Ivan F komentáře u knih

Re-reading po štvrťstoročí. Vytiahol som celú tetralógiu z knižnice, a okrem jemne zažltnutých stránok vyzerá, akoby ju nikdy nikto nečítal. Pritom som ju celú prečítal v dobe vydania a na knihách to nie je poznať. Čo sa týka tretej časti, no akoby som to, je to skrátka dejovo slabé - len cesta do Nemecka a späť. Zato akcie je tam "požehnane", ale to ku Kulhánkovej tvorbe patrí. Veľmi sa mi pozdávajú narážky na predchádzajúce autorove knihy - ktovie, aký mal autor zámer a čo by ešte napísal, a ako by celé svoje dielo uzavrel (ďalšie narážky a zmienky sú v Stronciu a Nočnom klube, možno aj vo Vyhliadke, len tú si nepamätám o čom bola), ak by nejaký zmrd nenaklepal knihu Kat - za to nech mu odpadnú ruky, obrazne povedané, tu napísané, pravdivo myslené, v realite sa to však nestane, škoda. No a čo som tento týždeň v rádiu nepočul? Na Vlne pustili An Angel. Vôbec mi nechýbal, ani nebude. RIP The Kelly Family - Forever. Never more.

13 11.03.2025

Re-reading po štvrť storočí. Aj táto kniha prežila v knižnici bez úhony, stav vynikajúci, vyzerá tak, akoby ju nikto nikdy nečítal. Len to nadšenie z prvého čítania (napriek tomu, že si vôbec ale vôbec nepamätám o čom to bolo, len sem-tam nejaký záblesk preletí podvedomím) sa nedostavilo. Jediné, čo ma napadlo už v dobe vydania a rovnako aj teraz, je to, že po vzore tlstých Kingoviek to mohlo byť vydané ako jeden celok (niečo na spôsob súborného vydania Červeného trpaslíka) a bolo by to slušných takmer tisíc strán, ktoré by sa čítali jedna radosť - splatter ako vyšitý, béčko odsýpajúce raketovou rýchlosťou.

21 07.03.2025

Re-reading po štvrť storočí. Najskôr stručný pohľad na knihu - stránky zožltli, väzba pevne drží (vyzerá to, akoby knihu nikto nečítal), cena neuveriteľných 199 korún = napäté očakávanie, aké to po tých rokoch bude. Karle, prúser. Nevedel som sa začítať, okolo sedemdesiatej strany som vážne uvažoval, že to odložím. Ale matné spomienky typu, vtedy ťa to bavilo (síce menej než Dobrák a Cynik), tak prečo nie teraz, ma donútili knihu dočítať, jednoducho pokračovať. Vydržal som, ale už sa to očakávané wau nedostavilo. Skrátka, je to výborná béčková jazda, ktorá (ak si vás nájde v tom správnom veku) presviští popred oči na jedno mrknutie. Mne už tých mrknutí bolo potrebných niekoľko tisíc.

21 04.03.2025

Provokatér
Prvé stretnutie 87ho obvodu s človekom s načúvacím prístrojom (NP) v uchu a hneď je z toho kopa problémov. Jednoducho "hluchý" s NP je inteligentnejší protivník než bežní kriminálnici. Veľmi sa mi páčila linka s obťažujúcimi telefonátmi a spisovateľova poetika - opis príchodu jari a jej súzvuk s mestom - paráda. Šmrc doby, kedy neexistovali rôzne forenzné výdobytky modernej krimi éry, tak tento jemne nostalgický odér stúpajúci zo stránok knihy má pre mňa väčšie čaro a silnejšiu príťažlivosť (hoci som vtedy nežil) než krimi romány súčasných spisovateľov. Hoci je kniha o niečo hrubšia než predchádzajúcich jedenásť príbehov, tak stále to nie je tlstopis a kniha nenudí. Naopak, je prudko čitateľná a svojím spôsobom aj poetická takým tým typickým Edovým (Salvatoreho) spôsobom.

