Drak sa vracia
Dobroslav Chrobák
https://www.databazeknih.cz/img/books/36_/367487/bmid_drak-sa-vracia-Kou-367487.JPG
4
108
108
Dej sa začína tým, že Šimon prichádza domov a oznámi Eve, že Drak sa vrátil do dediny. Eva myslí na Draka, spomína si na chvíle, ako sa spoznali, ako Draka milovala, ako ho dedinčania zbili a ako utiekol. Šimon si myslí, že Eva hneď v prvú noc pôjde navštíviť Draka, ale nestalo sa tak a Šimon sa cíti uvoľnený. Drak bol sirotou, našiel ho starý Lepiš Madlušovie pri ceste a urobil si z neho pomocníka. Pretože neprichádzal do kontaktu s inými ľuďmi, Drak odmalička myslí zastaraným spôsobom. Keď starý hrnčiar Madlušovie umiera, dedinčania mu pripisujú jeho smrť. S Drakom spájajú aj ďalšie udalosti, ako napríklad: suchotu, neúrodnosť, smrť dedinčanky na poli a preto dedina sa obáva, že to všetko sa bude opakovať, keďže Drak sa vrátil. V horách vypukli požiare pre suchote, dedinská črieda dobytku nachádzajúca sa v horách, nemá čo žrať a tak richtár potrebuje pomoc. Drak dobrovoľne prichádza s návrhom, že on zachráni čriedu. Muži rozhodnú, že s ním má ísť aj Šimon. Spolu zachránia stádo, ale keď Šimon začne podozrievať Draka, že predal čriedu Poliakom, zbehne do dediny a podpáli Drakovu vyžiháreň. Drak, ale nakoniec prichádza spolu so stádom a so svojou Zoškou. Šimon si uvedomí, že urobil veľkú chybu a pýta si od Draka odpustenie, ale on je veľkorysý a tvrdí, že aj on ublížil Šimonovi tým, že opustil Evu, keď otehotnela. Keď vidí Draka s inou ženou - Zoškou, Eva si uvedomí, že nemala čakať na Draka, ale mala si ceniť Šimona. V epilógu sa dozvedáme, že vlastne novela je rozprávkou. Eva je rozprávačom a v epilógu dorozpráva príbeh svojmu vnúčikovi: "-Potom? Potom už nebolo nič. Mali sa radi a žili spolu šťastne, kým nepomreli... Spi syn môj!" /Wikipedia/... celý text
Přidat komentář
Nekonečné opisy prírody, ktoré si navyše viete priradiť aj s vlastnými spomienkami a predstaviť si ich boli jednoducho jedno z najlepších, čo slovenský naturizmus ponúka.
Mystika, lyrizmus, živeľnosť, tajomnosť, láska, boj, žiarlivosť, nenávisť. Bolo mi Šimona ľúto a nejak som sa vedela stotožniť s jeho údeľom, byť tým druhým a čakať čo jeho "drahá" urobí. Naopak Draka som od začiatku nemala rada. Veľká škoda, že Dobroslav Chrobák si nepožil dlhšie a tým pádom nám nenechal aj viac takýchto klenotov.
Knihu som našiel pri upratovaní domu po babičke, zastrčená vzadu v zásuvke, upútala útlosťou (z edície Kvety), musela tam stáť 4 dekády. Otvoril som ju, začítal sa a (do)upratať som prišiel až ďalší deň. Za mňa asi to najlepšie z nášho naturizmu, ta príroda ma stále vťahovala medzi seba.
Dielo presýtené slovenskou prírodou a prekrásnym lyrizmom. Niektoré časti sú vyslovene nadčasové. Pútavý dej plný lásky, prírody, tajomna, nenávisti....
Mňa dielo zaradené medzi slovenskú klasiku a povinné čítanie nadchlo.
Povinné čítanie, ktoré ma sprvu prekvapilo, pretože prvých 50 - 70 strán je vcelku dobrých a pútavých. Postava Draka ma vôbec nezaujala, pretože je ako celá slovenská literatúra z minulosti - nezáživná, plytká, jednotvárna a predvídateľná. Zato postava Šimona má zaujímavý koncept - Šimon sa musí vyrovnať s tým, že jeho žena túži po biologickom otcovi jej dieťaťa(Drakovi). Bohužiaľ celý príbeh sa každou stranou rozpadá predvídateľnosťou a neschopnosťou autora využiť provokáciu svojho pera na to, aby nechal čitateľa rozmýšľať a pripravil mu literárnu výzvu, ktorá by čitateľa nechala v myšlienkach typu: "A čo by som robil v tejto situácií ja?"
súčasť povinného čítania- mal som o tom v škole sloh (dostal som jednotku), takže asi tak... :D moc ma to nebavilo (najmä ten záver) ale na slovenského autora dobré
Štítky knihy
zfilmováno pověry slovenská literatura naturismus, naturisté člověk a příroda vesnice láska k přírodě milostný trojúhelník slovenské pohádky
Autorovy další knížky
| 1964 |  Tam a zpátky 1914-1918 |
| 1995 | Miesto v príbehu |
| 1964 | Kamarát Jašek |
| 1980 |  Červený jarok a iné prózy |
| 1975 |  Prózy |
Strhujúco napísaná pocta krásnej slovenskej prírode a nezlomnému charakteru prostého človeka, ktorého povery a predsudky odsunuli na okraj spoločnosti. Chrobák bol majstrom pera, kniha od začiatku vtiahne a už nepustí, číta sa takpovediac sama. Pri niektorých opisoch sa oplatí pristaviť a prečítať si ich viackrát, tak krásne opísané reálie som snáď nikde inde nečítal. Autor musel bezosporu milovať prírodu, inak by tento klenot klasickej slovenskej prózy snáď ani nemohol vzniknúť...