Ivan F komentáře u knih

Vesmír nám občas hodí lano - toto definitívne platí aj pre spisovateľov, pána Kinga nevynímajúc. Vo veku 75 rokov naklepal svieži príbeh a ja, ako jeho verný čitateľ, som mu ho zblajzol. Musím vyzdvihnúť, že aj keď ma občas zmienky o covide (na toto obdobia nerád spomínam) skutočne štvali, tak to má Stephen v hlave upratané a vie kam chce patriť, a kde sa v skutočnosti nachádza - skrátka žije na planéte plnej zla a hlupákov a je si toho vedomý. Ďalšie, čo musím oceniť je to, že kniha má (teda na Kinga určite) vydarený záver, nepláca sa v tom a čitatelia a čitateľky vedia, že sa v budúcnosti so slečnou Gibneyovou stretnú. Hoci ja k Holly stále nemám vrelý vzťah ako jej stvoriteľ, tak sa postupne mení z chladného, ktorým bol na začiatku, na mierne vlažný a v podstate, sa na ďalšie stretnutie s ňou pomerne teším. Asi tak.

P.S. Ako vždy si tým, čo knihu kritizujú, dovolím pripomenúť, že nemôžu očakávať stále toho istého spisovateľa, každý z nás sa časom mení, aj Stephen. A aby som to ešte viac zdôraznil, nuž, nech skúsia napísať nejakú knihu, či bude aspoň spolovice taká dobrá ako táto - hoci budú mať len polovicu rokov, nepodarí sa im to.

22 26.12.2024

Nepotešilo, neurazilo, asi tak. Na krimi pomerne slabé a priehľadné, na romantiku tiež nič moc a velebiť knihu len preto, lebo ju napísala moja obľúbená spisovateľka (teda moja nie, ale iní ju tak majú zaškatuľkovanú), to je nezmysel. Aj o Kingovi som uverejnil nie vždy pozitívny komentár (jeho knihy mi čitateľsky sedia), keď (podľa môjho názoru) nenapísal dobrú knihu. Podtrhnuté a spočítané: dosť chudokrvný a aj rozťahaný knižný počin, ktorý si však svojich fanúšikov nájde, mňa však medzi nich rátať nie je možné. Ako audiokniha do auta a na cestovanie fajn, pretože stačí počúvať na pol ucha.

15 23.12.2024

Adamsov pohľad na svet, ľudstvo a tak vôbec, ako aj jeho myšlienky (niekedy neprehľadné, až takmer nezmyselné) nie sú pre všetkých, skrátka nie každý sa vie naladiť na jeho vlnu. Osobne patrím k tým, ktorým sa to darí a celkom dobre som sa pri čítaní cítil, bavil, zamýšľal a zrazu bol koniec - len tak, z ničoho nič. V podstate som sa celkom stratil, pretože nebolo jasné, kam príbeh smeruje (o čo šlo bolo zas úplne jasné) a stále som očakával nejakých ďalších sto strán a ono nič. Takže som asi nedával pri čítaní dostatočný pozor. Nevadí, sú knihy, ku ktorým sa rád vrátim a túto medzi ne zaraďujem. Takže niekedy v budúcnosti dočítania, medzitým si dám nálož iných kníh a, samozrejme, pokračovanie Gentlyho, druhé a aj tretie. Až potom príde rad na repete.

20 20.12.2024

Rôznorodé trio (protestant, katolík a katov syn) sa opäť zišlo, hoc jeden z neho má hneď na začiatku zajačie úmysly a až poriadny buchnát do toho, čo hrdosťou zovú, ho prinavráti na spanilú cestu - no spanilú to len tak obrazne povedané môže byť, inak bola plná výmoľov, smradu, čvargy (aj bezzubej, aj tmavej), konského trusu, múch, prekárania, zábavy, plná vína a jedla, no a najmä klamstiev, mŕtvol, jedného megavýbuchu a trošku aj intríg. Čoho bolo menej, to je pnutie medzi Barbaričom a Steinom, úplne zmizlo nadprirodzeno a najmä akýkoľvek vývoj postáv, je to "len" historický krimi román. Potešili hlášky a prirovnania (niektoré asi pochopia len miestne vagane), už menej ústredná linka - prečítal som niekoľko desiatok detektívok a krimi románov, nuž a schém nie je tak veľa, aby sa nedalo odhaliť, kto čo spáchal. Ako píše "Špulo", trojica pricválala na paripách, no odcválala na koňoch, asi tak.

