, (chorých) vzťahoch, ktoré sú tak typické pre mnoho rodín a jednotlivcov aj dnes.
Na opačnom póle vážneho príbehu sú zábavné východniarske hlášky, na ktorých sa schuti zasmeje aj nevýchodniar.
Okrem štylistiky, na ktorú si bolo treba zvyknúť, mi prekážal záver knihy, ktorý bol... ...no nijaký. Je to useknuté a človek čaká ďalšiu kapitolu. Aj keď na druhej strane je ten sek aj napriek tomu akosi prirodzený...
Podtrženo, sečteno - veľmi dobrý, veľmi hnusný, veľmi smutný, veľmi čudný, veľmi vtipný a krásne nevkusný počin. Vlastne doteraz neviem, či išlo o fikciu, alebo skutočný príbeh. No celý čas som bol akosi podvedome presvedčený, že sa to naozaj stalo. A v podstate sa mohlo. Hocikde. Hlavne na východe. :D
P. S. 1: Kým som nečítal knihu, myslel som si, že sa strapce na kobercoch česali iba v našej rodine.
P. S. 2: Na zdravie zosnulého. :D
(SPOILER)
Pri tejto knihe som sa nahlas smiala a potom aj plakala. Prerevala som doslova balíček vreckoviek, lebo to bolo bolestivé čítanie. Také, naše 80-te a 90-te roky. Úplne som tie papučkové scény videla. Od škôlky až po dospelosť. Aj spisovne, aj po východniarsky s prízvukom, aj s vybývaným bytom s istým zápachom, lapačmi prachu, či prestavanou vilou na podnikateľské baroko a šteklením uja Ľuboška a neskôr aj jemu podobnému.
Fakt nemám rada zneužívanie a neznášam to ani v knihách, neviem preto dať plný počet hviezdičiek, ale na rozdiel od kníh Les v dome, či Nič, je v nej na konci nádej. (Necítila som sa po dočítaní ako niekoľkokrát použitá a vypratá handrička.)
Babička Ivany Gibovej nie tá láskavá a milá ako od Boženy Němcove. Je to despotická a tvrdou rukou vládnuca žena, čo nemilosrdne komanduje svoju rodinu, dcéru, zaťa a vnúčatá... až kým nezostarne a pokorne na vás nebude pozerať, nebude vás poznať, no a vy nebudete mať to srdce ju nechať len tak zasratú a neprebalenú.
Ak niektorá kniha ide na dreň, je to táto. Aj mi zlomila srdce, aj mi ho zahojila.
Najprv som si myslela, že to bude niečo podobné ako Ja, malkáč, s humorom sa aj ťažké témy lepšie znášajú, no autorka ide ďalej, opisuje nielen povrchové škrabnutia, tu sú kolená rozbité niekoľkokrát a ponecháva hlboké jazvy. Rýpať sa pod chrastou. Rodina.
Smutná je táto Babička.
Štítky knihy
slovenská literatura zneužívání komunismus babička
Autorovy další knížky
| 2014 |  Bordeline |
| 2020 | Eklektik Bastard |
| 2016 | Barbora, boch & katarzia |
| 2013 | Usadenina |
| 2023 | Babička© |
Neviem úplne, že či by som zvládla čítať tie nekonečné vety, keby kniha mala dvakrát toľko strán ako má, ale takto to bolo akurát. Dosť dlho mi aj trvalo sa naladiť a zorientovať sa v tom, o kom sa práve v danej chvíli hovorí, ale potom už to bola jedna jazda.
Áno, bolo to dosť drsné rozprávanie, ale proste také realistické ako sám život je, neskrýva sa za žiadne pozlátka a pribináčikovo sa z toho môžete aj viete čo...