Keď báčik z Chochoľova umrie
Martin Kukučín
https://www.databazeknih.cz/img/books/44_/447346/bmid_ked-bacik-z-chocholova-umrie-Dhw-447346.jpeg
4
23
23
Humoristicko-satirická poviedka, ktorej hlavným hrdinom je Aduš Domanický z Domaníc, predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo. Kukučín vykresľuje chudobný, pasívny typ zbytočného človeka, ktorý majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý, chválenkársky, chvastá sa majetkom, ktorý nemá. Od každého si požičiava peniaze a sľubuje, že ich vráti, keď jeho bohatý báčik z Chochoľova umrie a on zdedí veľký majetok. Klasika zo Zlatého fondu SME. Digitalizovaný výňatek z publikace: Martin Kukučín Dielo IV. Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry Bratislava 1958. 456.... celý text
Přidat komentář
Napriek tomu, že kniha nie je zložito písaná, čitateľa spomalia archaické slová, ktorých je ako maku. Vydanie od Nového Času obsahuje i legendu archaizmov, avšak neustále listovanie na koniec knihy môže byť otrava. Vcelku je to kniha zaujímavá, avšak človeka modernej doby potrápi.
(SPOILER)
Prečítané v rámci povinného čítania na strednej škole. Trvalo mi však celkom dlho, kým som sa k tomu dokopal.
Nakoniec som rád, že som štúdiu tejto poviedky venoval čas. Hoci mi to prišlo niekedy celkom zdĺhavo napísané, táto klasika slovenskej literatúry má peknú a celkom hlbokú myšlienku. Ide o prvý príbeh od Martina Kukučína, ktorý som si prečítal. Podobne, ako aj pri Macovi Mliečovi od J. G. Tajovského, páčili sa mi dobové opisy prostredia, vykreslené charakteristiky postáv a samotný dej. Okrem autorovej kritiky zemianstva mi príde, že taktiež istým spôsobom odkazoval aj dočasnosť všetkého v ľudskom živote.
Nech bolo, ako chcelo, ale od pána Aduša nikdy viac nepočul známych slov:
„Keď báčik z Chochoľova umrie…“
Vskutku pekné dielo, z ktorého som si aj ja niečo odniesol.
Autorovy další knížky
| 2005 |  Veľkou lyžicou |
| 1993 | Neprebudený |
| 1955 |  Rysavá jalovica |
| 1987 |  Z teplého hniezda |
| 1958 | Dielo IV. |
Po dočítaní som ostal skutočne milo prekvapený. Kukučín mal dobrý štýl písania - bolo to čitateľné. Výborne vykreslené postavy Ondreja Trávu a najmä Aduša Domanického. Do prostredia, v ktorom sa to celé odohráva, som sa rýchlo vžil. Občas som sa tu aj zasmial. No a ten koniec, to bolo niečo úžasné. Naozaj krásna myšlienka. Dielo sa mi zarylo hlboko do srdca.