Poldové
Sakra, kde sú tie časy, keď aj v marci bola zima s kopou snehu a mrazom, ktorý si vždy našiel nechránené kúsky tela? Tie časy sú nenávratne preč, ale spomienka na ne je v dvadsiatomdruhom príbehu z 87. obvodu. Ako kontrast k belobe mesta tu máme partiu maliarov, ktorí služobné miestnosti natierajú hráškovo zelenou farbou. Niekto po meste upaľuje bezdomovcov a na dôvažok sa na scéne po dlhom čase zjaví Hluchý, takže šou sa môže začať. Už minule som Hunterovi vyčítal, že čitateľmi najobľúbenejšieho detektíva Steva neustále nechá zmlátiť, postreliť, dobiť, zdrogovať, skrátka všemožne mu uškodiť a ani teraz to nie je inak - nechá ho podpáliť. Začína mi to pomerne dosť prekážať. Na opačnú stranu, všetky ingrediencie, ktoré od Evana očakávam sú aj tu a tvoria peknú výživnú detektívku. Veľmi dobré pokračovanie série z osemdesiatsedmičky.

Hluchý nám to osladí
A zas dostal Stephen Carella do držky. Neviem, čo mal autor proti najobľúbenejšej postave jeho románov, ale toľkokrát ho nechať pobodať, postreliť, doudierať, zvalcovať, porezať, okradnúť a čo ja viem čo všetko ešte, to je už na zamyslenie. Až mám pocit, že spisovateľ bol literárny sadista a nemal svoju literárnu postavu rád. No čo už, stvoril ju, tak si s ňou mohol robiť, čo chcel. Samotnému príbehu niet čo vytknúť, viem si predstaviť, že aj súčasná krimi tvorba by mohla byť štíhlejšia, nebolo by to na škodu - a to nezmieňujem environmentálne hľadisko.

25 01.03.2025

A zas dostal Stephen Carella do držky. Neviem, čo mal autor proti najobľúbenejšej postave jeho románov, ale toľkokrát ho nechať pobodať, postreliť, doudierať, zvalcovať, porezať, okradnúť a čo ja viem čo všetko ešte, to je už na zamyslenie. Až mám pocit, že spisovateľ bol literárny sadista a nemal svoju literárnu postavu rád. No čo už, stvoril ju, tak si s ňou mohol robiť, čo chcel. Samotnému príbehu niet čo vytknúť, viem si predstaviť, že aj súčasná krimi tvorba by mohla byť štíhlejšia, nebolo by to na škodu - a to nezmieňujem environmentálne hľadisko.

Pred piatimi rokmi som si prečítal nepodarok s názvom Babička pozdravuje... a autora som zavrhol. Lenže na Audiolibrixe sa objavila kniha načítaná pánom Gogálom (má neskutočne dobrý hlas) a neodolal som - knihu som vymenil za kredit. A veruže som dobre spravil, bola to parádna jazda. Až sa mi nechce veriť, že autor, ktorý splácal nepodarenú Babičku, napísal aj Oveho - dve diametrálne odlišné knihy, hoci štýl je rovnaký. Skrátka, toto krátke knižné stretnutie ma zasiahlo v správnom čase a ja som si pri počúvaní priadol blahom ako kocúr. Načítané je to excelentne, príbeh sám o sebe je tiež za plný počet. Záver - už dávno som sa pri knihe (v audio podobe) tak dobre necítil a neoddýchol si.