29 12.12.2024

Toto je v poradí siedmy diel zo série SPDNPP bez MS (v originále je táto séria nazvaná Anticipation) z roku 1978. Vychádzam z oficiálnej stránky autora, kde má séria 11 kníh, zatiaľ čo tu na DK je séria uzamknutá s deviatimi knihami.

Dej príbehu je na začiatku veľmi zaujímavý, pretože sa vymyká zabehnutej schéme tvorby pána Garena, hoci následne skĺzne do predvídateľného príbehu (asi ako u spisovateľovho známeho krajana Vernea, tam je takmer vždy všetko jasné a čiernobiele), ale to nevadí, pretože čitateľ je uspokojený tým, že to odhadol správne a záver knihy mu to potvrdí. K tomu trochu fiktívnej fyziky, klasického milostného vzťahu, primerane napätia a dobrodružstva - skrátka dobré oddychové SF.

25 06.12.2024

Kresba komiksu je - zvláštna. Časom som si na ňu zvykol, no pozitívne na mňa nepôsobila. Obsahovo je to lepšie - najmä kladenie Milana do rôznych, no dajme tomu, kontroverzných situácií a potom vykorčuľovanie z nich - to bolo fakt dobré. Čiže komiks nie je ilustrovaný životopis, ale skôr autori hľadajú to niečo, čo tvorilo samotného (dnes už mnohými mýtami opradeného) Štefánika, pretože bol osobou zložitou, mnohovrstvou. Niekedy v budúcnosti sa ku knihe vrátim a hádam ma zaujme o čosi viac.

27 03.12.2024

Po všetkej "náročnej" literatúre sú príbehy o Anne (potažmo aj o Marile, Gilbertovi, Rachel, atď.) príjemným a vítaným osviežením. Možnože sú Annine príbehy primárne určené čitateľkám, ale ja ako muž by som sa cítil ochudobnený, ak by som si ich neprečítal. Hoci dej všetkých kníh je pomerne ľahko predvídateľný, tak naopak, kúzlo a pôvab je v opisoch a dialógoch alebo aj v Anniných monológoch (tie sú od prvého dielu stále rovnako dobré). Dnes by už takáto romantická séria nemohla byť vydaná (nechcem napísať, že by si nenašla čitateľov, ale predajnosť nepustí), pretože sme neskutočne zhrubli a žijeme v bublinách, ale práve to, aké spisovateľka použila jazykové podmanivé prostriedky robí z týchto kníh to, čím sú - čitateľským balzamom. A toho je v dnešnej dobe skutočne potreba.

28 28.11.2024

Byť lekárom niekde na zapadnutej derevni v cárskom Rusku, to bol teda hnus a chcelo to mnoho sebazaprenia. Žiadna elektrina, len petrolejky, všade samý popol, smrad a všetky možné choroby vrátane syfilisu (koniec koncov naň umrel aj Lenin), ako bonus tak sto pacientov denne. Hoci poviedky nemusím, tu mi nevadili, pretože čo poviedka, to jeden samostatný príbeh a dohromady čitateľ dostáva ucelený obraz niekoho, kto sa síce mnoho naučil, no prax mu chýba. Kniha je vo svojej podstate tragická, treba si uvedomiť, že podobným spôsobom boli do praxe vrhnuté tisícky lekárov/lekárok všade možne po svete, len málokto o tom písal. Pravdepodobne by sme mnohým zážitkom, čo sa reálne stali, veľmi ťažko uverili - a mnohé určite nemali šťastné konce.

32 24.11.2024

Akoby som to celé zhrnul: kniha ma veľmi potešila, už dlhšiu dobu som nečítal tak dobré hard sci-fi, ktoré akoby vypadlo z pera sira Clarka - tu nemám najmenšiu pochybnosť o podobnosti štýlov. Na druhú stranu je príbeh rozdeliť na dve časti: prvá časť je čistá hard science 80% a druhá časť, zvyšných 20% je pekná soft fiction. Autorke sa to však podarilo veľmi dobre skĺbiť. Ako tak čítam komentáre, vychádza mi z nich, že postavy sú málo zaujímavé, ale za mňa je to ok, pretože tak kniha nemá o päťdesiat strán viac potrebných na rozvoj charakterov (však Stephen?) a teda čitateľa nenudí. Netuším, nakoľko je kniha technicky presná, no je mi to fuk (ako mi to bolo fuk pri Weirovi), pretože kniha má v prvom rade zaujať a pobaviť, čo spĺňa do bodky. Atmosféra je ťaživá, príbeh pútavý, nie sú tu žiadne zbrane, no pritom o napätie nie je núdza. Autorke blahoželám a teším sa na stretnutie pri ďalšej knihe z jej klávesnice.

