Čas slnka a búrok
Giosuè Carducci
Už viac neuzriem toskánske úpätia, vŕšky, kde sa zrodili moje piesne, kde sa aj tiene pod nebom rozsvietia a kde slnko vychodí ráno presne...
Přidat komentář
Štítky knihy
Autorovy další knížky
1986 | Hněvy a smutky |
1967 | Hrozny v sloupoví |
1937 | Od pramenů Clitumna |
1904 | Nový výbor básní / Dva Gotikové |
1985 | Čas slnka a búrok |
Carducci patrí ešte do úplne prvej vlny udeľovania Nobelových cien za literatúru. Vtedy človek nemá istotu na čo narazí, štandard sa ešte nevykryštalizoval. Čas slnka a búrok je taká tá stará poézia s typickým veršovým systémom. (Vždy som si vravela, že to musí byť nočná mora pre prekladateľa.)
Bolo to ok, ale nič hlboké som v tom nenašla. Typ poézie, akú žiakom pchajú v škole do gágorov. Nepovedala by som, že to bola prázdna krása ako Atticus, na nič sa to nehralo. Bola to skôr remeselnícka práca. Pekné verše, pravidelné rýmy a krásne obrazy. Ale občas aj trocha srandy:
„Klystír! Treba, prosím, dušu prepláchnuť…“