Detstvo / Vo svete / Moje univerzity

04.08.2021

První dva díly trilogie mě uchvátily, vypravování o těžkém dětství, neuvěřitelně hodné a skromné babičce, přírodě, vztazích mezi lidmi. Bohužel Moje univerzity mě nebavily, chápu, že je to obraz předrevolučního Ruska, ale politika je divná - to co se dneska zdá jedině správné a nezbytné, je po čase prohlášeno za zločin a často i naopak.

04.06.2019

Maxima som po 1 knihe neopustil. Jeho osoba mi stále vŕtala hlavou a navyše - Detstvo je v súčasnosti medzinárodne najúspešnejšie dielo, ktoré napísal. A súčasne je Autobiografická trilógia aj druhým zväzkom výberu v Zlatom fonde...
O dieťati očami samotného dieťaťa - s tým súvisí úplne všetko. Aj štýl písania úplne sedí; možno preto príde Gorkij mnohým akýsi štylisticky "roztečený a premetaforovaný", ale detský svet, navyše v prostredí ruských rozprávok starej matere a vlastne všetkých ľudí naokolo, je jednoducho taký. Okrem toho je nesmierne krutý a nespravodlivý a nedalo sa mi s ním nezžiť, zanechal vo mne hlboký emocionálny zážitok. Hrdina - nadpriemerne vnímavé a inteligentné chlapča - to mal od začiatku veľmi ťažké a snáď sa z okov spoločnosti na konci vymanil (Moje univerzity som neprečítal).
Ešte jedna vec - čitatelia majú s Detstvom ešte jeden problém. Podľa nich autor svoje detstvo nevykreslil pravdivo a mnohé prehnal, zamlčal alebo prekrútil. Pri čítaní ma táto kritika vôbec netrápila. Ak to naozaj urobil, aj tak dokázal vytvoriť dôveryhodný a silný príbeh (aj keď sa už nedá povedať, že to bol pravdivý život samotného Peškova), plný mnohých oceniteľných myšlienok. Opäť som narazil na Ruské dielo s veľkým R, so všetkým čo k nemu patrí. Inými slovami moje pocity vyjadrujú posledné vety v anotácii na prebale.

"... zo skúsenosti som vedel, že príbuzní sa k sebe správajú horšie ako cudzí: vedia o sebe viacej zlého a smiešneho, zlomyseľnejšie sa osočujú, častejšie sa vadia a bijú."

"Hádam máš pravdu, som ku všetkým dobrý. Len to neukazujem, nesmieš to ukázať ľuďom, lebo by ťa ukrkali. Na dobrého sa každý štverá ako na kopenec v močiari... A ušliapu ho."

Ale ešte jeden výňatok, ktorý charakterizuje prvý vzťah autora k žijúcim zdrojom svojej tvorby - dobrým ľuďom, skrytým medzi masami najchudobnejších...
"Všetci boli nesmierne zaujímaví, ale cítil som, že žiť sa s nimi nedá - bolo by to ťažké a odporné. Akoby trhali dušu, ich múdre reči pokrývajú srdce červenou hrdzou. Je Osip dobrý? Nie. Je zlý? Tiež nie. No múdry je - to mi je celkom jasné. Ale jeho múdrosť, ktorá ma udivovala svojou pružnosťou, ma umŕtvovala a napokon som dospel k presvedčeniu, že mi je naskrze nepriateľská."