30 20.11.2024

Vynález skazy
Kratučké, ale pritom rozťahané čítanie. Mám z knihy zmiešané pocity, a víťazí ten, ktorý mi hovorí, že som z príbehu sklamaný. Verne bol vizionár, o tom nemôže byť žiadna pochybnosť, no súčasný čitateľ (silno pochybujem, že generácia odchovaná technickými hračkami dneška by po nej siahla a ak áno, asi by ju po pár stranách odložila) sa už bude len usmievať, pretože dej je predvídateľný a všetky charaktery v knihe sú alebo biele alebo čierne, sem-tam je prítomná aj šeď. V príbehu absentuje akékoľvek napätie a záver je na smiech. Okrem toho je kniha rodovo úplne maskulínna a všetci zlosynovia sú extrémne hlúpy a tí dvaja "dobrí", zas neskutočne naivní. Knihu radím do kategória, raz prečítané a nikdy viac.

Zelený lúč
Ak som si v detstve túto knihu požičal v knižnici, určite som ju vrátil nedočítanú. S Julesom Verneom ju spája len jeho meno, naivita, trochu cestovania a dobrodružstvo v jaskyni. Inak nič, nuda, šeď a čitateľovo utrpenie. Dal som si záväzok, že od pána spisovateľa prečítam všetko (je zaujímavé prečítať si, čo si v dobe vzniku Julesových románoch mysleli ľudia o sebe a spoločnosti, v ktorej žili), čo bolo u nás vydané a tak som knihu prelúskal, no bolo to nezáživné stretnutie. Raz stačilo a už nikdy viac.

24 15.11.2024

Kratučké, ale pritom rozťahané čítanie. Mám z knihy zmiešané pocity, a víťazí ten, ktorý mi hovorí, že som z príbehu sklamaný. Verne bol vizionár, o tom nemôže byť žiadna pochybnosť, no súčasný čitateľ (silno pochybujem, že generácia odchovaná technickými hračkami dneška by po nej siahla a ak áno, asi by ju po pár stranách odložila) sa už bude len usmievať, pretože dej je predvídateľný a všetky charaktery v knihe sú alebo biele alebo čierne, sem-tam je prítomná aj šeď. V príbehu absentuje akékoľvek napätie a záver je na smiech. Okrem toho je kniha rodovo úplne maskulínna a všetci zlosynovia sú extrémne hlúpy a tí dvaja "dobrí", zas neskutočne naivní. Knihu radím do kategória, raz prečítané a nikdy viac.

27 15.11.2024

Ak som si v detstve túto knihu požičal v knižnici, určite som ju vrátil nedočítanú. S Julesom Verneom ju spája len jeho meno, naivita, trochu cestovania a dobrodružstvo v jaskyni. Inak nič, nuda, šeď a čitateľovo utrpenie. Dal som si záväzok, že od pána spisovateľa prečítam všetko (je zaujímavé prečítať si, čo si v dobe vzniku Julesových románoch mysleli ľudia o sebe a spoločnosti, v ktorej žili), čo bolo u nás vydané a tak som knihu prelúskal, no bolo to nezáživné stretnutie. Raz stačilo a už nikdy viac.

22 15.11.2024

Hoci je Travisov Spev drozda alebo Kingov Odpor pre mňa čitateľnejší a ľahšie stráviteľný, je zaujímavé prečítať si po rokoch (Malevil som prvýkrát čítal tak pred štvrť storočím) inú alternatívu postapokaliptickej budúcnosti. Je nutné podotknúť, že je to úplne iné čítanie (román je z roku 1972) než súčasná postapo literatúra a mnohé úvahy o politickom zriadení alebo o náboženstve by preživší pravdepodobne neriešili. Celý príbeh drží nad vodou nesporný Merleho pisateľský talent a najmä konflikt jedného sku....ého farára s obyvateľmi mestečka a Malevilu poukazuje na to, ako by sa jedinci (rozumiem túžbe každého živočícha prežiť) po hocijakej katastrofe zachovali. Nemal som pre neho ani štipku pochopenia a to, čo mu doprial osud, som mu srdečne dožičil. Román zároveň otvára množstvo otázok, ktoré by bolo nutné riešiť v rámci zachovania ľudstva po rozmnožovacej stránke (a najmä toho, aby potom jedinci boli geneticky kompatibilní a nerodili sa im debilné alebo degenerované deti), ale najmä toho, ako vôbec prežiť s obmedzenými zdrojmi v zamorenom prostredí. Celkovo kniha nie je žiaden zázrak, ale dobre sa číta a prináša alternatívny pohľad na to, čo bude potom.

