Jiná země

23.09.2024

Jedna z knih, v níž autor sestupuje do hlubokého nitra svých postav odhaluje tak nitro vlastní. Jako čtenář pak nahlížím sám do sebe a zkoumám svou vlastní opravdovost. Miroslav Jindra nazval svůj doslov ke knize "Hledání totální lásky jako léku proti totálnímu odcizení". Připadá mi to velmi výstižné. Baldwin má dvě témata, k nimž se opakovaně vrací: mezirasové kontakty a sexualitu. Doslova chirurgicky vede řez vzorkem americké společnosti a současně nitrem svých postav. S obrovskou empatií líčí především jejich nejistotu a zmatek, neujasněné touhy a hledání pravdivosti. Autor nás nechává nahlédnout do své práce spisovatele, když líčí Vivaldův zápas s vlastními literárními postavami, které jako spisovatel tvoří: "Čekaly na něho, až najde klíč, nahmatá citlivé místo, řekne pravdu. Teprve potom - jako by naříkaly - mu dají všechno, co od nich žádá, ba mnohem víc, než si je ochoten představit."
Bylo by toho mnoho, o čem by se dalo psát, ale to klíčové je Baldwina číst. A jen na okraj: Jeho líčení milostných scén je tak intenzivní, křehké, něžné, silné a vzrušující! Velké dílo!

01.07.2020

Bom dia.

Tak tohle mě jaksi minulo. Asi stejně, jako když mi stará řekne udělej nádobí a já pak jdu místo do kuchyně spát nebo ven do hospody a náhodou všechny ty talíře minu.

Tahle knížka je jako fronta na záchody v Karlovejch lázních - příšerně nesympatické postavy, strašně moc blábolení a neúnosná délka. Takže hodnotím 4/10

12.05.2018

Do stanice prišiel vlak, prikryl hlbokú jazvu koľajiska. Všetci nastúpili, sedeli v osvetlenom vozni, ktorý zďaleka nebol prázdny a ktorý bude prepchatý ľuďmi skôr, než sa dostanú príliš ďaleko na predmestie, stáli alebo sedeli v izolačnej cele, na ktorú premenili každú piaď priestoru, ktorú obsadili.

Kniha s hlavným hrdinom, mladým černošským hudobníkom, ktorý zomiera v podstate hneď na začiatku románu. Jeho smrť tvorí kulisu k úvahám o pocitoch príslušníkov utláčanej “farebnej” rasy, ako aj väčšiny, ktorá ju utláča. Jeho smrť v podstate nedáva zmysel, akoby pre ňu neexistoval žiadny priamy dôvod. V skutočnosti je ním súhrn subjektívnych pocitov, ktoré bieli nemôžu pochopiť. Milostná scéna medzi dvoma mužmi v závere knihy pôsobí pomerne nehodnoverne, pretože jeden z mužov doteraz stále inklinoval k ženám a akoby sa v ňom niečo zmenilo iba na tento okamih, či niekoľko okamihov. Obaja príležitostní milenci si vyznajú lásku na celý život a potom sa rozlúčia, aby si túto scénu už nikdy nezopakovali, pretože to z rôznych dôvodov nie je možné. V tejto knihe nikto nevie, čo chce. Aj ten, kto si myslel, že to vie, neskôr zisťuje, že chcel vlastne niečo iné. Táto kniha sa v niečom podobá na Pasoliniho Zbesilý život. Ľudia tu riešia podobné problémy, Pasoliniho kniha je však ešte tvrdšia, pretože tu sa k sebe dvaja ľudia nikdy nedostanú dostatočne blízko, navyše Pasolini je nevyliečiteľný pesimista, čo je pochopiteľné. Baldwin, naopak, verí v dobrý koniec, resp. každému zo svojich hrdinov dáva druhú šancu. Momentálne neviem o tejto knihe viac napísať, zostal však vo mne pocit zážitku čohosi živého, čoho som bol na chvíľu súčasťou. Ako keby každá z postáv mala čosi, s čím som sa mohol identifikovať, a spolu s ňou precítiť časť jej príbehu, čo sa Baldwinovi podarilo vďaka veľmi živému opisu. Na druhej strane to nebolo vôbec ľahké čítanie, snáď kvôli lyrickým pasážam ktoré často vyznievali až príliš abstraktne.