• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

Nové komentáře u knih Anton Stiffel

Zabudnutý vesmír

„Toto je jediná kniha, ktorú mám doma dvakrát - v tlačenej aj audio forme, podporil som vydavateľstvo a hádam aj autora. Teraz ku kladom a záporom knihy. Je to poviedková kniha a tak, ako vždy, je kvalita kolísajúca - prevláda však celková spokojnosť. Strán na prečítanie (alebo hodín na vypočutie) je pomerne dosť, no napriek rozsahu kniha nenudí. Niektoré poviedky (presne päť) sú spojené do jednej línie, niekoľko ďalších sa ich nepriamo týka a zvyšok sú samostatné slohové útvary. Čo si však nemožno nevšimnúť je to, že autor trpí komplexom menejcennosti (asi je plachý typ) voči ženám. Do poviedok dáva vždy muža-chudáka a krásavice, ktoré oňho nestoja, no riadením osudu aj tak spolu skončia. Je to tak do očí (uší) bijúce, že autorove nenaplnené túžby iritujú čitateľa. Ok, každý sme nejaký. V texte sa však vyskytujú aj hry na indiánov, večné lovištia a tlačenie kalerábov. Spravil som si malý prieskum medzi deťmi na druhom stupni ZŠ a nečuduj sa svete, pozerali sa na mňa, akoby som bol z Letnej planéty - nemali potuchy, čo to je. Je cítiť, že autor je dieťa sedemdesiatych rokov, nezaškodilo by upraviť výrazové prostriedky, aby aj mladšie ročníky (tu si nebudem nič nahovárať, kniha je štýlom a obsahom určená tínedžerom) mali poňatie, čo tým autor myslel. Záver: solídne čítanie, autor má poviedky po technickej stránke super, po emociálnej to dosť kríva.“... celý text
— Ivan F

---

Časonauti

„Bavia vás príbehy o cestovaní v čase? Mňa ako veľkú fanynku týchto príbehov "Časonauti" hneď zaujali. Už na prvých stránkach som sa ocitla priamo v epicentre atómového výbuchu v Hirošime, čo ma okamžite vtiahlo do deja. Od tejto chvíle ma desať poviedok pohltilo a nepustilo. Časonauti sú agenti, ktorí sa snažia zabrániť manipulácii s časovými líniami.Tento koncept ma veľmi zaujal, aj keď nie všetko sa mi páčilo rovnako. Niektoré príbehy ma bavili viac než iné,no celkovo kniha splnila moje očakávania. Každá poviedka predstavuje samostatný uzavretý príbeh zo života časonautov,pričom spojivom medzi nimi je vzťah hlavných postáv. Dej vo mne vyvolával množstvo otázok, na ktoré som túžila dostať odpovede. Ale...no žiadne spoilery–musíte si to prečítať sami! Jediné, čo viem, je, že by som veľmi chcela čítať veľký, uzavretý príbeh, ktorý by zodpovedal otázky prečo, kto, ako a kedy. To by bolo skvelé epické sci-fi! Krátke poviedky mi nestačia, chcem viac... Musím sa však priznať, že som mala niekoľko výhrad. Čítala som všetky príbehy za sebou a ku koncu už vo mne nedokázali vyvolať ten "wow" efekt, ktorý som cítila pri prvých poviedkach, aj keď dejovo boli paradoxne lepšie. Zdalo sa mi, že scenár každej poviedky sa opakuje a vždy nastanú dve situácie, čo spôsobilo, že moment prekvapenia sa vytrácal. Často sa opakovalo vysvetľovanie, ako fungujú časonauti, verbovanie agentov a čo sa udialo predtým, čo už začínalo byť trošku otravné. Osobne by sa mi viac páčilo, keby ústrednými postavami neboli vždy tie isté, ale každý príbeh by bol o iných časonautoch. A samozrejme, Ayumi ako ženská postava mi príliš nesadla–klasika, ja a ženské charaktery v knihách Kniha na druhej strane ponúka fascinujúci, miestami technicky náročný, pohľad na cestovanie v čase a jeho komplikácie.Pre milovníkov sci-fi a časových paradoxov je táto zbierka poviedok skutočným klenotom. Celkový dojem z knihy je pozitívny a určite stojí za prečítanie.Odporúčam príbehy si dávkovať postupne, aby ste si mohli vychutnať každú poviedku zvlášť a oceniť jej jedinečnosť.“... celý text
— Eridani

