Deset novel z Asie a Afriky

Prečítala som prvé dve poviedky - a nemám z nich dobrý pocit.
Chýba mi happy end.
Rudé fazolky - dvaja mladí ľudia, ktorí sa nikdy nemali stretnúť. Jeden je z veľmi bohatej a druhý z veľmi chudobnej rodiny. Navyše, práve prebieha v spoločnosti revolučná zmena. Ako je možné, že študent z bohatej rodiny študuje na rovnakej vysokej škole ako člen nemajetnej, dokonca neúplnej rodiny? Táto zdanlivá spravodlivosť v prístupe ku vzdelaniu spôsobuje bolesť a osamotenosť.
Druhá poviedka je tiež smutná. Osud je krutý. Má to čitateľa naviesť k presvedčeniu, že Boh nejestvuje? Prvý dojem môže byť taký. Ale keďže Boh v duševnom živote protagonistov absentuje, nie div, že "necháva voľný priebeh" akýmsi krutým zákonom. Zmysel by mal, naopak, byť - vidíte, ako to dopadne, keď úplne zabudnete na tretí rozmer a žijete len v rovine ľudského vesmíru? Lenže to by tam musel byť iný záver - nejaká nádej, že sa všetko skončí dobre. Mal by sa vrátiť manžel zo Sibíri a prijať fakt, že bol príliš dlho preč so všetkými dôsledkami. Alebo by mal ten pán bývajúci v sklade nejak obživnúť. Ale to by už nebol socialistický realizmus, či ako sa ten žáner nazýval...