Idea univerzity

Po preštudovaní si diel viacerých autorov, ktorí ideu univerzity preberali z tej či onej stránky, je dielo budúceho kardinála Newmana (1801 -1890) určitým požehnaním. Kým viacerí autori považujú univerzitu za niečo viac ako odbornú školu a ktorej maximálny cieľ považujú buď za vedecký výskum alebo podstatu vzdelania či formovania mládeže. Newman predkladá originálnejší pohľad na univerzity.

Samotná kniha je vlastne súborom prednášok, ktoré zazneli na pôde Írskej katolíckej univerzity (CUI), pričom Newman bol nie len jedným zo zakladateľov tejto univerzity ale aj jej prvým rektorom. Nezainteresovanému pozorovateľovi a čitateľovi je pomerne ťažké zhodnotenie, či ideie ktorými Newman koncipoval samotnú univerzitu presiakli do jej základov, čo možno povedať o všetkých ideách v porovnaní s dennou rutinou, avšak rozhodne možno uviesť že Newman položil svojimi úvahami veľmi krásne, jednak poňatie univerzít ako takých, ako aj už spomenutej univerzite v Dubline. Pre lepšie pochopenie, J.H.Newman bol konvertita, ktorý sa stal neskôr kardinálom. Jeho pohľad na ideu univerzity je teda jednoznačne katolícky. A to katolícky v tom najláskavejšom možnom pohľade. Podľa Newmana je cieľom katolíckej univerzity: „keď cirkev zakladá univerzitu, necení si talent, génia alebo poznanie kvôli nim samotným, ale kvôli svojim deťom, so zreteľom na duševnú užitočnosť a jej náboženský dopad a prospešnosť s cieľom vzdelať svoje deti tak, aby svoje životné postavenie zaujímali lepšie aby z nich boli inteligentnejší, schopnejší, aktívnejší členovia spoločnosti.“ Úlohou univerzity je v skutočnosti: „...intelektuálna kultivácia...kultivácia intelektu...rozumový či myšlienkový prístup k poznaniu.“ Určitý presun bytosti akoby od pýchy k ctižiadosti a od skromnosti k pokore.

Čo sa týka slobodného vzdelávania nemôže byť reč o jeho užitočnosti. „Isto chápete, čo mám na mysli prirovnaním k telesnému zdraviu. Zdravie je dobré samo o sebe, i keby z neho nič nevzišlo a stojí za to aby sme ho hľadali a cenili si ho...Takto by som teda odpovedal na falošný argument, lebo tak ho musím nazvať, ktorými nás Locke a jeho nasledovníci chcú zaplašiť od kultivácie intelektu s predstavou, že vzdelávanie nie je užitočné, pokiaľ nás nenaučí nejakému svetskému povolaniu alebo mechanickú schopnosť alebo tajomstvo hmoty. Tvrdím, že kultivovaný intelekt, keďže je sám o sebe dobrom, dodáva každej práci a zamestnaniu, ktorému sa oddá, silu a eleganciu a umožňuje nám byť ešte užitočnejší a ešte viac ľuďmi.“ Čím viac budeme schopnosť jedinca v jednom odbore prevládať, jeho rozumová schopnosť, tým bude viac upadať.

V istom bode odmieta z univerzity výskum, ktorý skôr odkazuje na akadémie nakoľko ako sám hovorí, (v jeho časoch) bolo len nemnoho vynálezov v oblasti chémie a elektriny objavených na univerzitách. Prichádza skôr ku konceptu, kde univerzita má so študentmi „niečo robiť“ a nie len chrániť záujmy vedy . To niečo, chápe ako „vštepovanie pojmov vedeckosti, metodickosti, poriadku, zákonitostí a systému, pravidlá a výnimky, hojnosť a harmónia.“

K prítomnosti teológie na univerzite na poskytuje pomerne hutný argument: „Nedokážem vymyslieť takú definíciu predmetu univerzitného vzdelania a narysovať okolo neho také hranice, aby som do nich zahrnul vedy bežne študované na univerzitách a vylúčil vedu o náboženstve. Máme napríklad obmedziť svoju koncepciu univerzitného vzdelania na zmyslové dôkazy? Potom vylúčime etiku. Na inštitúcie? Vylúčime históriu. Na svedectvá? Vylúčime metafyziku. Na abstraktné úvahy? Vylúčime fyziku. Nepotvrdzuje nám snáď Božia existencia svedectvo nesprostredkované nám ho história, nedospievame k nej indukciou, neodkrývajú nám ich metafyzická nutnosť, nevnukujú nám ju pohnútky nášho svedomia?“ Ako by bolo možné podľa Newmana vylúčiť teológiu z univerzitnému curriculum, keď: „pokiaľ z okruhu poznania vylúčime akúkoľvek vedu, tak jej už nemôžeme držať miesto, táto veda je zabudnutá, ostatné vedy sa prepoja teda, inými slovami prekročia svoje náležité medze a vniknú tam, kde nemajú čo robiť. Napríklad pokiaľ by vo vyhnanstve musela skončiť etika, jej územie by zmizlo, takpovediac by si ho zmluvne rozdelila politická ekonómia, právo, fyziológia, alebo čo by zostalo z územie experimentálnej vedy...tieto vedy by svojim záberom zjavne prekračovali svoje práva a svoju spôsobilosť. Tam kde nie je ich poslaním učiť vôbec, budú určite učiť chybne...každá veda, hoci tá najobsiahlejšia, sa bude dopúšťať omylov, pokiaľ sa z nej stane jediný hlásateľ všetkých vecí na nebi a na zemi – z toho jednoduchého dôvodu, že bude zasahovať do oblastí, ktoré jej neprislúchajú a čeliť otázkam, k rozriešeniu ktorých nemá nástroje.“ „A dôkazom, že na túto okupáciu nemajú nárok, je skutočnosť, že tieto cudzie vedy pokladajú určité princípy za pravdivé a konajú podľa nich, a pritom ani samy nemaj právomoc tieto princípy stanoviť, ani sa nemôžu odvolať k nejakej vyššej vede ktorá by ju pre ňu ustanovila.“

K univerzalite vedenia Newman presvedčivo uvádza: „Jednotlivé závery nepredstavujú nič celistvé a pevné ale len náhľady, ktoré sú pravdivé vo svojich vlastných oblastiach; ak chceme zistiť aká je vlastné oblasť veľká, teda na koľko zodpovedajú predmetu, ktorého sa týkajú, musíme ich porovnať s náhľadmi na daný predmet, ktoré poskytujú iné vedy....tvrdím, že všetko poznanie tvorí jediný celok, keďže má jediný predmet, lebo vesmír v celej svojej šírke a dĺžke je nakoľko úzko previazaný, že nemožno oddeliť časť od častí a postup od postupu inak než mentálnou abstrakciou...“obuvník nech neposudzuje viac ako črievičky“ (ne sutor ultra crepidam); takto by totiž jeho vlastný odbor zabral a obsadil celý vesmír....“

Ku kritike cieľov vzdelania: „Veľkému rečníkovi (Cierovi) sa ani v najmenšom nesnívalo o to, že by sme mali pestovať poznanie priamo a predovšetkým kvôli telesnému pohodliu či zábave, kvôli živobytiu, zdraviu, ... viac na http://oprave.blogspot.com/