Časonauti
Anton Stiffel
Časonauti, tajomní a neohrození cestovatelia v čase. Existujú mimo bežného času a priestoru, čím tak trochu popierajú jeho základné pravidlá a z pohľadu vesmíru sú možno nepochopiteľnou anomáliou. Ich poslanie je však dôležité. Strážia nemennosť základného časového prúdu a konzistentnosť časovej línie. Krehká kauzalita časových väzieb sa môže narušiť veľmi ľahko, a to by mohlo mať na ďalekú budúc¬nosť nedozerné následky. V našej minulosti sa nachádza pár pozoruhodných, neraz nevyjasnených záhad a historických udalostí, ktorým sa časonauti rozhodli pozrieť na zúbok. Pri riskantných cestách časom skúmajú, či neboli nejako ovplyvnené a či nebola narušená autenticita pôvodného časového prúdu. To nemusí byť jednoduché, pretože sa neraz dostanú do osudovej dilemy: očistiť časový tok od umelých zásahov aj za cenu rizika, že sa drasticky zmení budúcnosť alebo do toho záhadného ladenia nezasahovať, pretože je celkom možné, že bez neho by ľudstvo dávno neexistovalo. Lenže aj časonauti sú len ľudia a môžu sa mýliť…... celý text
Přidat komentář
Dlhšie čakanie na ďalšiu knihu z pera Tona Stiffela stálo za to a prináša remeselne šikovne napísané a pútavé hard sci-fi poviedky s motívom cestovania v čase. V najlepšom zmysle slova sa jedná o vydarenú dobrodružnú literatúru, pri ktorej si človek dobre oddýchne a spríjemní mu pár večerov.
Zbierka poviedok o cestovaní v čase. Pochopil som, že mám na hlavu postavený vkus. Prvých päť som pretrpel. Nesedeli mi, štvali ma. Postavy sa správali neprirodzene. Hirošima tematicky dobrá. Stretnutie s femme fatale Myoko akosi nasilu. Už viem, že jedným z prejavov krízy stredného veku je fascinácia aziatkami (Japonkami). Pár sekúnd do odpálenia bomby strávime dialógom, v posledných štyroch si uvedomíme, že je potrebné niečo robiť. Uf, stihlo sa. Prvá pusa. Nie je správne, ak sa v dialógoch čitateľ dozvedá podstatné súvislosti. Hlavne v prípade, keď pre zhovárajúcich sa je všetko jasné a súčasťou každodennej rutiny. Rovnako otravne pôsobí nadužívanie určitých slov. Text sa všeobecne tváril odborne, cudzích slov bolo neúrekom, ale dobre... V tomto prípade ma otravovala kauzalita. K cestovaniu v čase príčinná súvislosť patrí, ale omieľať dookola to isté... IQ príbehu sa pohyboval na úrovni 55, o zhruba 5 bodov viac, ako keby autor používal slovo kozy. Jedna z hlavných premís cestovania popisovala prítomnosť entity v ďalekej budúcnosti, ktorá zasahuje do odchýlok a udržiava prirodzený vývoj ľudstva. Spomenul som si na Miazgovcov, tam to bolo podobné (patrím ku generácii neformovanej Marvelom alebo DC). Na čo tu máme mimočasovú stanicu časonautov? Neskôr sa to trocha uhladilo. No nič, druhá pusa. Novembrové udalosti ani Vianočný zázrak mi prišli byť jalové. Všetko skvelo vyriešil nanooblek a nanopomôcky. Pritom sa jednalo o oceňované poviedky, ktoré víťazili v súťažiach. A potom to prišlo. Kvalita išla neskutočne hore. Prišla pusa v sprche. Predpokladám, že medzi jednotlivými poviedkami prešiel nejaký čas a to je vidieť na témach, ale hlavne na podstatne zaujímavejšom prístupe. Drobnosti by sa určite našli, ale celkovo výborné. Napokon prišla pusa s prísľubom čohosi viac. (Načo tam tá Japonka inak je?)
️
Časonauti jsou lidé jako my. Ani hodní, ani zlí. Jejich city jsou značně limitované jejich posláním, jelikož primární úkol těchto cestovatelů časem je (h)ladit odchylky v kauzalitě základního časového proudu. Jinými slovy, když se něco pose*e, tak se nenarodíte, a to fakt nechcete.