31 16.02.2025

Kedysi som prečítal knihu s názvom Galaktický konvoj a popravde, nemám potuchy, o čom to bolo. Náhodou sa na mňa medzi neprečítanými knihami "pousmiala" obálka, ktorá ma zaujala a zistil som, že toto je prvý diel celej ságy. S chuťou som sa začítal, lenže nadšenie po prvých pár desiatkach strán rýchlo vyprchalo a nastúpilo sklamanie. Dejovo to nie je zlé, na osvedčenú kostru (mladý chalan, vesmírna akadémia, je z planéty, ktorú všetci považujú za zaostalú, nemá to ľahké, premiant ročníka, dokáže sa postaviť osudu, atď.) autor navešal ničím výnimočný príbeh, problém je, že spracovanie riadne kríva. Okrem toho ma nezaujalo, že autor je vo svojej podstate historik a nápad si zobral z námorných bitiek druhej svetovej, ani to, že spisovateľ opisuje zaobchádzanie s Carescrijčanmi v baniach (potažmo v dopravníkoch), je podobný ako s Írmi v uhoľných baniach. Možnože historickú knihu by napísal pútavejšie, ale žáner space opery (s trochu nezmyselnou linkou medzi Wilfom a Margot) mu skrátka nejde. Ďalšie pokračovania si nechám s kľudným svedomím ujsť - tento diel bol nudný a nepredpokladám, že by to bolo lepšie. Knihu posielam ďalej.

23 09.02.2025

Toto je jediná kniha, ktorú mám doma dvakrát - v tlačenej aj audio forme, podporil som vydavateľstvo a hádam aj autora. Teraz ku kladom a záporom knihy. Je to poviedková kniha a tak, ako vždy, je kvalita kolísajúca - prevláda však celková spokojnosť. Strán na prečítanie (alebo hodín na vypočutie) je pomerne dosť, no napriek rozsahu kniha nenudí. Niektoré poviedky (presne päť) sú spojené do jednej línie, niekoľko ďalších sa ich nepriamo týka a zvyšok sú samostatné slohové útvary. Čo si však nemožno nevšimnúť je to, že autor trpí komplexom menejcennosti (asi je plachý typ) voči ženám. Do poviedok dáva vždy muža-chudáka a krásavice, ktoré oňho nestoja, no riadením osudu aj tak spolu skončia. Je to tak do očí (uší) bijúce, že autorove nenaplnené túžby iritujú čitateľa. Ok, každý sme nejaký. V texte sa však vyskytujú aj hry na indiánov, večné lovištia a tlačenie kalerábov. Spravil som si malý prieskum medzi deťmi na druhom stupni ZŠ a nečuduj sa svete, pozerali sa na mňa, akoby som bol z Letnej planéty - nemali potuchy, čo to je. Je cítiť, že autor je dieťa sedemdesiatych rokov, nezaškodilo by upraviť výrazové prostriedky, aby aj mladšie ročníky (tu si nebudem nič nahovárať, kniha je štýlom a obsahom určená tínedžerom) mali poňatie, čo tým autor myslel. Záver: solídne čítanie, autor má poviedky po technickej stránke super, po emociálnej to dosť kríva.

27 05.02.2025

Nečakané dedičstvo
Kratučký Verneho román, ktorého povesť predchádza pomerne pofidernú kvalitu diela. Nepochybujem o tom, že v dobe vzniku to bolo niečo, čo mohlo mať wow efekt, no dávno ho stratilo. Je to naivné (tak typicky Verneovsky), je to povrchné (pomerne na Verna netypicky), a teraz teda rozumiem tomu, prečo ma to v detstve nebavilo - čítanie bez napätia, bez čohokoľvek vyvolávajúceho emócie a teda celkovo plytké a nezáživné. Tiež je zaujímavé sledovať, čo si Verne ako Francúz myslel o Nemcoch, ako aj to, že už v polovici devätnásteho storočia existovali dôkazy o tom, že sa Germáni považovali za nadradenú rasu.

Doktor Ox
Verne býva často označovaný ako autor kníh vhodných pre detského a dospievajúceho čitateľa. Toto vôbec nesedí, pretože takého Doktora Oxa by si prečítal len máloktorý pubertiak, skrátka nebavilo by ich napísané, zatiaľ čo dospelý odhalí spisovateľovo posolstvo, nájde pointu a uchopí myšlienku. Okrem toho sa mi nezdá, že by sa Verne ktovieako zamýšľal nad účinkami čistého kyslíka (rozhodne také ako v knihe nie sú), čo nie je pre neho typické a už ignorácia základného faktu, aký výbušný je kyslík, to je vrchol a urážka čitateľa. V dobe, kedy si všade svietilo sviečkami a petrolejkami, kúrilo drevom a uhlím, by prvá zápalka vyhodila celý Quiquendone ako obrovskú horiacu guľu smerom k oblakom a na matičku zem by sa vrátil len popol a ohorené trosky. Za mňa nápad dobrý, spracovanie hrozné.

