Populární knihy
/ všech 25 knihNové komentáře u knih Andrej Chudoba
Obklíčení
„V texte som sa často strácal, začalo to bez vysvetlenia a a takisto bez jasného konca skončila, dosť neurčitá kniha, neviem čo to malo byť akože.“
— jozor
Stopárka
„Uff, tak tento román mi dal poriadne zabrať. Statický dejový "terapický" trpí na básnickú formu. " Všetci sa ženieme po tej istej ceste,dobiehame sa a predbiehame, stretávame sa a nechávame, každý z nás chce byť čím skôr pri svojom veľkom sne, ale skôr, ako k nemu dôjdeme,každý z nás zaparkuje na nejakom ironickom cintoríne". Táto kniha je plná ironických cintorínov. Ženské postavy v nich majú vyhradené nekompromisne podrobné opisy pohľadov, gest,pohybov tela ,rúk a hlavný hrdina zasa neustále halucinuje v jemných náladových odtienoch a stráca sa v lyrických obrazoch, čoho následkom sa príbeh prakticky nehýbe z miesta. Na konci síce čitatel zistí , že to je vlastne v poriadku , pretože toto nie je detektívka o vrahovi žien, ale akési vyrovnávanie sa s traumou pomocou lásky, no kým to pochopí musí sa prebrodiť cez more variovaných leitmotívov vinúcich sa celou knihou, alegórie mužov ako démonov poľujúcich na ženské duše a páchajúcich samovraždy v prípade neúspechu a nakoniec obraz čierneho človeka metafory zlomyseľnosti a strachu. Všetka tá dramatickosť mi, ale akosi nejde dokopy z bezstarostným promiskuitným životom hlavných postáv ,ktoré v tomto akoby vypadli z nejakého Felliniho filmu )“... celý text
— tazkykamen
Léto s pihatou pannou
„Venkovský Murakami - asi tak bych nejstručněji charakterizoval Léto s pihatou pannou od slovenského autora Andreje Chudoby (1927-2014); novelu z roku 1977, na kterou jsem nedávno jen tak narazil v antikvariátu a bez rozmýšlení si ji okamžitě odnesl... A dobře jsem udělal.
A co že je na ní "murakamiovského"? Inu, máme tu typicky apatického vypravěče (mladého učitele), jeho manželku (která stejně jako Murakamiho manželky hraje v příběhu tu nejpasivnější možnou roli - dokonce se v něm nikdy přímo neobjeví), záhadnou dívku s labilní psychikou, která vypravěčův život převrací naruby, neskutečně živé popisy prostředí a fantazii mísící se s realitou (často do takové míry, že je těžké sledovat, co je vlastně reálné a co už ne). A svým způsobem dojde dokonce i na kočky.
Na každý pád se jedná o úžasně napsanou knihu, která jaksi neprávem upadla v zapomnění (aspoň mám ten dojem) a snad by si po letech zasloužila znovu oživit...“... celý text
— 3826
Krv nie je voda
„Prvých päť poviedok vrátane rovnomennej a najdlhšej sú až nevinne jednoduché nenásilné príbehy z obdobia 1. a 2. sv. vojny, každá s očakávano-neočakávaným prekvapením na konci.Krv nie je voda - akýsi heroický obraz starého otca meniaci sa pred očami dospievajúceho vnuka a postupne odkrývajúci slabosť robiacu z neho "obyčajného človeka" ma veľmi nezaujal.Snáď kvôli trochu podivno filozofickým scénam.Michelangelo medzi stromami, táto poviedka sa mi páčila najviac a to vďaka myšlienkovej a emocionálnej kompaktnosti a dynamickému záveru,nepreháňam, keď poviem , že som mal pri nej pocit, že sledujem nejaký Kurosawov film s civilným námetom. Otcovia a Deti naznačuje čo sa spôsobu podania a vykreslenia postáv týka pravdepodobne inšpiráciu Turgenevovými Poľovníkovými zápiskami. Z poslednej poviedky Strecha z ktorej by sa ináč dal urobiť slušný tv film (dedinskej svojskej outsiderke zo zlými spomienkami na otca alkoholika, milujúcej výšky ponúkne pomoc s opravou strechy tajomný nový sused shodou okolností abstinujúci alkoholik, vznikne vzťah v ktorom strecha symbolizuje štastie hlavnej hrdinky povýšené nad okolitú prízemnosť a ohováranie, lenže chlapík podľahne starému démonovi a pokúsi sa svoju novú lásku znásilniť, nasleduje nočná naháňačka na streche z ktorej spadne, alebo ho Terka zhodí ?) bohužiaľ autor ju pokazil násilným a nepresvedčivým happyendom.“... celý text
— tazkykamen
Leto s pehavou pannou
„zaujímavé najmä jazykom. je neuveriteľné, ako sa výrazové prostriedky za 50 rokov zmenili. občas som si pripadal ako pan Brouček medzi husitmi...
príbeh trochu rozťahaný, náznaky filozofovania, náznaky spoločenskkej reflexie, občas nie celkom logické posuny v deji...
fakt, ten jazyk stojí za prečítanie.“... celý text
— freejazz
Andrej Chudoba knihy
1984 | Od Tekova vietor veje |
1988 | Lampa s růžovým stínidlem |
1974 | Sedemdesiatsedem povestí (spod Slovenskej brány) |
1986 | Stopárka |
1977 | Léto s pihatou pannou |
1993 | Zázrak na konci sveta |
1962 | Kde pijú dúhy |
1985 | Krv nie je voda |
1965 | Pustý dvor |
1978 | Krasavice v drahocenném rámu |
Štítky z knih
povídky ženy slovenská literatura lidová kultura zvyky a obyčeje slovenské pověsti lidové zvyky slovenské povídky Tekov (region)
Chudoba je 0x v oblíbených.