Ivan F
komentáře u knih
Tvrdohlavý Kéraban
Jules Verne
Aj tentoraz zvíťazila nostalgia a siahol som po ďalšom románe od Julesa, ktorý som nikdy predtým nečítal. Keďže viem, že pán Verne je občas pomerne dosť rozvláčny (a niekedy aj neúnosne popisný), očakávania som mal primerané. Začiatok knihy slušný, záver odfláknutý a tých zvyšných 250 strán - nuž, to je pomerne nudný popis cesty okolo Čieneho mora. Je však poučné (vo svetle toho čo sa deje na Ukrajine po jej napadnutí Ruskom) prečítať si, aké boli pomery a kde boli hranice, a ktoré územie komu patrilo v dobe napísania tejto knihy, teda v roku 1883. To je slušný dejepisný a zemepisný bonus, pretože inak je to chudokrvný román, ale s ohľadom na dielo pána Verna, je to taký jeho priemer. Podtrhnuté a spočítané, prečítal som si ďalšiu knihu od Julesa, no tentoraz to bolo stretnutie, ktoré sa moc nevydarilo. Niekedy nabudúce, keď siahnem po niečom, čo som ešte nečítal, to bude hádam lepšie.
Uzol: Vojnový príbeh Nových Zámkov
Marek Hudec
Vydavateľstvo Absynt prináša najmä cestopisnú, publicistickú a reportážnu literatúru. Kvalita vydaných titulov je rôzna, no vo všeobecnosti možno skonštatovať, že prinášajú niečo zaujímavé a otvárajú pomyslenú bránu k hlbšiemu pátraniu na dané témy. Nie inak tomu je aj s bombardovaním Nových Zámkov. Téma zaujímavá, spracovanie rozpačité. Ako úvod do jedného úseku vojnových dejín Slovenska fajn, inak je to pomerne plytké. Ďalej mi vadí fakt, že autor do knihy dal aj úryvky rozhovorov s odsúdeným Ághom, ktorý veľmi poškodil (nielen ekonomicky, ale aj reputačne) Nové Zámky spolu s Pishingerom a nehanbí sa priznať, že za dane občanov mesta cestoval kade tade po svete. V každom prípade som rád, že som si knihu prečítal, ale nevrátim sa k nej.
Dobrodružstvá Sherlocka Holmesa
Arthur Conan Doyle
Čoho je moc, toho je príliš, aj poviedok so Sherlockom a Johnom. Škoda, že okrem štyroch krátkych románov o tejto dvojici, napísal tak veľa poviedok. Poviedky sú vlastne takým (pre mňa určite) čitateľským prekliatím a kvalít románov nedosahujú, škoda. Neviem, kedy presne sirovi Arthurovi došla trpezlivosť s fiktívnou postavou, ktorá sa stala slávnejšou než jej autorovi, no nečudujem sa mu. Skrátka, všetkého veľa škodí, aj poviedok. Na záver dodám to čo vždy, aj táto zbierka má svoje lepšie či horšie kusy, ako celok neurazí, no ani zvlášť nepoteší.
Mrazivé vraždy
Agatha Christie
Mrazivý je len názov knihy, inak je to úsmevné čítanie, ktoré nemá vždy s detektívkou niečo spoločné, však stará dievka Marplová? Tri dni, v každom z nich tri poviedky a rozporuplné pocity. Všetky poviedky som už kedysi čítal a popravde, to predošlé objavovanie páchateľov alebo niečoho neznámeho zmizlo v nenávratne, zostal už len pocit déjà-vu. V zime pod dekou, so šálkou pariaceho sa čaju alebo kávy by to mohlo byť lepšie, ale dielo pani Agathy by malo fungovať aj v lete, lenže chyba lávky, nefunguje - u mňa určite nie. A ako vždy, kvalita poviedok je veľmi kolísavá, čo je vo všeobecnosti nevýhoda poviedkových zbierok, táto nie je výnimkou.
