Bitka pri Viedni 1683
Emil Vontorčík
Stret civilizácií kresťanského kríža a moslimského polmesiaca. Islam už od 8. storočia sa opätovne pokúšal preniknúť do Európy. Kresťanská Európa najmenej päťkrát v dejinách dokázala sa proti nemu ubrániť a zachovať si svoju slobodu. Stačí si spomenúť na roky 732,1396,1453 1571 a 1683. Od tvrdého víťazstva Jána III. Sobieskeho pri Viedni mala Európa od islamu pokoj. Dnes sme svedkami tichého, ale dôsledného prenikania islamu do Európy, ktorá stratila už vela zo svojho kresťanského charakteru, a s tým aj ideologickú silu a motiváciu, aby sa pred is-lamizáciou bránila. Prajem tejto knihe, aby svojím obsahom presvedčila mnohých čitateľov na Slovensku o tomto súčasnom reálnom nebezpečenstve pre celú Európu. Milan Ďurica, historik Velmi aktuálne dielo slovenskej historiografie. Podáva prierez storočiami v prvej časti knihy a zoznamuje čitateľa s expanziou Osmanskej ríše, ktorá postupne integrovala do svojho vtedajšieho svetového impéria nielen všetky balkánske etniká a štáty, ale aj Uhorské kráľovstvo a ohrozila aj centrum Habsburskej ríše Viedeň. Podstatná časť knihy j e zameraná na ťaženie Osmanov na Viedeň, dvojmesačné obliehanie mesta-pevnos-ti, a najmä na historickú bitku 12. septembra 1683. Ide o pozoruhodné populárno-vedecké dielo, ktoré má čo povedať aj dnešnému čitateľovi a umožňuje porozumieť historickým udalostiam na našom území v minulosti i dnes. Peter Mulík, historik Problematika tureckých vojen a života našich predkov v susedstve Osmanskej ríše je pomerene dobre spracovaná v slovenskej historiografii mnohými autormi. No táto kniha je prvým rozsiahlym súborným dielom o historickej bitke pri Viedni v roku 1683 v slovenčine, ktorá vychádza pri príležitosti 333. výročia oslobodenia Viedne a ústupu osmanských armád z nášho územia. Naratívny štýl autora zaujme každého čitateľa, ktorému sa kniha dostane do ruky, aby na základe skúseností našich predkov porovnával a robil si úsudok o súčasnom vývine strednej Európy. Jozef Šimončič, historik... celý text
Přidat komentář
Ťažko hodnotiť... Veľmi tej knihe podľa mňa uškodilo ako sa ju autor snažil napísať ideologicky a hlavne ako nemotorne to robil... Tie naivné pokusy o prepojenie na dnešnú dobu a o dosť nepodarenú analýzu v štýle,, veď viete môžu za to moslimovia a gender a obeťou je kresťanstvo "a fuuu tá sa prišerne čítalaa takto sa knihy o dejinách jednoducho nepíšu... Na druhú stranu bola historická časť (t.j.skoro celá kniha) dobrá a veľa som sa dozvedel.Aj tam som pravda neraz nesúhlasil. Napríklad s hodnotením Leopolda, ktorý teda rozhodne nie je,, dnes kritizovany"za to zeby branil krestanstvo, ale skor za to ako nepodarene ho bránil... Každopádne z faktov uvedených aj samotným autorom je to(paradoxne) myslím aj tak jasné - panovník to bol nerozhodný, ušiel bez prípravy a následne arogantne urazil hrdinu čo mu zachránil krk - Sobieskeho.
No a samotný Sobieski je pravdaže postava o ktorej ťažko vôbec veriť, že ozaj žila - naozajstný rytier bez bázne a hany.
V skratke - informáciami nabytá a skvelá kniha o jednej z najdramatickejších epizód európskych dejín.
No a ak si chcete bleskovo jednou knihou doplniť vedomosti o celej téme protitureckých vojen je to ozaj skvelý výber - len čítať kriticky.Pasáže priamo o vojnových operáciach v Uhorsku a o bojoch o Viedeň jednoducho nemajú chybu.
Štítky knihy
Vídeň 17. století Osmanská říše Turci v Uhersku války s Turky bitva u Vídně (1683) obléhání
Autorovy další knížky
2016 | Bitka pri Viedni 1683 |
2010 | Nitrianske inferno a iné texty |
2007 | Nitra v najstarších dokumentoch a písomnostiach (do konca 13. storočia) |
2013 | Za krajanmi do Madridu, alebo, Vojna o Španielsko |
2011 | Juraj Pohronec Slepčiansky |
No a hej bola to fascinujúca epocha a fascinujúce udalosti. O Turkoch čo odvliekali malé deti do otroctva a ak sa blížil nepriateľ ich posekali mečmi. O sebeckej šľachte prebiehajúcej na druhú stranu a spiknutiach. O arogantnom a neuváženom vezírovi Kara Mustafa Pašovi. Mimochodom jeho chovanie mi viac ráz pripomenulo mladého Mehmeda Dobyvateľa pred Konštantínopolom, ale akurát ten si to nakoniec vypočítal dobre a vyšlo mu to a tak je teraz smelý a Kara Mustafa Paša je arogantný:) Tak to býva.
No a obzvlášť veľké napätie je ako sa bojové operácie chýlia ku koncu a ako už Viedeň odoláva z posledných síl mnohonásobnej presile. Podľa názoru autora už chýbal iba deň či dva a mesto by padlo. Keby spojenecká armáda postupovala dlhšou cestou, alebo keby ju Tatári aspoň trochu zdržali či keby Turci sústredili sily proti Kahlenbergu hneď mohlo byť všetko inak a najväčšie mesto kresťanského impéria by bolo padlo. Zmenilo by to naozaj dejiny? Alebo nie? Má to nejaký súvis s dnešnou dobou a expanziou islamu či išlo len o boj dvoch impérií o moc? Tak ako tak šlo o bod zvratu porovnateľný so Stalingradom. Osmani definitívne prišli o iniciatívu a odvtedy už boli iba na ústupe.Na ústupe, ktorý skončil až prvou svetovou vojnou.