30 01.02.2025

Toto je v poradí ôsmy diel z jedenástich zo série SPDNPP bez MS (v originále je táto séria nazvaná Anticipation) z roku 1981. Vychádzam z oficiálnej stránky autora, kde má séria 11 kníh, zatiaľ čo tu na DK je séria uzamknutá s deviatimi knihami.

Misia na planéte Mira bola v duchu predchádzajúcich častí, no zároveň bola najslabšia. Na dvoch troch stranách sa tu mihne aj Mark Stone, ale nič príbehu nepridáva. Samotný príbeh mi prišiel akoby inšpirovaný, rozhodne nie skopírovaný, zo starých Dumasoviek. Je tu všetko, zbabelý a krutý vladár, múdry a neohrozený dvojník, láska, intrigy, meče, kone, poriadna bitka dvoch nerovnomerne veľkých armád, taktika slávi víťazstvo - no napriek všetkému je to celé také nedomrlé. Nič to, ešte ma čaká niekoľko kníh a verím, že budú o niečo lepšie a už teraz sa teším na oddychové čítanie.

26 30.01.2025

Úprimne, táto kniha ma nezaujala, mal som čo robiť, aby som ju dočítal, ale chcel som mať uzavretú sériu s plukovníkom Racem, takže som ju nakoniec zvládol. Dej je pomerne plytký aj na pani Christie (nikdy sa s tým nejako nepárala), začiatok knihy vleklý a nezáživný, koniec odbitý, páchateľ ľahko predvídateľný - podobnú schému spisovateľka použila v inej knihe, ktorú som od nej už prečítal. Knihu radím do sekcie raz stačilo, vracať sa k nej nebudem - na to mám od Agathy iné kúsky v zálohe.

28 25.01.2025

Honba za meteorom
Vrátil som sa do čias, kedy som mal more času a vedel som prežívať dobrodružné romány celým srdcom. Dnes, tak trochu životom poobúchaný zo všetkých strán, mám srdce stále otvorené dobrodružstvám, len už ich neviem tak intenzívne prežívať. Napriek tomu bol návrat po rokoch k "verneovkám" pôžitkom, hoci príbeh nie je ten skutočný "verneovský", pretože už je cítiť, že Jules bol za tvorivým vrcholom.

Doktor Ox
Verne býva často označovaný ako autor kníh vhodných pre detského a dospievajúceho čitateľa. Toto vôbec nesedí, pretože takého Doktora Oxa by si prečítal len máloktorý pubertiak, skrátka nebavilo by ich napísané, zatiaľ čo dospelý odhalí spisovateľovo posolstvo, nájde pointu a uchopí myšlienku. Okrem toho sa mi nezdá, že by sa Verne ktovieako zamýšľal nad účinkami čistého kyslíka (rozhodne také ako v knihe nie sú), čo nie je pre neho typické a už ignorácia základného faktu, aký výbušný je kyslík, to je vrchol a urážka čitateľa. V dobe, kedy si všade svietilo sviečkami a petrolejkami, kúrilo drevom a uhlím, by prvá zápalka vyhodila celý Quiquendone ako obrovskú horiacu guľu smerom k oblakom a na matičku zem by sa vrátil len popol a ohorené trosky. Za mňa nápad dobrý, spracovanie hrozné.

28 19.01.2025

Toto je v poradí deviaty diel zo série SPDNPP bez MS (v originále je táto séria nazvaná Anticipation) z roku 1981. Vychádzam z oficiálnej stránky autora, kde má séria 11 kníh, zatiaľ čo tu na DK je séria uzamknutá s deviatimi knihami.

