Zabudnutý vesmír
Anton Stiffel
https://www.databazeknih.cz/img/books/29_/290129/bmid_zabudnuty-vesmir-QJQ-290129.jpg
4
12
12
Cyklus poviedok Zabudnutý vesmír popisuje cez konkrétne ľudské osudy život v jednej z mnohých kolonizačných vetiev, ktorá sa pomocou hyperpriestorovej technológie dostane do vzdialenej časti vesmíru a natrvalo tam uviazne. Ľudia sa snažia prežiť, vytvoriť si nový domov a pôvodnú kolísku ľudstva – Zem (kam sa nedokážu vrátiť) – začínajú postupne pokladať za mýtus. Poviedky Antona Stiffela sú rozdelené na priamu líniu a voľne nadväzujúcu líniu. Osobitnou kapitolou sú samostatné poviedky, ktoré nám predostierajú farbisté, spektakulárne či katastrofické príbehy zo Zeme, Slnečnej sústavy a Mliečnej dráhy.... celý text
Přidat komentář
Udivilo ma, ako veľmi som si jednotlivé poviedky užila. Mnohé z nich na seba nadväzujú a spája ich bezmocnosť aj opatrná nádej ľudí, ktorí už nemajú možnosť návratu na Zem, alebo hľadajú „stratený Raj“, Letnú planétu, mimozemský experiment, na ktorom sú ľudia šťastní a zdanlivo neohrození. Vnímala som, ako sú príbehy úžasne prepracované, resp. že sú plnohodnotným sci-fi, ktoré si získa každého nadšenca, ale čo k nim ťahalo mňa, bola práve ľudskosť a vzťahy v popredí, pretože hrdinov takmer vždy ovplyvnilo nájdenie osudovej lásky. Z toho dôvodu sa mi čítala rýchlejšie ako som očakávala (sci-fi si „dám“ ozaj asi tak raz za rok), hoci som si na ňu mienila vyhradiť vyslovene čas... na druhej strane, až posledné tri poviedky som preletela a hľadala hlavne pointu. Dôvod? 525 strán - a napokon moja náhla únava zo žánru. Asi by som prijala rozdelenie na dve knihy ako jednu bichľu, keďže ide o špecifické témy, ktoré skrátka musia čitateľa zaujímať. Netvrdím ale, že sa k nim nevrátim, sústredená, pretože ma poviedky v dobrom prekvapili!
Tento súbor poviedok, z ktorých väčšina je prepojených spoločnými postavami, miestami, či udalosťami, sa mi čítal veľmi dobre. Príbehy plynuli a ja som sa postupne dostáva hlbšie a hlbšie do Zabudnutého vesmíru. Hýbateľom deja je najmä láska. A práve tá býva často najslabšou stránkou. Rozsah poviedok nedáva dostatočný priestor na budovanie vzťahov. Citové vzplanutia prebiehajú rýchlo, sú čisté a jednoduché.... Skrátka presne také aké by boli v ideálnom svete. Občas som sa obával, či mi z čítania nestúpne hladina cukru v krvi. Bez ujmy som to prežil... ...a musím priznať, že som rád. Možno práve kontrast sveta zmietaneho vojnou a až naivne úprimnej lásky dáva nádej, že nie celý svet sa točí len okolo moci a peňazí.
Dielo Tóna Stiffela si rozhodne zaslúži pozornosť čitateľa. Zaujme vychytanou technickou stránkou, všadeprítomnou človečinou a zaujímavými nápadmi. V jednej knihe mieša príbehy plné lásky, nehy a optimizmu, ale existenčných úvah o večných otázkach zmyslu života a budúcnosti ľudského sveta. A to som ešte nezmienil kvalitnú pevnú väzbu, slovník pojmov, mapku a príbehy jednotlivých poviedok ako príjemné bonusy pre čitateľov v rozšírenom druhom vydaní. Nie náhodou sa prvé vypredalo a musela vzniknúť dotlač.
Autorove poviedky sú vhodné pre školopovinného čitateľa. Pomerne dosť presladené romantické texty s nejakým tým popisom techniky. Pod hard scifi si predstavujem niečo iné. Suverénne najlepšia poviedka u mňa sú "Smutné oči plné piesku" o zabudnutom osamelom robotovi v hlbinách vesmíru. Poviedky o Letnej planéte som už hodnotil viac nostalgicky, nad rámec svojich preferencií.
Vcelku zbierka poviedok priemernej úrovne určená pre mladšie ročníky...
Zabudnutý vesmír
Kvalitného hard scifi je v československých vodách málo, a naozaj málo príbehov je kvalitných a zapamätateľných. Táto kniha je určite jedným z takých príbehov - niekoľko poviedok vzájomne poprepájaných (nie všetky), do dokonalého celku, po ktorého prečítaní som chvíľu sedel a premýšľal. Fantastický kúsok.