Čierny opál
Victoria Holt (p)
Carmel Marchová je nájdené cigánskej dieťa, prijaté len z nutnosti na Commonwood spoločensky vysoko postavenú anglickú rodinou konca 19.storočia. Hoci bola formálne adoptovaná, cíti, že medzi príbuzenstvo nepatrí, a keď sa kvôli hrozné tragédii rodina rozpadá, musí náhle opustiť aj tú trochu istoty, ktorú tu našla. Jej milovaný strýko Toby, námorný kapitán, ju so sebou odváža do Austrálie, krajiny plnej dobrodružstva, kde prospektori hľadajú čierne opály, a kde ju napriek mnohým trápenie čaká nový život. Carmel však stále prenasledujú tajomné udalosti z detstva na Commonwoodu a vie, že sa musí vrátiť, aby odhalila pravdu o temných okolnostiach, ktoré zatienili jej pôvod a jej doterajší život ...... celý text
Literatura světová Romány Pro ženy
Vydáno: 1995 , Slovenský spisovateľOriginální název:
The Black Opal, 1997
více info...
Přidat komentář
Tretia kniha z mojej knižnej výzvy na tento rok, pre mňa zasa neznáma autorka a kniha, ktorú by som si sama nevybrala, ale nebolo to až také zlé ako som čakala. Je to taká oddychovka, príbeh Carmel bol celkom zaujímavý, koniec sa dal predvídať, ale tak očakávania neboli vysoké. Ale musím sa priznať, že preklad a štylizácia viet, no, bolo to pre mňa trápenie niekedy...
Pekný príbeh o pohodenom ciganskom dievčatku. Zostáva v rodine, kde ju našli na záhrade a je vychovávaná ako ostatné deti v rodine. Samozrejme, že vie, je je nájdená a do rodiny nepatri. Nakoniec spoznáva aj svojich rodičov a aj svoju lásku.
Mám dojem, že toto je podpriemerný sloh 10 ročného dieťaťa, ktoré dostalo za úlohu napísať román. Nezaujímavé, nezáživné, štylistika na úrovni žiaka základnej školy. Otrasné vydať niečo také.
Příjemné počtení k večerům u krbu, čajíku a relaxaci. Děj není nějaký závratný nebo strhující, ale konec překvapí. Příjemná relaxace.
Štítky knihy
Autorovy další knížky
1995 | Podzimní úplněk |
2004 | Dáma v Toweru |
1997 | Zázrak v opatství |
1994 | Královna Kateřina: Prokletý rod Medici |
1994 | Travička Kateřina: Prokletý rod Medici |
(SPOILER) Asi až tak od polovice to začína byť zaujímavejšie. Niekedy som mala pochybnosti o rozprávačovi, hlavne na začiatku mi to pripadalo, že príbeh podáva malá Carmel, no na iných miestach bolo badať, že je príbeh prerozprávaný s odstupom niekoľkých rokov. Ten jej otec mi prišiel strašne nezodpovedný, ako dobre, kapitán lode, dnes je tu, zajtra bude na druhom konci sveta, ale jeho starostlivosť o Carmel mi prišla nepredstaviteľná. Takisto jej matka, ale v predminulom storočí to bolo asi normálne, že dali nechcené dieťa príbuzným, hlavne, keď bolo viac detí v jednej rodine. Carmel bola v detstve zabezpečená, mala čo do úst vložiť aj čo na seba hodiť, ale že by jej v Commonwoode bolo dobre, nemôžem povedať. Málokto v minulosti zohľadňoval emocionálnu stránku, o deťoch nehovoriac. Tí jej rodičia boli strašní sebci a potom ešte čakajú, že sa im hodí okolo krku? To ma tiež zarazilo, že Carmel im nič nevyčítala, dokázala napriek ich odvrhnutiu nadviazať s nimi vzťah.