Inferno

27.01.2019

Tak toto bolo ozajstné inferno. Neúspešné obdobie v súkromnom živote Strindberg vylieči netradičným spôsobom - začne sa venovať chémii. Ale nie takej normálnej, ale takej, kde sa snaží dokázať, že síra sa je zlúčeninou uhlíka, kyslíka a vodíka. Vraj sa mu to podarí a bojí sa, aby mu niekto objav neukradol. Prepukne paranoja. Všade, kde sa chce vyspať, počuje len hluk. Po izbách sa šíria elektrické vlny, ktoré ho majú zabiť. Verí na znamenia, okultizmus, čiernu mágiu, mysticizmus. Na návšteve u svojej malej dcérky to vyzerá na nádejné vyliečenie, ale potom sa tam objaví pani svokra so svojou knižkou od Swedenberga (nejaký radikálny katolík) a hrdina sa vidí v jeho myšlienkach. Z ateistu na začiatku knihy sa stáva náboženský fanatik. Prenasledovanie má byť trestom za jeho pýchu, vykúpením je Boh.
Zvláštny prípad, keď človek s psychickými problémami podrobne opíše, čo prežíva. Niekde som čítal, že Strindberg na mnohých miestach preháňa a príbeh sa nedrží reality. Samo o sebe je to zaujímavé, ale zaujímavejšie skorej pre psychiatra alebo odborníka ako pre bežného čitateľa. Slúžkin syn bol lepší.