Na západ od ráje
Harry Harrison
Pána Harrisona som mal dlho zapísaného ako autora ľahkej a nenáročnej literatúry, čiže Oceľovej krysy, opitého Billa alebo planét smrti. Neskôr sa mi dostal do rúk autorov počin Zajatý vesmír a to už bolo niečo iné. Po dlhých rokoch (približne pätnástich) som sa odhodlal skúsiť niečo ďalšie z autorovho súdka a siahol som po West of Eden. No a pán Harry mi takmer odpálil moje sci-fi bunky. Jednoducho, táto kniha sa mu podarila tak, ako žiadna iná, ktorú som od neho doteraz prečítal. Začiatok knihy sa trošku vlečie a chvíľu trvá, než sa čitateľ zorientuje čo a ako, no potom to už ide samo. Priznám sa, že s nápadom, kedy sa dinosaury vyvinú v nejakú formu civilizácie, som sa stretol prvý raz práve v tejto knihe. Neviem, či ide o pôvodnú Harrisonovu myšlienku, no je skutočne originálna (a to som dlho čakal na niečo, čo ma v SF ešte prekvapí). Je zaujímavé, že autor dinosaurom prisúdil to typicky ľudské správanie a to, zabiť a najmä nezmyselne zabiť. Skrátka, príbeh Kericka a Vainte, je síce len ďalšou variáciou, napr. na Kaina a Ábela, no je fakt dobre napísaný a neskutočne dobre sa číta.
Hercule Poirot: Vražda v Orient exprese (komiks)
Benjamin von Eckartsberg
Chvíľu som si musel zvykať na stvárnenie hlavnej postavy (predsa len nám dlhé roky podstrkovali Davida - hoci mne sa jeho vizáž nejako moc k mojej predstave o fyziognómii malého Belgičana nehodí), ale potom to už šlo samo. Skrátka, príjemné komiksové spracovanie jedného z najslávnejších detektívnych príbehov všetkých čias.
Vlky z Cally
Stephen King
Poznáte ten pocit, keď vás kniha neustále rozčuľuje, s každou prečítanou stránkou pocit rozčarovania rastie, ale napriek tomu pokračujete v čítaní? Nuž, presne tak som to mal s Vlkmi z Cally. Príbeh sa neposunie ani o centimeter bližšie k Temnej veži, len s časom to pekne máva, posun raz sem, raz tam. Jednoducho, pán King po automobilovej nehode potreboval naplácať na stránky knihy všetko, čo ho ťažilo, lenže je to presne ako s Jamesom Hetfieldom, keď sa potreboval vykecať z alkoholovej závislosti a Metallica vydala album St. Anger, ktorý sa nedá počúvať, len rozčuľuje. Okrem toho má kniha 770 strán a to čakanie na niečo, čo sa odohrá na 30tich stranách, to je necelých 5% z celkového nákladu, ktorý je však pomerne riedky. Škoda, ako celok sklamanie, ako samostatný western, celkom v pohode.
Dokud světlo nepohasne
Agatha Christie
Tri dni, deväť poviedok, príjemný letný oddych. Veľmi nenáročné čítanie, kvalita, ako v každej poviedkovej zbierky, veľmi kolísavá, ale nie je tu žiadna "wau" poviedka, no ani žiadna blížiaca sa hlbokému podpriemeru. Podtrhnuté a spočítané, pani Agatha bola aj špiritistka a verila na duchov, to pretavila do niektorých poviedok, a s tým sa nedokážem stotožniť. Zvyšok je ok, v rámci tvorby pani spisovateľky priemer až nadpriemer, to všetko v kontexte doby, kedy poviedky vznikli. Knižka neurazí, no viem, že už ju opätovne čítať nebudem - iné od pani Christie určite áno.
