Biely kráľ
György Dragomán
Román sa odohráva v Rumunsko v roku černobyľskej katastrofy. Jedenásťročnému chlapcovi pred očami tajná polícia odvlečie otca. Viera v jeho návrat je zo dňa na deň slabšia. Táto udalosť pretrhne niť bezstarostného detstva hlavného hrdinu, ktorý sa dojímavo pokúša nahradiť matke muža, skrývajúc pred ňou vlastné trápenia a šikanovanie v škole. Atmosféra je nabitá cynickou pretvárkou a všadeprítomným strachom zo zrady, trestu či vydierania. Malý Džatá sa však bráni proti toľkej neľudskosti a vo veľkolepom finále bojuje o svojho otca. György Dragomán píše o prehnitosti a absurdite Ceaucescovho režimu z pohľadu malého chlapca štýlom, ktorý vyráža dych. Román bol preložený do väčšiny európskych jazykov, dokonca do hebrejčiny.... celý text
Literatura světová Romány
Vydáno: 2008 , Zelený KocúrOriginální název:
A fehér király, 2005
více info...
Přidat komentář
Kontrast tvrdosti a absurdnosti života v caušeskouvskom Rumunsku versus snaha žiť si krásne detstvo. Ide o chronologicky radené príhody 12 ročného chlapca, od momentu, keď mu odvedú otca. Dej nie je kontinuálny, no príbehy na seba nadväzujú. Autor popisuje primárne život chlapca, socialistické Rumunsko je iba kulisou.
Kniha bola smutná a nesmierne krutá. Tieto silné pocity, ma sprevádzali čítaním celého diela, niekedy sa mi až nechcelo znovu sa púšťať to tej biedy. Navyše ani chlapec Džatá nie je nijakým kladným hrdinom, s ktorým by ma autor nechal sympatizovať. Mohol som ho akurát ľutovať. Okrem množstva tvrdosti, ktorú pocítil od sveta dospelých, sám stváral také veci, že by to bolo regulérne na polepšovňu, bez ohľadu na to, či bol jeho otec "politický", alebo nie.
Záver, posledné tri kapitoly, celkový dojem z knihy značne zvýšili a potiahol ju do kategórie "na toto tak ľahko nezabudnem".
Kniha je súbor príbehov zo života chlapca, ktorého otca pošlú ešte za čias komunistického Rumunska do väzenia. Rozprávačom je chlapec, text je písaný ako prúd myšlienok, preto celkom chýba priama reč. Príbehy v knihe sa vyznačujú krutosťou, ktorú zmierňuje uhol pohľadu malého chlapca. Neviem, do akej miery odzrkadľujú príbehy dobovú realitu, niektoré sú "šmrncnuté" fantáziou, ale sú natoľko sugestívne, že niektoré príbehy alebo ich aspekty sa trvalo vrývajú do pamäti. Zo začiatku sa mi kniha kvôli svojej brutalite nepáčila, ale nakoniec som ju zhltla do konca so zimomriavkami na chrbte. Aj keď jednotlivé epizódy na seba priamo nenadväzujú, posledný príbeh hrôzostrašným otvoreným koncom knihu zarámcoval.
Neľahké čítanie, "výplody" malého chalana, z ktorých vám behá mráz po chrbte. Zdanlivo nesúvislé rozprávanie, chŕlenie príhodiek, fantazírovanie - a všetko zasadené do tvrdého rámca doby, ktorú si tak radi idealizujeme, lebo symbolizuje naše detstvo. Počítam, že kniha je aspoň zčasti autobiografická.