Príbeh začína tam, kde končí Kráľovstvo, a čitatelia sa opäť stretnú s bratskou dvojicou Royom a Carlom, ktorých vzťah je ukážkou dysfunkcie medzi ľuďmi. Všetko v príbehu sa krúti a sústreďuje na ich hlboko podrytý a rozvrátený vzťah a zároveň ich snahu (a rivalitu), aby rozšírili svoje impérium v zapadlom horskom mestečku Os, kdesi v Nórsku - skrátka takej prdeli sveta, akých sa nájdu stovky v každej krajine. Jo Nesbø nestratil nič zo svojho talentu vtiahnuť čitateľov do deja a nepustiť - problém je však v tom, že niet komu fandiť, komu držať prsty, pretože monštrami z príbehu možno len pohŕdať. Takže tak. Spisovateľsky zručne napísané, príbehovo bohaté, dejovo držiace v napätí, len hrdina chýba.

25 06.11.2024

Musím skonštatovať, že po mnohých rokoch od rozdelenia, si prestávame rozumieť. Nemyslím tým to, že Češi najviac oceňujú krčmovú (potažmo pivovú) kultúru (my sme viac na víno a pálenku) a tým aj podanie a smerovanie domácej tvorby, ale to, že jazyková bariéra je už natoľko veľká, že generácia narodená po zamatovej revolúcii (a tá ďalšia o to viac) nerozumie písanej slovenčine/češtine. Preto je nutné prekladať aj to, čo sa podľa mňa prekladať nemá (napr. Saturnin) a to preto, aby si tí mladší mohli prečítať aj túto poviedkovú zbierku. Toľko môj povzdych nad tým, že (a teraz ma nacionalisti ukameňujte), že Bernolák a po ňom Štúrovci si mali vybrať ako jazyk češtinu a rozumeli by sme si stále a to aj v písanej forme. Teraz nad tým mnohí pokrútia hlavami, ale od čias našich buditeľov uplynulo mnoho liet a boli by sme zvyknutí, ako v Mexiku na španielčinu, v Brazílii na portugalčinu, v Kanade na francúzštinu a angličtinu, atď.

K samotnej zbierke - som rád, že vyšla. Jediné, čo ma vyrušilo, je poviedka Smrť je len začiatok - to je obsahová, štylistická, skrátka literárna katastrofa. Naopak, literárne a štýlom hodným najvyšších spisovateľských priečok, sú tu poviedky Peter hľadá Dom a Manželský sľub - tie ma skutočne potešili.

29 01.11.2024

Musel som si dať pár dní pohov predtým, než som napísal komentár. To preto, lebo kniha má rozporuplné hodnotenia (to je dobre, ak kniha vyvoláva emócie, či kladné alebo záporné) a nechcel som sa nechať nimi ovplyvniť. Zhrnul by som to takto: najhorší diel série to rozhodne nie je (Marco je, teda pre mňa určite, najhoršia kniha a Zabijaci tiež nie sú žiadna sláva), a zároveň to nie je ani najlepší diel (tým je pre mňa Zložka 64, v tesnom závese je Obeť 2117). Takže mi to vychádza niekde uprostred, avšak bližšie k tým lepším knihám o Oddelení Q. Keďže mám všetky knihy v audiopodobe z Audiolibrixu, určite sa k sérii v budúcnosti vrátim a možno svoje hodnotenia jednotlivých kníh pozmením. V každom prípade to bola pomerne dobrá séria a popravde mi boli Carl, Rose a Assad omnoho sympatickejší a bližší (pretože tvorili tím, ktorý prekvapivo dobre čitateľsky fungoval), než osamelý sebadeštruktívny opitý Hary. Konštatovanie na záver: toto bola s najväčšou pravdepodobnosťou posledná severská krimi kniha, ktorú som prečítal - čoho je moc, toho je príliš.