Žijí na základně mimo základní časový proud, čímž už z podstaty sice popírají z hlediska zákonů vesmíru svou existenci, ovšem zde jsme v odvětví sci-fi, takže hypoteticky je možné téměř vše (jestliže může na Cheopsově pyramidě přistát loď boha Ra, proč by nemohli existovat časonauti).
Kniha sestává z deseti povídek, přičemž některé zvítězily i v prestižní soutěži Cena Fantázie, a každá jedna nám nabízí alternativní pohled na různé kontroverzní události našich dějin.
Djatlovova expedice,
Atentát na Kennedyho,
Tunguzský meteorit atd.
A mohu směle prohlásit, že vysvětlení, jaká nám Tono nabídne, jsou vskutku pozoruhodná.
Co knize čistě subjektivně vytýkám, je nadměrná serióznost (možná suchost) vyjádřování vypravěče i postav (dočkáte se ich i er formy), ale jasně, nemůžete všecko srovnávat s Kulhánkem nebo Kotletou.
Naopak oceňuji, že povídky, ač se dají číst i samostatně, v součtu tvoří komplexní systém, jaký bychom mohli označit za román. Něco podobného lze najít v Bradburyho Marťanské kronice.
Třebaže občas jsem se lehce nudil, povídky mají pokaždé hloubku a vy si rádi budete dohledávat spojitosti s realitou, jako jsem to dělával já. Díky Tonkovi se teď patrně nějaký čas budu věnovat krom hororů také sci-fi. Díky za to A vy neváhejte a tuhle poutavou knihu si pořiďte do sbírky.
Celkové hodnocení 75% -hluback-
Bavia vás príbehy o cestovaní v čase?
Mňa ako veľkú fanynku týchto príbehov "Časonauti" hneď zaujali. Už na prvých stránkach som sa ocitla priamo v epicentre atómového výbuchu v Hirošime, čo ma okamžite vtiahlo do deja. Od tejto chvíle ma desať poviedok pohltilo a nepustilo.
Časonauti sú agenti, ktorí sa snažia zabrániť manipulácii s časovými líniami.Tento koncept ma veľmi zaujal, aj keď nie všetko sa mi páčilo rovnako. Niektoré príbehy ma bavili viac než iné,no celkovo kniha splnila moje očakávania.
Každá poviedka predstavuje samostatný uzavretý príbeh zo života časonautov,pričom spojivom medzi nimi je vzťah hlavných postáv. Dej vo mne vyvolával množstvo otázok, na ktoré som túžila dostať odpovede. Ale...no žiadne spoilery–musíte si to prečítať sami! Jediné, čo viem, je, že by som veľmi chcela čítať veľký, uzavretý príbeh, ktorý by zodpovedal otázky prečo, kto, ako a kedy. To by bolo skvelé epické sci-fi! Krátke poviedky mi nestačia, chcem viac...
Musím sa však priznať, že som mala niekoľko výhrad. Čítala som všetky príbehy za sebou a ku koncu už vo mne nedokázali vyvolať ten "wow" efekt, ktorý som cítila pri prvých poviedkach, aj keď dejovo boli paradoxne lepšie. Zdalo sa mi, že scenár každej poviedky sa opakuje a vždy nastanú dve situácie, čo spôsobilo, že moment prekvapenia sa vytrácal. Často sa opakovalo vysvetľovanie, ako fungujú časonauti, verbovanie agentov a čo sa udialo predtým, čo už začínalo byť trošku otravné.
Osobne by sa mi viac páčilo, keby ústrednými postavami neboli vždy tie isté, ale každý príbeh by bol o iných časonautoch. A samozrejme, Ayumi ako ženská postava mi príliš nesadla–klasika, ja a ženské charaktery v knihách
Kniha na druhej strane ponúka fascinujúci, miestami technicky náročný, pohľad na cestovanie v čase a jeho komplikácie.Pre milovníkov sci-fi a časových paradoxov je táto zbierka poviedok skutočným klenotom.
Celkový dojem z knihy je pozitívny a určite stojí za prečítanie.Odporúčam príbehy si dávkovať postupne, aby ste si mohli vychutnať každú poviedku zvlášť a oceniť jej jedinečnosť.