Kde pijú dúhy
Andrej Chudoba
Od Chudobovej knihy veršov Letokruh srdca (1958) uplynulo niekoľko rokov. Za ten čas umelec usilovne hľadal svoje miesto v literatúre a zdá sa, že tak isto ako v poézii nachádza ho i v próze. Dôkazom toho je zbierka poviedok Kde pijú dúhy, o ktorých možno povedať, že sú to širšie komponované básne V próze, tematicky zakotvené v krajine na rozhraní južného a stredného Slovenska. Lesy a mierne zvlnená rovina, to je čarovne pekný kraj, kde pijú dúhy, to je ohnivá zem, kde sa napájajú dychtivé umelcove zmysly jedinečný mi zážitkami a vidinami života. Priroda v pre mene, veľ'mi jemne zakomponovaná do epic- kého toku próz, je centrom umelcovho videnia a jeho citlivé oko objavuje pre čitateľa krásy, na ktor už vari pozabudol alebo ich nestačí vnímat v prudkom životnom tempe atómového veku. Priroda a človek v nej má v prózach Kde pijú dúhy tú istú funkciu čo v prózach Chrobákových, Svantnerových a iných prislušnikov lyrickej prózy, ku ktorým Chudoba patri naturelom, vobou témy a jej spracovaním. Zdá sa však, že sa do dychu zeme započúval ešte sústredenejšie a básnickejšie a že s rytmom prirody pospájal všetky citové nite postáv, túžiacich po čistých ľudských vztahoch, Po štasti a pravde. Sú to postavy zrastené so zemou a citove odchované na krásnej klime prirody. Preto majú citlivé zmysly a velmi vášnivé srdcia. Vedia sa povzniest nad ludsku surovost, egoizmus a letiet k brehom vytúženej osobnej pravdy. Čím vyššie sa dostanú nac realitu, tym bolestnejšie padajú z výšok lebo strácajú vsetko okrem čistoty srdca na co sa v mladom živote upriamili. Baladický ton poviedok je výsledkom autorovho videnia skutočnosti no nie je tónom rezignácie. Je len sprievodným akordom 5olestného uvedo menia zákonitosti, že život sa rodi pre smrt, ale i napriek tomu má v mom ludská bytost výsadné postavenie pri vytváraní krásy bytia. Ak je Chudoba majster vo videní prírody a vzťahov ľudi, plným právom mu toto uznanie patri aj za prekrásnu rec, prameniacu v bohatých a čistých ľudových fondoch, znásobených ešte veľmi jemným jazykovým citom Každé jeho slovo je citlivo zasadené do zvuč nej a melodicky klenutej vety. Táto pekná a nevšedná vlastnosť dáva jeho poviedkam spolu s hĺbavosťou a citovosťou širší význam, takže plným právom patria medzi to najlepšie, čo sa v sučasnej mladej próze vytvára.... celý text
Část díla
Kde pijú dúhy
1962
Mukyňový háj
1962
Autorovy další knížky
1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
1974 | Sedemdesiatsedem povestí (spod Slovenskej brány) |
1986 | Stopárka |
1977 | Léto s pihatou pannou |
1993 | Zázrak na konci sveta |