---

Časonauti

„Dlhšie čakanie na ďalšiu knihu z pera Tona Stiffela stálo za to a prináša remeselne šikovne napísané a pútavé hard sci-fi poviedky s motívom cestovania v čase. V najlepšom zmysle slova sa jedná o vydarenú dobrodružnú literatúru, pri ktorej si človek dobre oddýchne a spríjemní mu pár večerov.“... celý text
— MichalPuchovsky

---

---

Časonauti

„Zbierka poviedok o cestovaní v čase. Pochopil som, že mám na hlavu postavený vkus. Prvých päť som pretrpel. Nesedeli mi, štvali ma. Postavy sa správali neprirodzene. Hirošima tematicky dobrá. Stretnutie s femme fatale Myoko akosi nasilu. Už viem, že jedným z prejavov krízy stredného veku je fascinácia aziatkami (Japonkami). Pár sekúnd do odpálenia bomby strávime dialógom, v posledných štyroch si uvedomíme, že je potrebné niečo robiť. Uf, stihlo sa. Prvá pusa. Nie je správne, ak sa v dialógoch čitateľ dozvedá podstatné súvislosti. Hlavne v prípade, keď pre zhovárajúcich sa je všetko jasné a súčasťou každodennej rutiny. Rovnako otravne pôsobí nadužívanie určitých slov. Text sa všeobecne tváril odborne, cudzích slov bolo neúrekom, ale dobre... V tomto prípade ma otravovala kauzalita. K cestovaniu v čase príčinná súvislosť patrí, ale omieľať dookola to isté... IQ príbehu sa pohyboval na úrovni 55, o zhruba 5 bodov viac, ako keby autor používal slovo kozy. Jedna z hlavných premís cestovania popisovala prítomnosť entity v ďalekej budúcnosti, ktorá zasahuje do odchýlok a udržiava prirodzený vývoj ľudstva. Spomenul som si na Miazgovcov, tam to bolo podobné (patrím ku generácii neformovanej Marvelom alebo DC). Na čo tu máme mimočasovú stanicu časonautov? Neskôr sa to trocha uhladilo. No nič, druhá pusa. Novembrové udalosti ani Vianočný zázrak mi prišli byť jalové. Všetko skvelo vyriešil nanooblek a nanopomôcky. Pritom sa jednalo o oceňované poviedky, ktoré víťazili v súťažiach. A potom to prišlo. Kvalita išla neskutočne hore. Prišla pusa v sprche. Predpokladám, že medzi jednotlivými poviedkami prešiel nejaký čas a to je vidieť na témach, ale hlavne na podstatne zaujímavejšom prístupe. Drobnosti by sa určite našli, ale celkovo výborné. Napokon prišla pusa s prísľubom čohosi viac. (Načo tam tá Japonka inak je?)“... celý text
— Pampalini

---

Časonauti

„️ Časonauti jsou lidé jako my. Ani hodní, ani zlí. Jejich city jsou značně limitované jejich posláním, jelikož primární úkol těchto cestovatelů časem je (h)ladit odchylky v kauzalitě základního časového proudu. Jinými slovy, když se něco pose*e, tak se nenarodíte, a to fakt nechcete. Žijí na základně mimo základní časový proud, čímž už z podstaty sice popírají z hlediska zákonů vesmíru svou existenci, ovšem zde jsme v odvětví sci-fi, takže hypoteticky je možné téměř vše (jestliže může na Cheopsově pyramidě přistát loď boha Ra, proč by nemohli existovat časonauti). Kniha sestává z deseti povídek, přičemž některé zvítězily i v prestižní soutěži Cena Fantázie, a každá jedna nám nabízí alternativní pohled na různé kontroverzní události našich dějin. Djatlovova expedice, Atentát na Kennedyho, Tunguzský meteorit atd. A mohu směle prohlásit, že vysvětlení, jaká nám Tono nabídne, jsou vskutku pozoruhodná. Co knize čistě subjektivně vytýkám, je nadměrná serióznost (možná suchost) vyjádřování vypravěče i postav (dočkáte se ich i er formy), ale jasně, nemůžete všecko srovnávat s Kulhánkem nebo Kotletou. Naopak oceňuji, že povídky, ač se dají číst i samostatně, v součtu tvoří komplexní systém, jaký bychom mohli označit za román. Něco podobného lze najít v Bradburyho Marťanské kronice. Třebaže občas jsem se lehce nudil, povídky mají pokaždé hloubku a vy si rádi budete dohledávat spojitosti s realitou, jako jsem to dělával já. Díky Tonkovi se teď patrně nějaký čas budu věnovat krom hororů také sci-fi. Díky za to A vy neváhejte a tuhle poutavou knihu si pořiďte do sbírky. Celkové hodnocení 75% -hluback-“... celý text
— tetanurae