Západní země

09.09.2024

Pútavá kniha, prieťah skrz posmrtnú cestu mimo fyzický rozmer, cítiť skúsenosti s látkami ktoré umožňujú cestovať mimo telo a priestor.

30.12.2023

Ve svém divokém mládí byl pro mě Burroughs jeden z nejoblíbenějších autorů. Jeho snové výjevy a fantazie pro mne byly fascinující. Měla bych si ji přečíst znovu teď ve středním věku, abych zjistila, jak jí rozumím dnes. Nebo taky ne.. :)

16.04.2023

Dobře jsem si početl

25.05.2021

(SPOILER) Začal som tretím dielom trilógie: avšak vzhľadom na tvorbu Burroughsa (zatiaľ som čítal iba Nahý oběd a informácie o jeho tvorbe a myslení o tvorbe som získal z knihy Nazí andělé od Johna Tytella, 1975), si dokážem užiť aj samotné obrazy a atmosféru jednotlivých odsekov bez znalosti o koho ide a či sa vôbec ešte niekedy v knihe objaví. Kontinuita v pravom, prozaicky beletristickom zmysle slova, je tu mŕtva. Krátke epizódy plné úmrtí a boja za nesmrteľnosť nasledujú ďalšie, iba občas sa vrátime k personifikáciám častí duše a k postavám s istým menom, ktoré sa buď prevtelujú alebo sú akýmsi typom existujúcim v rôznych podobách.
„Komická meditácia nad smrťou“ – tak dielo opísali kritici. Burroughs sa v ňom opiera o egyptskú mytológiu (najmä o knihu mŕtvych a rituály predchádzajúce posmrtnému životu vo večnosti) a daruje obyvateľom svojho krutého groteskného sveta nesmrteľnosť v podobe „Západných zemí“. Možnosť neumrieť paradoxne vyvoláva série vrážd a ozbrojených konfliktov: autor s až sadistickou radosťou pitve psychopatické hlavy svojich postáv, hrdo nám predstavuje ich zbrane nasiaknuté jedmi, oboznamuje nás s ich kultmi a cez svoj zdeformovaný a zakrvavený filter inteligentného a takmer až paranoidne vnímavého mozgu nám pred očami maľuje karikatúru skrytej agresie spoločnosti. Smeje sa na ľudskej túžbe po večnosti, pretože čas znamená moc, život a mladosť sú najvyššou hodnotou. Ako vždy, dlhými chladnými prstami vkĺzne pod pokožku nenásytného mechanického systému, pre ktorý sme len potravou. Kritizuje armády, vlády, veľké spoločnosti. Ako sprievodca neturistickými oblasťami mesta nám ukazuje tmavé úzke uličky prepchaté pascami, vrahmi a podvodníkmi, ktorí sa dokážu chopiť aj toho, že sa ľudstvu odhalila cesta k nesmrteľnosti: balzamovači sú opäť v kurze, boháči utrácajú celoživotné zárobky, len aby sa priblížili k Západným zemiam. Bočnou dejovou linkou je nezastaviteľná apokalyptická invázia vražedných stonožiek obsahujúca moje veľmi obľúbené pasáže zaoberajúce sa ich absolútnou nechutnosťou (str. ).
Na diele ma zaujali jednak rôzne krátke úvahy plné temnej grotesky so špecifickou perspektívou Burroughsa, rovnako tak forma a fragmentálnosť celkového deja, čo dáva mnoho možností na vlastné vyskladanie si knihy na základe asociácií a záujmu a intuície. Jednoznačne by som na dielo referoval v prípade témy „túžba po večnom živote“, odrážal by som sa od neho pri modernizovaní egyptskej mytológie. Ako problém som však videl to, že dielo je pridlhé a človeku sa môže už po dvoch tretinách zdať, že pochopil princípu, akým spisovateľ funguje a už tam nedokáže nájsť dosť zaujímavé nápady a kniha ostáva len panoptikom vtipno-sadistickej krutosti. Tiež je to zaujímavá ukážka toho, ako sa formálne dá narábať s veľkým množstvom surreálneho materiálu, ako vytvoriť nekončiacu reťaz nočných môr.

10.04.2021

skvěla kniha od beatnické legendy William Seward Burroughs zabývající se smrti a posmrtným životem a snech které jsou důležitému k našemu biologickému a duchovnímu osudu . Snové podmínky se často přibližují podmínkám kosmu

22.10.2015

Zajímavá kniha plná nejrůznějších obrazů, ve kterých jsem se občas ztrácel. Ke knize nelze přistupovat jako k běžné beletrii, ale spíš si užívat a nechat se unášet jednotlivými vizemi autora. Sám Burroughs řekl o knize: „Myslím, že sny jsou životně důležitou cestou k našemu možnému biologickému a duchovnímu osudu. Snové podmínky se často přibližují podmínkám v kosmu. O tom je kniha Západní země.“ a jako ke snům jsem k jednotlivým epizodám knihy přistupoval.