Hrobka intelektuála a ine články
Jean-François Lyotard
Hovorca socialistickej vlády vyzval „intelektuálov" začať diskusiu o „zmene", ktorú potrebuje Francúzsko, aby dobehlo svoje „zaostávanie" v ekonomickej a sociálnej oblasti. Potom upresnil, že očakáva skôr „konkrétne dôsledky v uvažovaní, ako „veľké mená na tribúnach angažovanosti".* Čo vlastne myslel „intelektuálmi"? Jeho výzva oslovuje skôr koncepčných mysliteľov, expertov, tých, čo rozhodujú, iste aj inteligenciu, no iba tých, čo majú alebo by mali mať, administratívnu, ekonomickú, sociálnu, kultúmu zodpovednosť, či tých, čo aspoň diskutujú alebo budú diskutovať o takzvanej „zmene" bez toho, že prestanú brať ohľad na túto zodpovednosť. Zdá sa mi, že „intelektuálmi" sú skôr myslitelia, ktorí sa stavajú na miesto človeka, ľudstva, národa, ľudu, proletariátu, tvorenia alebo nejakej inej entity tákéhoto druhu.... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
1993 | O postmodernismu |
1998 | Rozepře |
1991 | Za zrkadlom moderny |
2002 | Návrat a jiné eseje |
1995 | Fenomenologie |
Intelektuál alebo slovami autora: "univerzálny subjekt, ktorý sa uskutočňuje" stráca svoju imanentnú a definujúcu schopnosť "myslieť univerzálne" alebo v preklade: intelektuál je človek, ktorý presahuje svoje subjektívno pomocou univerzálneho myslenia, teda myslenia, ktoré produkuje idey všeobecnej platnosti, čím dosahuje úroveň objektivity. Tým sa stáva spoločensky nepostrádateľným, pretože dokáže prekročiť hranice svojho sveta, vlastne ich zbúra. Súd "prostého" človeka, je nutne ohraničený na jeho JA, platný len subjektívne, nakoľko nedisponuje onou univerzálnou ideou. Príklad: Prostý (P) muž stretne intelektuála (I). P znenazdania preruší ticho výrokom: "pozri na tamtoho človeka, celý deň len vysedáva na lavičke. Musí byť veľmi lenivý" I mu na to odpovie: "myslím, že si objavil veľkú múdrosť. Totiž, že ak chceme spoznať svoje slabosti, mali by sme si všímať, čo nám vadí na druhých!"