Biele noci / Hráč

Novela Biele noci a román Hráč sú výnimočné diela z rôznych období, ale myšlienkou a psychológiou sú si veľmi blízke. Aj ich hrdinovia sú podobní, tak ako sa ani Dostojevskij po takmer dvadsiatich rokoch neprestal na seba ponášať. Obaja hrdnovia sa chcú realizovať cez ozajstnú lásku, ani jednému však nežičí šťastie. V Bielych nociach sa ešte verí, že človek je v podstate dobrý, príbeh ma idylickejšie rúcho so závojom elegického smútku. Z hráča už hľadí tvár spisovateľa, ktorého mučí ľudská nedokonalosť. Skúsenosť ho poučila, že vášeň - postupne jedna jediná - neúprosne pohlcuje v človeku všetko ostatné, citlivosť, vnímanie i nadanie. No spoločné je pre obe diela spisovateľovo úsilie odkryť tajomstvo ľudskej duše. Duše, ktorá tak baži po plnom šťastí pre seba, ale aj pre blížneho. Aj v tomto hľadaní kľúča k šťastiu pre všetkých je humoristické posolstvo oboch výtvorov.... celý text