František: O radosti

27.03.2021

„Kresťan žije v radosti. (...) Radosť sa vo chvíľach bolesti či skúšky premieňa na pokoj. (...) Kresťan bez radosti preto nie je kresťanom; kresťan zotrvávajúci v smútku nie je kresťanom.“

Kniha, ktorú sa oplatí mať skôr kúpenú ako požičanú, a kniha, ktorú sa oplatí čítať skôr po dúškoch ako chronologicky, vkuse a rýchlo. Kratučké úryvky z rôznych pápežových homílií, príhovorov či audiencií vyslovene pozývajú k tomu, aby si ich človek dávkoval podobne ako nejaké „duchovné tabletky“ – nie veľa, nie často, možno však s o to väčším úžitkom.

Trochu ma prekvapilo, že nosný motív radosti nie je vo všetkých textoch prítomný explicitne – nemyslím si však, že tým, ktorí obľubujú štýl Františkovho myslenia a kázania, to bude nejako zásadne prekážať.

Štylisticky na knihe miestami cítiť, že ide o prepisy hovoreného slova – k formálnej stránke je to asi moja jediná (malá) výhrada.

Ešte pár úryvkov na ukážku:

„Ak však podľahneme duchu márnivosti a myslíme si, že zastavíme vlkov tým, že sa sami staneme vlkmi, zožerú nás zaživa. Lebo ak prestanete byť ovečkou, nemáte pastiera, ktorý by vás obránil.“

„Ježiš nedáva výberový zoznam – kto áno a kto nie – tých, čo si zaslúžia či nezaslúžia prijať jeho odkaz, jeho prítomnosť. Naopak, vždy prijímal život tak, ako sa mu predstavoval. S tvárou bolesti, hladu, choroby, hriechu. S tvárou zranenou, smädnou, unavenou. S tvárou pochybností a zľutovania. Nečakal život ozdobený, dekorovaný, nalíčený, ale prijímal ho taký, aký mu šiel v ústrety. Aj keď sa život neraz predstavoval zničený, špinavý, zrútený. Choďte ku všetkým, povedal Ježiš, a ohlasujte všetkým, tomuto životu takému, aký je, nie aký by sa nám páčil, aby bol, choďte a prijmite ho v mojom mene.“