Hráč / Večný manžel
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Hlavného hrdinu s povesťou sukničkára a vdovca spája jediné - žena. Pre jedného len milenka, pre druhého životná láska, ktorá ho sklamala. Príbeh je psychologickou sondou - muži si bolestne uvedomujú svoju životnú situáciu - prázdnotu po neviazanom živote a naivitu oddanosti a trpkosť klamstva. Mladý učiteľ z knihy Hráč sa zaľúbi do generálovej dcéry, zasiahnu ho vlastné aj cudzie dlhy a preto sa stane vášnivým, hráčom rulety, hazard ho opantáva viac ako láska k Poline. Rusko druhej polovice 19. storočia ovplyvnilo autora na toľko, že by sa mohlo zdať, že nepíše o ničom inom. Trestanci, zločinci, zadĺžení, žobráci, kurtizány, ľudia pudoví, protirečiaci si, suroví, neustále meniaci sa – takéto postavy si vyberá pre svoje kratšie aj rozsiahlejšie prózy. Aj Alexej Ivanovič z knihy Hráč najprv vyzerá ako uhladený učiteľ. Učí v rodine ruského generála, ktorý sa s rodinou často sťahuje, momentálne bývajúci v menšom nemeckom mestečku. Počas učiteľského pôsobenia sa zaľúbi do generálovej dcéry, zasiahnu ho vlastné aj cudzie dlhy a preto sa z neho stane vášnivý hráč rulety, ktorého hazard opantáva viac ako láska k Poline. Dostojevskij v ideálne ukončenie či happyendy neverí – vzťah Alexeja Ivanoviča a Poline kolíše medzi láskou a nenávisťou, ich cesty sa nakoniec rozídu a vzťah zostáva nenaplnený. Aj druhá novela je psychologickou drámou s tragickou zápletkou – hlavný hrdina Velčaninov s povesťou sukničkára a záletníka je prenasledovaný Trusockým – mužom jednej z mileniek. O existencii milenca sa manžel dozvie po smrti ženy, keďže si odkladala všetku ľúbostnú korešpondenciu. Vzťah podvedeného muža a milenca je ako na hojdačke – raz mu Trusockij dôveruje natoľko, že ho sprevádza na návšteve u možnej novej manželky, inokedy sa Velčaninova snaží zabiť. Autor necháva záver novely otvorený – po čase sa muži stretávajú na stanici a vyzerá to, že sa nič nezmenilo – Trusockij je znova ženatý a zostáva tým istým večným manželom.... celý text
Přidat komentář
Hráč - Výsek ze života slušného avšak slabého člověka, zmítaného svými vášněmi. Nakonec převládne ta hráčská. Částečná autobiografie.
Věčný manžel - Ponurý psychologický příběh manžela, který odhalí nevěru své zesnulé ženy a rozhodne se pomstít. Autor si pohrává s jednou ze 2 hlavních postav i se čtenářem, který tuší, že manžel zná pravdu ale neví to jistě. Je to studie vyšinutí ze zklamané lásky a mimikrů, kterých jsou lidé schopni.
Fjodora mam rad a obe tieto dlhe poviedky (az kratke romany) su dobrou ukazkou jeho schopnosti rozpitvavat najroznejsie patologie ludkej duse. Hrac je vyborny. Nemozem posudit, ci clovek naozaj tak lahko podlahne nezvladatelnej hracskej vasni ale je to zobrazene vyborne a uveritelne. A zaver je ceresnicka na torte (samozrejme, nechyba osudova zena, ktora devastuje hlavneho hrdinu).
Vecny manzel na mna posobil trochu depresivnejsie, ale zacital som sa do toho relativne rychlo a nepustilo ma to az do konca.
Autorovy další knížky
2004 | Zločin a trest |
2004 | Bratři Karamazovi |
2008 | Běsi |
1958 | Bílé noci |
2020 | Idiot |
Dve novely s dôrazom na psychológiu postáv. Vyžadujú si trpezlivejšieho čitateľa, keďže príbeh sa rozvíja len minimálne a ide skôr o prežívanie postáv v jednotlivých situáciách. Veľkú úlohu zohrávajú vnútorné monológy, ale aj dialógy medzi postavami. Musím sa priznať, že len ťažko som sa dokázal vžiť do situácie hlavných postáv. Novely boli napísané v 19. storočí, čo spôsobilo, že niektoré situácie sú z dnešného pohľadu až absurdné. A napriek tomu, že autor nepochybne dobre vykreslil psychiku postáv (najmä na tú dobu), miestami som mal problém so sústredením, miestami som sa nudil.
Večný manžel – napätie medzi minulým a súčasným životom hlavnej postavy, vyrovnávanie sa so svojimi problémami a interakcie s čudnými i menej čudnými ľuďmi.
Hráč – rovnováha medzi osobnou vášňou a láskou, hľadanie zmyslu života, vlastnej identity.