Prorokyňa a trkvas
Jonas Jonasson
Mne to vtipné neprišlo, len absurdné. Postarší pán zo Švédska v minulosti skúsil napísať potrhnutý koktajl namiešaný z mnohých ingrediencií (až pričasto takmer nemožných) a vyšlo mu to - prekvapivo úspešne v čitateľskej obci. Postupne naklepal cez počítačovú klávesnicu ďalšie variácie pôvodiny, ale už to nebolo ono - ani višňové, či nebodaj jahodové "víno" nemôže konkurovať nápoju z hrozna. Lenže recept je osvedčený, tak prečo to neskúsiť opäť. A tak je tu príbeh, kde sa nejakou prapodivnou náhodou pár ľudí stretne, ešte prapodivnejšie sa niekam dostanú a stretnú tých, ktorých 99,9% obyvateľov našej gule plnej bahna letiacej vesmírom nemôže stretnúť a to ani ešte nepravdepodobnejšou náhodou. Asi tak, koktajl je originál len v svoje pôvodnej podobe. Akékoľvek variácie sú síce zdrojom príjmov na účtoch autora a vydavateľstva, ale sú to len recykláty.
Čierny tulipán
Alexandre Dumas, st.
Ako píšu v komentároch tí, ktorí čítali knihu predo mnou, čakali niečo iné, než dostali a presne to sa stalo aj mne. Pritom začiatok knihy je typické Dumasovské dobrodružstvo, ktoré sa však veľmi rýchlo zmení na ľúbostný príbeh a tri cibuľky, z ktorých má vyrásť dokonalé pestovateľské dielo, teda La Tulipe noire. Veľmi sa mi páčil preklad, pretože je staršieho dáta a teda viac korešponduje s autorovou vzletnou predlohou - skrátka dnes sa už takto nepíše a závan Dumasovej spisovateľskej zručnosti je cítiť z každej strany tejto na Alexandra krátkej knihy. Isteže, ten alebo tá, čo čaká niečo v štýle spisovateľových najznámejších románov, bude sklamaný/á, ale podľa mňa nie celkom oprávnene. Skrátka, naivná romantická kniha nie je určená dnešnému otrlému čitateľovi, no pre tých, ktorí hľadajú príjemné čitateľské pohladenie, tých určite poteší. Veľmi pohodové letné stránkoobracanie, vďaka Alexandre..
Tajemství zasvěcenců
Jean-Pierre Garen (p)
Toto je piaty diel v poradí zo série SPDNPP bez MS (v originále je táto séria nazvaná Anticipation) z roku 1977. Vychádzam z oficiálnej stránky autora, kde má séria 11 kníh, zatiaľ čo tu na DK je séria uzamknutá s deviatimi knihami. Lenže po napísaní administrátorovi, aby sa séria upravila, som dostal odpoveď, že ho to nezaujíma. Toľko k ochote, poďme späť ku knihe.
Príbeh je stredoveké dobrodružstvo a do SF sa táto knih dá zaradiť len okrajovo, pretože tu takmer žiadna nie je. Napriek tomu sa to (ako vždy) veľmi dobre číta a čitateľ vie, že hoci dostane skrz-naskrz naivný a za vlasy pritiahnutý príbeh, tak na druhú stranu je nutné podotknúť, že pán spisovateľ už čo to napísal a príbeh dobre vybudoval a tým pádom funguje. Čo viac si možno priať? Len ďalšie pokračovanie. Už teraz sa teším na príjemné stretnutie.
Nepřítel z paralelního vesmíru
Jean-Pierre Garen (p)
Štvrtý diel v poradí zo série SPDNPP bez MS z roku 1976. Veľmi dobré a ľahké čítanie nielen na príjemné letné dni, ale v podstate kedykoľvek. Príbeh je o niečo lepší a trochu akčnejší než v knihe Magnetická búrka, kde sa čitateľ zoznámi s Britt a Jessom. V podstate je to dobrodružná kniha so zápletkou založenou na vesmírnych nacistoch, ktorí sa snažia ovládnuť Pozemskú úniu. V mnohých ohľadoch ide o začiatky Primitive Planet Surveillance Service, keďže tento román je umieračik „Banskej spoločnosti“, ktorá dovtedy drancovala planéty, ktoré kolonizovala. Ako vždy sú kľúčové momenty románu príliš zrejmé na uhádnutie, ale to nevadí, ide o oddychovú SF literatúru. Je nutné podotknúť, že kniha "trpí" na dobu vzniku klasickým macho štýlom, čo niekomu môže prekážať, lebo dnes musí byť všetko "kóšer"- veľakrát je to však na škodu zábavnosti.