28 24.10.2024

Toto je v poradí šiesty diel zo série SPDNPP bez MS (v originále je táto séria nazvaná Anticipation) z roku 1977. Vychádzam z oficiálnej stránky autora, kde má séria 11 kníh, zatiaľ čo tu na DK je séria uzamknutá s deviatimi knihami.

Táto kniha má westernovú štruktúru: klasický konflikt medzi nemajetnými osadníkmi a veľkým, nenásytným vlastníkom pôdy. Proti nemu stojí osamelý (postupne sa k nemu pripoja aj iní osadníci, niečo na spôsob Siedmych statočných), avšak dobre pripravený bývalý špeciálny agent, pomerne poznačený službou a zlomený smútkom.

Mimozemský tvor je tentoraz (na pomery kratučkej knihy) pomerne prepracovaný a to knihe pridáva (v rámci oddychového žánru) na hodnote. Skrátka, je z tých pár príbehov, ktoré som doteraz prečítal tým najlepším.

27 20.10.2024

Mnohokrát bolo o tejto knihe zmienené, že je to autorova najlepšia kniha. Keďže ju napísal ako prvú, tak súhlasím, lebo dovtedy nebolo s čím porovnávať, ale potom sám seba prekonal trilógiou o Tróji - tá mi prišla vo všetkom lepšia. Okej, nejdem porovnávať (sú to dva úplne odlišné eposy, to je fakt), ale čitateľsky mi Legenda neulahodila. Na prvotinu to nie je zlé, ale žeby som si z toho sadol na zadok, to teda nie. Rozumiem tomu, že spisovateľ sa potreboval vyspovedať (nevedel či boj s chorobou vyhrá), no ako celok je to také, skrátka mdlé. Korenia, chuť a živé farby sa v Gemmellovej tvorbe objavili až neskôr, tu mi to chýbalo. No a koniec príbehu, tá fantasy vsuvka, to mňa osobne sklamalo. Príbeh mohol mať omnoho väčšiu váhu, takto ma akurát rozčúlil a pokazil mi zážitok. Smútok má zostať smútkom a bolesť bolesťou.

29 15.10.2024

Aj tentoraz zvíťazila nostalgia a siahol som po ďalšom románe od Julesa, ktorý som nikdy predtým nečítal. Keďže viem, že pán Verne je občas pomerne dosť rozvláčny (a niekedy aj neúnosne popisný), očakávania som mal primerané. Začiatok knihy slušný, záver odfláknutý a tých zvyšných 250 strán - nuž, to je pomerne nudný popis cesty okolo Čieneho mora. Je však poučné (vo svetle toho čo sa deje na Ukrajine po jej napadnutí Ruskom) prečítať si, aké boli pomery a kde boli hranice, a ktoré územie komu patrilo v dobe napísania tejto knihy, teda v roku 1883. To je slušný dejepisný a zemepisný bonus, pretože inak je to chudokrvný román, ale s ohľadom na dielo pána Verna, je to taký jeho priemer. Podtrhnuté a spočítané, prečítal som si ďalšiu knihu od Julesa, no tentoraz to bolo stretnutie, ktoré sa moc nevydarilo. Niekedy nabudúce, keď siahnem po niečom, čo som ešte nečítal, to bude hádam lepšie.

31 10.10.2024

Vydavateľstvo Absynt prináša najmä cestopisnú, publicistickú a reportážnu literatúru. Kvalita vydaných titulov je rôzna, no vo všeobecnosti možno skonštatovať, že prinášajú niečo zaujímavé a otvárajú pomyslenú bránu k hlbšiemu pátraniu na dané témy. Nie inak tomu je aj s bombardovaním Nových Zámkov. Téma zaujímavá, spracovanie rozpačité. Ako úvod do jedného úseku vojnových dejín Slovenska fajn, inak je to pomerne plytké. Ďalej mi vadí fakt, že autor do knihy dal aj úryvky rozhovorov s odsúdeným Ághom, ktorý veľmi poškodil (nielen ekonomicky, ale aj reputačne) Nové Zámky spolu s Pishingerom a nehanbí sa priznať, že za dane občanov mesta cestoval kade tade po svete. V každom prípade som rád, že som si knihu prečítal, ale nevrátim sa k nej.

28 05.10.2024