Homérští hrdinové ve vzpomínkách věků

30.11.2019

Kniha obsahujúca niekoľko úryvkov z pomedzi ktorých sú asi najhlavnejšie „Zápisky o válce trójské“ od Diktysa Krétskeho a „Pád Tróje“ Od Dáresa Frýzskeho. Obe zosobňujú špecifickú formu literatúry. S určitosťou predstavujú falzá, ktoré pristupujú k „dorozprávaniu“ Homérovej Illiady. Napríklad ako úvod k Diktysovi je list, L. Septimiusa, ktorý preukazuje, že zápisky pochádzajú z objaveného hrobu Diktysa, člena družiny Krétskeho kráľa Idoména, účastníka Trójskej vojny. Ide samozrejme o rafinovanú fabuláciu, to ale nebráni tomu aby sme prostredníctvom Diktysovho „rozprávania“ nenahliadli do mysle predchodcu, ktorý prostredníctvom údajného účastníka Trójskej vojny hodnotí a uvažuje nad samotnou Iliadou. Diktysov pohľad je rozhodne strohejší, nejde o poéziu, ale skôr o literatúru faktu, určitú historickú formu Illiady. Diktys akoby sa striktne pridržiaval časovej osnovy a priebehu udalostí, avšak vyhadzuje z nej všetko božské ako napríklad božské zásahy a všetko konanie sa snaží vysvetliť racionálne. Trójania u Diktysa nie sú veľkolepí a Achájcom rovní, sú to barbari ako každý iný negrécky národ, ktorého prekliatie spočíva v ich divokých mravoch (porušenie pohostinstva u Menelaosa, únos Heleny, hanobenie mŕtvych po boji, nectenie posvätných zmlúv a pod.) Na rozdiel od Homéra však aj vďaka Diktysovi resp. jeho autorovi vieme, čo sa dialo po pohrebe Patrokla. Dozvedáme sa o krádeži Palládia (drevenej sochy bohyne Atény), ktorá musela byť ukradnutá ak mala Trója padnúť, o osudoch samotnej Tróje, Trójskom koňovi, deľbe koristi, návratu jednotlivých účastníkov domov a pod. Veľmi zaujímavá, hoci suchopádna je zmienka o Odysseovi: „...ako pristál v Ismire, získal tam vo vojne veľkú korisť, odplával, pristál u Lotofágov a potom sa nanešťastie dostal na Sicíliu, kde zakúsil mnoho poníženia od bratov Kyklopa a Laistygona a potom stratil vinou ich synov Antifa a Polyféma väčšinu svojich druhov. Potom bol Polyfémom zo súcitom prijatý za priateľa, ale pokúsil sa uniesť kráľovu dcéru Arénu, pretože sa až k smrti zamilovala do jeho druha Alfénora....Dostal sa cez Aiolské ostrovy ku Kirké a odtiaľ ku Kalypsé. Tie boli obe kráľovnami na ostrovoch kde žili....“ Aké rozdielne to rozprávanie oproti kvetnatým opisom Odyssea Tiež samotná dĺžka vojny tj. 10 rokov je podľa Diktisa iba nesprávne pochopenie, nakoľko prvých 8 rokov vojny, Achájci doslova nevystrčili päty z Grécka a celá vojna sa tak skracuje len do niekoľkých bojových dní medzi ktorými sú mnohodňové prestávky, dokonca cez jeseň obe strany usilovne orali a sadili plodiny, aby všetci mali všetkého dostatok. Cez zimu sa zase obe strany stretávali bez strachu v Apollónovom háji, či už sami alebo vo väčších skupinkách. Diktysov pohľad na vojsko oboch strán je vzdialené od Homérovho; píše o bojovníkoch s kolmi s opálenými hrotmi a bronzové oštepy vyhradil len bohatým kráľom.
Rozprávanie Dáresa Frýžskeho zachádza do čias Iásonovej plavby na Kolchydu, kde sa píše o spupnosti kráľa Tróje, Léomedóntovi, ktorý vyhnal Argonautov s tým, aby sa Gréci neučili približovať k jeho brehom. Táto urážka mala viesť k I. Trójskej vojne v ktorej Heraklés, Péleus, Nestór, Kastor a Polydeuk a ďalší vyvrátili vtedy ešte neopevnenú Tróju. Samotná II. Trójska vojna mala vychádzať zo snahy kráľa Priama pomstiť smrť otca Léomedonta a únos jeho sestry Hésiony do Grécka ako Telamónovej koristi z čias prvého pokorenia Tróje. Asi najzaujímavejšie na Dáresovom rozprávaní, sú opisy veľkej väčšiny hlavných účastníkov trójskej vojny. Tak sa napríklad dozvieme, že napr. „Nestór veľký s orlím nosom, vysoký, široký, veľkej postavy, bielej pleti, rozumný, dobrý vládca;“ a pod. Podľa Dáresa sa bojovalo 10 rokov 8 mesiacov a 12 dní počas ktorých malo padnúť až 806.000 Achájcov a 278.000 Trójanov, čo sú značne prestrelené čísla.
Ďalším je tzv. „Trójska povesť v stredovekej Rímskej kronike“ ktorá je skôr zaujímavá najmä rozprávaním o Amazonkách, ktoré vraj pochádzali od Skýtov, pričom ich názov Amazonky pochádza zo Skýtskeho „bezprsé“ pričom si Amazonky mali nechávať odstraňovať ľavé poprsie, aby sa im lepšie držal štít. Ich ríša mala trvať 700 rokov až do doby Júlia Cézara. Podľa Trójkej povesti, Tróju nedobila žiadna lesť s dreveným koňom. Podľa rozprávania, bola otvorená Skajská brána na Tróji a ako znamenie o jej otvorení na nej mala byť vyrytá konská hlava.
Tieto a ďalšie príbehy dokresľujú podnetnosť príbehu o Tróji. O snahe ľudí porozumieť a poznať to čo zaujíma asi každého čitateľa Iliady a Odysey.