Na kalifornských Sierrach
Francis Bret Harte
Veľmi milé prekvapenie leta roku 2024. Vôbec som netušil, o čom kniha bude a ono sú to poviedky á-la London alebo Twain. Je cítiť, že autor si mnohé prežil a pritom nestratil poetickosť, ktorú pretavil pomocou atramentu na archy papiera a mnohých čitateľov určite potešil. Škoda je, že nie je známejší a už sa ním ani nestane, vkus dnešných čitateľov je inde. Tých pár zvyšných lúskačov vytlačeného textu (ako ja) v starých vekom zažltnutých stránkach však kniha určite poteší. Verím, že sa s autorom ešte niekedy (hoci aj náhodne) stretneme.
Pes rodu Baskervillovcov
Arthur Conan Doyle
S hodnotením notoricky známych kníh a príbehov je ten kríž, že všetci vedia o čom knihy a príbehy sú. Tým pádom napísať niečo nové do komentára je prakticky nemožné. Výsledkom je teda to, že sa buď pridáte na stranu nekritických obdivovateľov alebo rozčeríte vodu iným názorom. Nespravím ani jedno, ani druhé, len napíšem, že rozumiem tomu, prečo sa "rozprávka" o zlom psovi stala takou populárnou a vydržalo jej to až doteraz. Zvyšok je už obohraná platňa.
Psanci vesmíru
Jean-Pierre Garen (p)
Ďalší diel (tretí v poradí) zo série SPDNPP bez MS z roku 1976. Nech si hovorí a myslí kto chce čo chce o knihách pána Garena, ale toto nenáročné SF čítanie je ako stvorené na oddych, a ja autorovi ďakujem, že týchto kníh zosmolil niekoľko desiatok. Už viem, čo môžem očakávať a napriek tomu sa na príbeh teším. Všetky ingrediencie sú v správnom pomere (postavy, planéty, dobro verzus zlo, lepá deva, klaďasy a záporáci, počet strán, atď.). Okrem toho, nie som ovplyvnený knihami s Markom, pretože ich čítam v poradí, v akom ich pán spisovateľ napísal. Takže do roku 1982, kedy sa MS po prvý raz objavuje, ešte pár kníh zostáva.
10x sci-fi
* antologie
Pravdepodobne najlepší a zároveň najreprezentatívnejší výber z poviedok od spisovateľov zvučných mien, aký bol vydaný za bývalého režimu. Ani s jednou poviedkou som nemal čitateľský problém (tak častý jav iných zbierok) a čítanie som si skutočne užil. V dobe svojho vydania to bola veľmi hodnotná kniha aj vďaka pomerne obšírnemu doslovu a medailónov jednotlivých autorov s prierezom ich tvorby. Okrem toho výtvarné spracovanie podčiarkuje, že sa jedná o SF a kniha je aj po rokoch v skutočne dobrom stave - kvalitný papier, ktorý zostal biely, poriadna väzba, netradičný formát - skrátka pocta autorom a vďaka čitateľom. Takto má vyzerať poctivá kniha.
Štúdia v krvavočervenom / Podpis štyroch
Arthur Conan Doyle
Štúdia v červenom
Sir Arthur napísal pomerne veľa kníh, ktoré sú pre mňa čitateľsky zaujímavejšie než príbehy so Sherlockom a Johnom. V každom prípade som si prvé stretnutie s touto dvojicou po mnohých rokoch pripomenul, a musím napísať, že nebolo to nič moc. Zápletka taká nijaká, jednoduchý príbeh o pomste, pre mňa len veľmi ťažko stráviteľné časti o mormónoch (všetko, čo nejako súvisí so sektárstvom vo mne vyvoláva pocit hnusu), dohromady je to ťažko stráviteľné - skrátka, príbeh mi nesadol. Najväčším plusom knihy je popis, ako sa Watson so Sherlockom stretol a začali spolu bývať. Nechcem sa sira Arthura dotknúť, ale toto je také čítanie z edície Karavana.
