Belasé pobrežie
Kristmann Gudmundsson
V Belasom pobreží sa autor vracia k téme lásky: na osudoch chlapca Hakona, siroty odchádzajúcej zo zastrčeného gazdovstva do hlavného mesta, zobrazuje Gudmundsson nielen vlastnú mladosť, ale podáva aj svedectvo o svojej generácii. Hakon prežíva dva silné city - túžbu po lepšom živote, vzdelaní a kráse, symbolizovanú obrazom belasého pobrežia v diaľke, a nežnú, nepohasínajúcu lásku k Eialin, družke svojej mladosti, s ktorou prežil spoločné detstvo na gazdovstve. Autor opisuje ťažký život svojich hrdinov i krásu islandskej prírody.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 1966 , Slovenský spisovateľOriginální název:
Den blå kyst, 1931
více info...
Přidat komentář
Knihobudková :)
Môj obľúbený sever - Island... seversky depresívny príbeh o ťažkom živote, prvej a večnej láske, tuberkulóze...hlade, práci...ale vlastne v ňom nebolo nič také, čo by ma prinútilo aspoň raz sa zasniť a povedať si wau...
Autor poctivo popísal islandskú prírodu, život obecných sirôt, prilepšujúcich si vajcami kajok a občas i pečeným chráneným operencom, zaujalo pasenie ovcí na šérách a nutnosť stráženia...došlo aj na islandské nevyspytateľné počasie, zimné búrky, keď sa človek stratí na vlastnom dvore a zmrzne praakticky na prahu domova...tiež boj s morom, ľadom a vetrom v priebehu Hakonovej rybárskej epizódy...
(mimochodm, Hakon túžil po vzdelaní, ale v podstate okrem jednej zmienky o katechizme s farárom, som sa nedozvedela, že by chodil do školy, takže mi nie je jasné, kde sa naučil čítať a písať...)
Sám Hakon che dosiahnut viac, ide po vzdelaní, tvrdou prácou a štúdiom vyráža za svojím snom, opakovane pritom zakopáva, nakoniec sa však vracia na pravú cestu...akurát jeho láska mu uniká...u Hakona zobrazil i boj s vierou/náboženstvom, ktoré vytrvalo, na rodziel od jeho vyvolenej Eialin, odmieta....
Zaujímavá kniha, pekné popisy krásnej, ale tvrdej zeme, ťažkého života...a predsa, nejde dať viac ako 3*...hodnotím ako dobrú a posielam ďalej knihobudkou...
Príliš čierno-biele charaktery, dosť nepravdepodobné názory detí či mladučkých ľudí - odkiaľ ich brali? Neustále "vzostupy a pády" hlavného hrdinu, ktorý chvíľami pôsobí veľmi zásadovo, chvíľami zas ľahtikársky, ma už trochu unavovali - pôsobili nepresvedčivo. Vyvažovala to však verne a zaujímavo vystihnutá atmosféra života na Islande na začiatku 20. storočia, opis chudoby a štýlu života, aký si obyvatelia kontinentálnej Európy vôbec nedokážu predstaviť.
Ak dnes niekto obdivuje tvorbu J. K. Stefánssona, Eliassona, Sjóna či iných súčasných islandských autorov, oplatí sa touto knihou si pripomenúť, z čoho ich tvorba vyrastá.
Pěkný příběh z Islandu psaný "starším" stylem. Povedené jsou především popisy krajiny a atmosféry Snaefellského poloostrova (krásné místo) i Reykjavíku.
Četla jsem v únoru 2012. Podle mých poznámek:
Příběh z chudého venkova na Islandu. A ti chudí, když odejdou do bohatého Rejkjavíku, jsou na tom skoro pořád stejně.
Pracovitost, šetrnost, zodpovědnost nestačí pro lepší život.
Čtivé, hezké.
Štítky knihy
Autorovy další knížky
1971 | Mínos Devátý (Bohyně a býk) |
1941 | Děti země |
1942 | Modré pobřeží |
1946 | Bílé noci |
1947 | Předjaří |
Islanďania hľadajú teplo, a nachádza sa poväčšinou v knihách...myslím, že v rámci európskej spisby islandská literatúra stojí bokom, nielen svojou izolovanosťou ostrova, ale aj svojím spôsobom rozprávania, to čo tam nájdete, v žiadnej inej literatúre niet.