Drak sa vracia
Dobroslav Chrobák
Slová z doslovu Vincenta Šikulu: Čítal som i dnes Chrobákovu prózu Drak sa vracia ako rozprávku o tom, čo tu už bolo skôr, než sme sa narodili, ale i ako obranu toho, čo je naše a čo sme nemuseli kradnúť. Je to rozprávka, podobne, ako je rozprávka Piatko a Pustaj rozprávkou o hľadaní nevesty bielej ako sneh a červenej ako krv, o hľadaní nevesty, ktorá nám večne uniká, a preto ju hľadáme raz tu, inokedy tam. Je nepolapiteľná, ale ak si za ňou nohy deriete a zároveň zachraňujete pre obec čriedu dobytka, pôjdete vpredu, vedľa vás plavý koník a na ňom nevesta biela ako tatranský sneh, červená ako krv, žiariaca krajšie a jasnejšie ako turecké klince, za vami črieda volov, za ňou s ovisnutou hlavou ten, ktorý vám podpálil strechu nad hlavou, ale nešťastím a utrpením sa vám priblížil. Rozprávka zgruntu obrátená. 13-72-057-79... celý text
Přidat komentář
Nekonečné opisy prírody, ktoré si navyše viete priradiť aj s vlastnými spomienkami a predstaviť si ich boli jednoducho jedno z najlepších, čo slovenský naturizmus ponúka.
Mystika, lyrizmus, živeľnosť, tajomnosť, láska, boj, žiarlivosť, nenávisť. Bolo mi Šimona ľúto a nejak som sa vedela stotožniť s jeho údeľom, byť tým druhým a čakať čo jeho "drahá" urobí. Naopak Draka som od začiatku nemala rada. Veľká škoda, že Dobroslav Chrobák si nepožil dlhšie a tým pádom nám nenechal aj viac takýchto klenotov.
Knihu som našiel pri upratovaní domu po babičke, zastrčená vzadu v zásuvke, upútala útlosťou (z edície Kvety), musela tam stáť 4 dekády. Otvoril som ju, začítal sa a (do)upratať som prišiel až ďalší deň. Za mňa asi to najlepšie z nášho naturizmu, ta príroda ma stále vťahovala medzi seba.
Dielo presýtené slovenskou prírodou a prekrásnym lyrizmom. Niektoré časti sú vyslovene nadčasové. Pútavý dej plný lásky, prírody, tajomna, nenávisti....
Mňa dielo zaradené medzi slovenskú klasiku a povinné čítanie nadchlo.
Povinné čítanie, ktoré ma sprvu prekvapilo, pretože prvých 50 - 70 strán je vcelku dobrých a pútavých. Postava Draka ma vôbec nezaujala, pretože je ako celá slovenská literatúra z minulosti - nezáživná, plytká, jednotvárna a predvídateľná. Zato postava Šimona má zaujímavý koncept - Šimon sa musí vyrovnať s tým, že jeho žena túži po biologickom otcovi jej dieťaťa(Drakovi). Bohužiaľ celý príbeh sa každou stranou rozpadá predvídateľnosťou a neschopnosťou autora využiť provokáciu svojho pera na to, aby nechal čitateľa rozmýšľať a pripravil mu literárnu výzvu, ktorá by čitateľa nechala v myšlienkach typu: "A čo by som robil v tejto situácií ja?"
súčasť povinného čítania- mal som o tom v škole sloh (dostal som jednotku), takže asi tak... :D moc ma to nebavilo (najmä ten záver) ale na slovenského autora dobré
Štítky knihy
zfilmováno pověry slovenská literatura naturismus, naturisté člověk a příroda vesnice láska k přírodě milostný trojúhelník slovenské pohádky
Autorovy další knížky
1964 | Tam a zpátky 1914-1918 |
1995 | Miesto v príbehu |
1964 | Kamarát Jašek |
1980 | Červený jarok a iné prózy |
1975 | Prózy |
Strhujúco napísaná pocta krásnej slovenskej prírode a nezlomnému charakteru prostého človeka, ktorého povery a predsudky odsunuli na okraj spoločnosti. Chrobák bol majstrom pera, kniha od začiatku vtiahne a už nepustí, číta sa takpovediac sama. Pri niektorých opisoch sa oplatí pristaviť a prečítať si ich viackrát, tak krásne opísané reálie som snáď nikde inde nečítal. Autor musel bezosporu milovať prírodu, inak by tento klenot klasickej slovenskej prózy snáď ani nemohol vzniknúť...