Podpis štyroch
Podpis štyroch alebo Poklad z Agry - jeden a ten istý príbeh v rôznych vydaniach. V každom prípade milé čítanie z dôb, kedy akosi prirodzene sa zlo klonilo pred dobrom (aspoň čitateľ má taký dojem), ktoré je však pomerne nezáživné. Už viackrát som sa zamyslel nad tým, čím boli príbehy so Sherlockom a Johnom také jedinečné, že vzbudili veľký čitateľský ohlas. V kontexte doby, v ktorej vznikli sa to dá pochopiť, avšak sú suchopárne. V tomto druhom príbehu je všetko to, čo si môže čitateľ detektívok želať, no odhalenie všetkého je v polovici a potom je to už len dobrodružný príbeh. Sir Arthur napísal knihy, ktoré sú mi bližšie, než séria príbehov s Holmesom. Takisto nadradenosť Britov nad Indami mi mierne zdvihla krvný tlak, ale s ohľadom na dobu napísania príbehu, je to ok, hoci silno nekorektné - bohatstvo ostrovného národa (poriadne vykúpeného cudzou krvou) si odskákali mnohí chudáci.
Magnetická bouře
Jean-Pierre Garen (p)
Takže tu máme ďalší kratučký príbeh, tentoraz z roku 1975 a napriek tomu, že autor používa jednu a tú istú šablónu, veľmi dobre sa príbeh Jessa Kana číta. Čitateľ dostáva presne to, čo očakáva a mám dojem, že je zbytočné knihu nejako hodnotiť, je to skrátka dookola to isté - s tým výsledkom, že buď príbeh zatratíte a poviete si, čo je toto za blbosť, alebo si príbeh užijete a oddýchnete si pri ňom. Osobne sa radím do druhej skupiny čitateľov a podľa mňa si príbeh štyri hviezdičky (samozrejme v rámci žánru oddychovej SF) určite zaslúži. Takže hurá na ďalší diel zo série SPDNPP bez MS.
Znamení čtyř
Arthur Conan Doyle
Podpis štyroch alebo Poklad z Agry - jeden a ten istý príbeh v rôznych vydaniach. V každom prípade milé čítanie z dôb, kedy akosi prirodzene sa zlo klonilo pred dobrom (aspoň čitateľ má taký dojem), ktoré je však pomerne nezáživné. Už viackrát som sa zamyslel nad tým, čím boli príbehy so Sherlockom a Johnom také jedinečné, že vzbudili veľký čitateľský ohlas. V kontexte doby, v ktorej vznikli sa to dá pochopiť, avšak sú suchopárne. V tomto druhom príbehu je všetko to, čo si môže čitateľ detektívok želať, no odhalenie všetkého je v polovici a potom je to už len dobrodružný príbeh. Sir Arthur napísal knihy, ktoré sú mi bližšie, než séria príbehov s Holmesom. Takisto nadradenosť Britov nad Indami mi mierne zdvihla krvný tlak, ale s ohľadom na dobu napísania príbehu, je to ok, hoci silno nekorektné - bohatstvo ostrovného národa (poriadne vykúpeného cudzou krvou) si odskákali mnohí chudáci.
Štúdia v červenom
Arthur Conan Doyle
Sir Arthur napísal pomerne veľa kníh, ktoré sú pre mňa čitateľsky zaujímavejšie než príbehy so Sherlockom a Johnom. V každom prípade som si prvé stretnutie s touto dvojicou po mnohých rokoch pripomenul, a musím napísať, že nebolo to nič moc. Zápletka taká nijaká, jednoduchý príbeh o pomste, pre mňa len veľmi ťažko stráviteľné časti o mormónoch (všetko, čo nejako súvisí so sektárstvom vo mne vyvoláva pocit hnusu), dohromady je to ťažko stráviteľné - skrátka, príbeh mi nesadol. Najväčším plusom knihy je popis, ako sa Watson so Sherlockom stretol a začali spolu bývať. Nechcem sa sira Arthura dotknúť, ale toto je také čítanie z edície Karavana.