Tento diel sa mi veľmi pozdával, pretože spojil SF s pirátstvom a k tomu veľmi príjemným kapitánom - nečudo, že posádka tak poslúcha :-) Ako vždy, je to svižný príbeh bez hluchých miest a naťahovaných dialógov, kde je síce čitateľovi jasné, že to nemôže inak dopadnúť, ako to skončí, ale aj tak si príbeh užíva. Niekto v komentároch k inej knihe z tejto série napísal, že je to záchodové čítanie -nuž pre mňa je to cestovateľské čítanie. Knihy si postupne beriem so sebou do lietadla, strčím štuple do uší a nuda vo vzduchu je hneď preč - čas príjemne ubieha. Za mňa určite jeden z tých lepších príbehov od pána Garena.

26 19.01.2025

Verne býva často označovaný ako autor kníh vhodných pre detského a dospievajúceho čitateľa. Toto vôbec nesedí, pretože takého Doktora Oxa by si prečítal len máloktorý pubertiak, skrátka nebavilo by ich napísané, zatiaľ čo dospelý odhalí spisovateľovo posolstvo, nájde pointu a uchopí myšlienku. Okrem toho sa mi nezdá, že by sa Verne ktovieako zamýšľal nad účinkami čistého kyslíka (rozhodne také ako v knihe nie sú), čo nie je pre neho typické a už ignorácia základného faktu, aký výbušný je kyslík, to je vrchol a urážka čitateľa. V dobe, kedy si všade svietilo sviečkami a petrolejkami, kúrilo drevom a uhlím, by prvá zápalka vyhodila celý Quiquendone ako obrovskú horiacu guľu smerom k oblakom a na matičku zem by sa vrátil len popol a ohorené trosky. Za mňa nápad dobrý, spracovanie hrozné.

27 14.01.2025

Dva kratučké príbehy, ktoré majú spoločné to, že sú síce varovaním pred tým, čo môžu spôsobiť megazbrane, ale zároveň sú plytké a nezáživné.

Vynález skazy
Mám z knihy zmiešané pocity, a víťazí ten, ktorý mi hovorí, že som z príbehu sklamaný. Verne bol vizionár, o tom nemôže byť žiadna pochybnosť, no súčasný čitateľ (silno pochybujem, že generácia odchovaná technickými hračkami dneška by po nej siahla a ak áno, asi by ju po pár stranách odložila) sa už bude len usmievať, pretože dej je predvídateľný a všetky charaktery v knihe sú alebo biele alebo čierne, sem-tam je prítomná aj šeď. V príbehu absentuje akékoľvek napätie a záver je na smiech. Okrem toho je kniha rodovo úplne maskulínna a všetci zlosynovia sú extrémne hlúpy a tí dvaja "dobrí", zas neskutočne naivní. Knihu radím do kategória, raz prečítané a nikdy viac.

Oceľové mesto
Verneho román, ktorého povesť predchádza pomerne pofidernú kvalitu diela. Nepochybujem o tom, že v dobe vzniku to bolo niečo, čo mohlo mať wow efekt, no dávno ho stratilo. Je to naivné (tak typicky Verneovsky), je to povrchné (pomerne na Verna netypicky), a teraz teda rozumiem tomu, prečo ma to v detstve nebavilo - čítanie bez napätia, bez čohokoľvek vyvolávajúceho emócie a teda celkovo plytké a nezáživné. Tiež je zaujímavé sledovať, čo si Verne ako Francúz myslel o Nemcoch, ako aj to, že už v polovici devätnásteho storočia existovali dôkazy o tom, že sa Germáni považovali za nadradenú rasu.

27 11.01.2025

Ďalší kratučký Verneho román, ktorého povesť predchádza pomerne pofidernú kvalitu diela. Nepochybujem o tom, že v dobe vzniku to bolo niečo, čo mohlo mať wow efekt, no dávno ho stratilo. Je to naivné (tak typicky Verneovsky), je to povrchné (pomerne na Verna netypicky), a teraz teda rozumiem tomu, prečo ma to v detstve nebavilo - čítanie bez napätia, bez čohokoľvek vyvolávajúceho emócie a teda celkovo plytké a nezáživné. Tiež je zaujímavé sledovať, čo si Verne ako Francúz myslel o Nemcoch, ako aj to, že už v polovici devätnásteho storočia existovali dôkazy o tom, že sa Germáni považovali za nadradenú rasu.

