Drak sa vracia
Dobroslav Chrobák
Obraz života obyčajného človeka, ktorému je otázka osobnej cti, nezištnej obetavosti, lásky a dôvery ľudí prvoradou záležitosťou. Drak sa snaží získať si dôveru dedinčanov, tí ho neprijali medzi seba, lebo bol nalezenec. Ako malá dieťa ho našiel starý Lepiš, ktorý mal slabé oči, ale kôň ho k nemu priviedol, vycítil ho. Vracal sa z jarmoku v Brezne. Príbeh rozpráva stará matka Eva Hajnáková, a je to príbeh troch sŕdc a veľmi zvláštnych vzťahov, a to Evy a Draka a Šimona Jariabka. Drak sa volal Martin Lepiš Matúšovie. Dedina Draka dlho ignorovala. Starý Lepiš bol hrnčiar. Až keď sa začalo na dedinu valiť nešťastie, zlo pripisovali Drakovi. Našli zaškrtenú mladú ženu, povedali na Draka, prišlo sucho a neúroda, povedali na Draka. Lepiš naučil Draka hrnčiarstvu. Keďže Drak nechodil medzi deti, Drak sa v detstve správal ako dospelý. Lepiša našiel Drak v opustenej jame, kde už dávno nekopali hlinu.... celý text
Přidat komentář
Nekonečné opisy prírody, ktoré si navyše viete priradiť aj s vlastnými spomienkami a predstaviť si ich boli jednoducho jedno z najlepších, čo slovenský naturizmus ponúka.
Mystika, lyrizmus, živeľnosť, tajomnosť, láska, boj, žiarlivosť, nenávisť. Bolo mi Šimona ľúto a nejak som sa vedela stotožniť s jeho údeľom, byť tým druhým a čakať čo jeho "drahá" urobí. Naopak Draka som od začiatku nemala rada. Veľká škoda, že Dobroslav Chrobák si nepožil dlhšie a tým pádom nám nenechal aj viac takýchto klenotov.
Knihu som našiel pri upratovaní domu po babičke, zastrčená vzadu v zásuvke, upútala útlosťou (z edície Kvety), musela tam stáť 4 dekády. Otvoril som ju, začítal sa a (do)upratať som prišiel až ďalší deň. Za mňa asi to najlepšie z nášho naturizmu, ta príroda ma stále vťahovala medzi seba.
Dielo presýtené slovenskou prírodou a prekrásnym lyrizmom. Niektoré časti sú vyslovene nadčasové. Pútavý dej plný lásky, prírody, tajomna, nenávisti....
Mňa dielo zaradené medzi slovenskú klasiku a povinné čítanie nadchlo.
Povinné čítanie, ktoré ma sprvu prekvapilo, pretože prvých 50 - 70 strán je vcelku dobrých a pútavých. Postava Draka ma vôbec nezaujala, pretože je ako celá slovenská literatúra z minulosti - nezáživná, plytká, jednotvárna a predvídateľná. Zato postava Šimona má zaujímavý koncept - Šimon sa musí vyrovnať s tým, že jeho žena túži po biologickom otcovi jej dieťaťa(Drakovi). Bohužiaľ celý príbeh sa každou stranou rozpadá predvídateľnosťou a neschopnosťou autora využiť provokáciu svojho pera na to, aby nechal čitateľa rozmýšľať a pripravil mu literárnu výzvu, ktorá by čitateľa nechala v myšlienkach typu: "A čo by som robil v tejto situácií ja?"
súčasť povinného čítania- mal som o tom v škole sloh (dostal som jednotku), takže asi tak... :D moc ma to nebavilo (najmä ten záver) ale na slovenského autora dobré
Štítky knihy
zfilmováno pověry slovenská literatura naturismus, naturisté člověk a příroda vesnice láska k přírodě milostný trojúhelník slovenské pohádkyAutorovy další knížky
1964 | Tam a zpátky 1914-1918 |
1995 | Miesto v príbehu |
1964 | Kamarát Jašek |
1980 | Červený jarok a iné prózy |
1975 | Prózy |
Strhujúco napísaná pocta krásnej slovenskej prírode a nezlomnému charakteru prostého človeka, ktorého povery a predsudky odsunuli na okraj spoločnosti. Chrobák bol majstrom pera, kniha od začiatku vtiahne a už nepustí, číta sa takpovediac sama. Pri niektorých opisoch sa oplatí pristaviť a prečítať si ich viackrát, tak krásne opísané reálie som snáď nikde inde nečítal. Autor musel bezosporu milovať prírodu, inak by tento klenot klasickej slovenskej prózy snáď ani nemohol vzniknúť...