Ežo Vlkolinský
Pavol Országh Hviezdoslav (p)
Konflikt deja sa zakladá na protiklade vzťahu zemianstva a ľudu. Hlavná problematika je obsiahnutá v spore zemianskej matky so synom, ktorý si chce vziať sedliacke dievča Žofku. Vyhnaný z domu, uchýli sa k strýkovi Eliášovi, nepriateľovi jeho nebohého otca i matky. Strýko Eliáš vystrojí Ežovi svadbu, aby urobil sestre napriek. Obraz svadby dáva básnikovi možnosť ukázať prednosti sedliactva a jeho morálne víťazstvo nad zemianstvom. Na svadbe dochádza k roztržke medzi zemanmi a sedliakmi, keď si začnú vymieňať názory strýko Eliáš so starým sedliakom Blažkom.... celý text
Přidat komentář
Keď som prelomila jazykovú bariéru a zákutia Hviezdoslavovho vymysleného jazyka, dielo sa mi čítalo ľahko, pobavilo i naučilo niečo nové.
Štítky knihy
epické básněAutorovy další knížky
1952 | Krvavé sonety |
1980 | Ežo Vlkolinský |
2006 | Hájnikova žena / Krvavé sonety |
1954 | Gábor Vlkolinský |
1909 | Herodes a Herodias |
Pri čítaní knihy "Ežo Vlkolinský" od Pavla Országha Hviezdoslava som sa zo začiatku stretla s istými problémami, najmä pokiaľ ide o jeho špecifický jazyk. Vzhľadom na to, že Hviezdoslav je známy svojou krásnou, no niekedy aj náročnou formou vyjadrenia, mi trvalo, kým som sa plne stotožnila s jeho štýlom. Avšak niečo v silnom príbehu ma motivovalo pokračovať.
Ežo, ako hlavný protagonista, ma zaujal svojou autenticitou a príbeh, ktorý sa predomnou otváral, ma pohltil. Postupne som sa dostávala do jeho sveta, do jeho vnútorného boja a snahy o zmysel života, čo ma napĺňalo emóciami. Nakoniec som si uvedomila, že aj keď jazyk môže byť výzvou, silné posolstvo a dramatický vývoj príbehu ma naozaj dostal.
Musím uznať, že som bola spokojná s tým, ako príbeh skončil. Zanechal vo mne hlboký pocit a zamyslenie nad témami, ktoré sú aktuálne aj dnes. Celkovo môžem povedať, že toto dielo mi dalo viac, než som na začiatku očakávala. Odporúčam ho každému, kto sa nebojí ponoriť do hlbokých a výnimočných literárnych zážitkov.