Pavol Országh

Přidat do oblíbených Koupit knihy

Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Zbranský, Syn ľudu · pseudonymy

slovenská, 1849 - 1921

Populární knihy

/ všech 64 knih
Gábor Vlkolinský
Gábor Vlkolinský
Básnické prvotiny II. (1870-1872 a z básní nedatovaných)
Básnické prvotiny II. (1870-1872 a z básní nedatovaných)
Kratšia epika - Historická a spoločenská
Kratšia epika - Historická a spoločenská
Prechádzky jarom / Prechádzky letom
Prechádzky jarom / Prechádzky letom

Nové komentáře u knih Pavol Országh

Hájnikova žena Hájnikova žena

„Keď som sa ponorila do čítania "Hájnikovej ženy", okamžite ma uchvátila atmosféra slovenského vidieka, ktorú autor majstrovsky vykresľuje. Hviezdoslav sa snaží preniknúť do psychológie postáv, a to sa mu naozaj podarilo. Hlavná postava, hájnikova žena, je silná a odhodlaná žena, ktorá sa nebojí postaviť za svoje presvedčenie a chránit to, čo je jej drahé. Dielo sa zaoberá témami lásky, vernosti, ale aj zrade a morálneho rozporu. Počas čítania som sa často zamýšľala nad nezvyčajnými morálnymi dilemami, ktorým postavy čelili. Hviezdoslav dokázal skvele preniesť emócie na čitateľa, a preto som sa cítila ako súčasť deja. Jazyk, ktorým autor píše, je nádherne poetický a plný obrazov. Každé slovo je starostlivo zvolené, čo dielo obohacuje o hlboké myšlienky. Odporúčam "Hájnikovú ženu" každému, kto si chce užiť kvalitnú slovenskú literatúru a zamyslieť sa nad otázkami, ktoré sú aktuálne aj v súčasnosti. Toto dielo mi zostalo v pamäti a určite sa k nemu niekedy vrátim.“... celý text
— 1Klárka1

Ežo Vlkolinský Ežo Vlkolinský

„Pri čítaní knihy "Ežo Vlkolinský" od Pavla Országha Hviezdoslava som sa zo začiatku stretla s istými problémami, najmä pokiaľ ide o jeho špecifický jazyk. Vzhľadom na to, že Hviezdoslav je známy svojou krásnou, no niekedy aj náročnou formou vyjadrenia, mi trvalo, kým som sa plne stotožnila s jeho štýlom. Avšak niečo v silnom príbehu ma motivovalo pokračovať. Ežo, ako hlavný protagonista, ma zaujal svojou autenticitou a príbeh, ktorý sa predomnou otváral, ma pohltil. Postupne som sa dostávala do jeho sveta, do jeho vnútorného boja a snahy o zmysel života, čo ma napĺňalo emóciami. Nakoniec som si uvedomila, že aj keď jazyk môže byť výzvou, silné posolstvo a dramatický vývoj príbehu ma naozaj dostal. Musím uznať, že som bola spokojná s tým, ako príbeh skončil. Zanechal vo mne hlboký pocit a zamyslenie nad témami, ktoré sú aktuálne aj dnes. Celkovo môžem povedať, že toto dielo mi dalo viac, než som na začiatku očakávala. Odporúčam ho každému, kto sa nebojí ponoriť do hlbokých a výnimočných literárnych zážitkov.“... celý text
— 1Klárka1

Gábor Vlkolinský Gábor Vlkolinský

„Je zřejmé, že Hviezdoslav by mohl být dobrým epikem, dokonce možná i dobrým dramatikem, kdyby si sám sobě neházel pod nohy klacky v podobě vlastního "trans-realistického" pseudopoetického jazyka (to v čem jsou jeho díla psané, není slovenština kodifikovaná, ani spisovná, ani slovenština kterou by v jeho době, natož dnes mluvil kterýkoli slovenský region je to uměle vytvořený jazyk snažící se dokázat to, co v jeho době už bylo dávno zřejmé, a suce, že jazyk "umožňuje „poňať i pomenovať všetky veci i všetky polohy ľudského ducha". To jeho veršovanou epiku sice dělá experimentálně zajímavou a originální, ale současně ji znepřístupňuje běžnému čtenáři, nebýt Slovák v poezii kovaný, tak ji nedočtu. Odhlédnouc od toho jazyka, děj, zápletka i úvahy na děj navázané nejsou zlé a v kontextu doby bych je považoval dokonce za novátorské.“... celý text
— incognit

Hájnikova žena Hájnikova žena

„Pozdravujem vás lesy hory - z tej duše pozdravujem vás !!!! úžasný pozdrav z tejto veršovanej drámy - zo začiatku -ma vždy napadne keď prídem alebo vidím horu,les...ináč ťažké čítanie - ale krásne.Poézia v priamom prenose asi sa nedá čítať rýchlo ani naraz ale tú dušu tú zasiahne...moju zasiahla.Pozdravujem Vás pán Hviezdoslav .“... celý text
— Marianna496

Krvavé sonety Krvavé sonety

„Tvrdá reflexívna lyrika z pera stárnúceho deduška - Hviezdoslava. V 32 sonetoch sa dotýka nielen primárnej témy, Prvej svetovej vojny, ale za patriotistický postoj dobových monarchistických vazalov kritizuje i inteligenciu, panstvo či církev. Východiskom autorových úvah o príčinách vojen a konfliktov mocností je syntéza ľudstva s prírodou, budujúc tak určitú "natura mortu".“... celý text
— MatejHrbolta

Přejít na knížky autora