29 04.01.2025

O niečo málo lepšie než prvé stretnutie s Gentlym. Na začiatok je potrebné poznamenať, že Adams ako spisovateľ, nie je pre každého čitateľa. Ak človek nachádza potešenie vo filmoch s britským humorom, bude mu sedieť aj Adams, ak nie, nuž smola. Keďže mne Adams vyhovuje a jeho knihy majú primeraný rozsah, niečo cez dvesto strán, tak nenudí a napriek trochu krkolomnému deju zabáva a zbytočne nedráždi šedé mozgové bunky. S mozgom je to ostatne tiež veľmi zaujímavé, pretože 60% jeho hmoty tvorí tuk . a tu mám neodbytný pocit, že u mnohých jedincov je to podstatne viac. Takže niekedy dočítania Douglas.

28 31.12.2024

Spôsob, akým je príbeh napísaný, ma vôbec neoslovil. Ako ďalšia prečítaná kniha z povinnej literatúry - fajn, odškrtnutá položka, nič viac. Do pár dní zabudnem o čom to bolo, no nezabudnem, že som to čítal. Svojich priaznivcov si napriek mojej pachuti kniha nájde, no v povinnom čítaní je plno omnoho lepších kníh, ktorým sa oplatí venovať čas. Táto k nim (podľa môjho názoru) rozhodne nepatrí.

22 30.12.2024

Vesmír nám občas hodí lano - toto definitívne platí aj pre spisovateľov, pána Kinga nevynímajúc. Vo veku 75 rokov naklepal svieži príbeh a ja, ako jeho verný čitateľ, som mu ho zblajzol. Musím vyzdvihnúť, že aj keď ma občas zmienky o covide (na toto obdobia nerád spomínam) skutočne štvali, tak to má Stephen v hlave upratané a vie kam chce patriť, a kde sa v skutočnosti nachádza - skrátka žije na planéte plnej zla a hlupákov a je si toho vedomý. Ďalšie, čo musím oceniť je to, že kniha má (teda na Kinga určite) vydarený záver, nepláca sa v tom a čitatelia a čitateľky vedia, že sa v budúcnosti so slečnou Gibneyovou stretnú. Hoci ja k Holly stále nemám vrelý vzťah ako jej stvoriteľ, tak sa postupne mení z chladného, ktorým bol na začiatku, na mierne vlažný a v podstate, sa na ďalšie stretnutie s ňou pomerne teším. Asi tak.

P.S. Ako vždy si tým, čo knihu kritizujú, dovolím pripomenúť, že nemôžu očakávať stále toho istého spisovateľa, každý z nás sa časom mení, aj Stephen. A aby som to ešte viac zdôraznil, nuž, nech skúsia napísať nejakú knihu, či bude aspoň spolovice taká dobrá ako táto - hoci budú mať len polovicu rokov, nepodarí sa im to.

36 26.12.2024

Nepotešilo, neurazilo, asi tak. Na krimi pomerne slabé a priehľadné, na romantiku tiež nič moc a velebiť knihu len preto, lebo ju napísala moja obľúbená spisovateľka (teda moja nie, ale iní ju tak majú zaškatuľkovanú), to je nezmysel. Aj o Kingovi som uverejnil nie vždy pozitívny komentár (jeho knihy mi čitateľsky sedia), keď (podľa môjho názoru) nenapísal dobrú knihu. Podtrhnuté a spočítané: dosť chudokrvný a aj rozťahaný knižný počin, ktorý si však svojich fanúšikov nájde, mňa však medzi nich rátať nie je možné. Ako audiokniha do auta a na cestovanie fajn, pretože stačí počúvať na pol ucha.

25 23.12.2024