Kniha o čítaní – čítanie o knihách
Roman Holec
https://www.databazeknih.cz/img/books/49_/493460/bmid_kniha-o-citani-citanie-o-knihach-CXv-493460.jpg
4
5
5
Kniha sa zamýšľa populárno-vedeckou formou nad fenoménom čítania v dlhom 19. storočí. Analyzuje čitateľov, preferovanú i zakazovanú literatúru, spôsoby, miesta i funkcie čítania a nakoniec i dôvody, ktoré viedli ľudí, že siahali po knihe. V storočí nacionalizmu mala kniha významné národnopolitické poslanie a nebolo preto vôbec jedno, čo deti, mládež, ženy, ale i obyčajní ľudia čítali. Beletria a jej autori boli v službách vopred zadefinovaných ideovo-politických cieľov a často vstupovali do politických zápasov. Preto dobrodružná, detektívna a ľúbostná literatúra, ako aj ďalšie ľahšie žánre, boli zakazované a marginalizované, rovnako „protislovenské“ alebo mravy ohrozujúce a rôzne tzv. dekadentné zahraničné publikácie. České knihy tvorili prekladmi a bohatou vydavateľskou činnosťou cestu k viac i menej kvalitnej svetovej literatúre, diela ruských autorov mali zase slovenských čitateľov povzbudzovať a posilňovať v slovanskom povedomí. S vydávaním, písaním a čítaním kníh úzko súviseli i obrazové prílohy, ktoré sprístupňovali text, rozvíjali fantáziu a dokázali literatúru i „predávať“. Kniha otvára všetky tieto otázky v celej ich zložitosti a protirečivosti a pokúša sa hľadať na ne odpovede.... celý text
Přidat komentář
ďalšia „vianočná“.
dala mi zabrať, hoci má „iba“ čosi vyše 300 strán. myslím si, že človeku, ktorý nemá minimálne stredoškolský prehľad o vývoji slovenskej literatúry je zbytočné túto knihu brať do ruky.
predovšetkým autor, ktorého brilantné eseje čas od času vysiela rádio Devín, sa vyzná. lebo v tejto knihe je najdôležitejšie nestratiť sa v súvislostiach, stále pamätať húizhú a v ktorom roku a na ktorom mieste sa práve nachádza.
na jednej strane prekvapenie, s akou vervou vyznávali naši „národní buditelia“ slavianofilstvo a osobitne rusofilstvo. nemyslím si, že 19. storočie by bolo práve v znamení ruskej literatúry a všeobecne kultúry, tak, ako v jej znamení nebola žiadna éra predtým, ale ani potom. dnešnými slovami by sa dalo povedať, že naši spisovatelia žili v bubline naplnenej ilúziou.
nemenej závažná je konzervatívna, často až bigotná orientácia na pseudohodnoty, neustále výpady proti Židom, dlhoročné podceňovanie žien, lavírovanie časti vzdelancov na „uhorskej vlne“ napriek tomu, že nikdy nikomu nič dobé nepriniesla. čo sa týka toho ortodoxného vyznávania „pravých hodnôt“ neboli veľké rozdiely medzi katolíkmi a evanjelikmi.
vzťah k „českým zemím“ ako na hojdačke - raz pochvala za pomoc pri vzdelávaní, inokedy obviňovanie z dekadencie a kazenia mravov...
a dosť ma prekvapilo, že starý Hurban, aj jeho syn Vajanský v podstate radikálne určovali, čo je vhodné a čo nehodné oka slovenského čitateľa a proti ich výrokom nebolo odvolania. pricmrndával im pri tom aj Škultéty a niektorí ďalší vzdelanci. v niektorých momentoch ich „aktivity“ pôsobili až reakčne a nemali ďaleko od cenzorov.
perlička - v čase, keď bolo horné Uhorsko mekkou analfabetov, bolo tu 8 knižníc, ktoré mali viac ako 10.000 zväzkov, z toho tri na „ďalekom východe“ - v Pavlovciach nad Uhom, v Bracovciach a v Michalovciach. samozrejme, boli to šľachtické knižnice, lenže šľachta v tom čase veľmi literatúre neholdovala...
prakticky v každej kapitole nájdete množstvo tém na zamyslenie, preto sa kniha nedá prečítať za dva večery (teda, dá, ale asi by to nemalo význam).
dovolím si odcitovať zo záverečnej kapitoly čosi, čo znie ako krédo:
„Knihy dokážu robiť zázraky. Knihy dokážu pretlmočiť príbehy. Len ich treba čítať. Knihy sú cieľom i prostriedkom, priateľom, utešiteľom, nepriateľom i vojakom. Knihy klamú, zavádzajú, tešia, rozveseľujú, poučujú... niet aspektu, ktoréh by knihy asi neboli schopné. Ak sa, pravda, čítajú. Lebo nečítané knihy sú mŕtvym papierom.“ (str. 323)
vybral som si výborný darček a odporúčam ho na preštudovanie.
Tak toto bolo skvelé. Odporúčam každému, kto si rád rozšíri obzory o literatúre a o tom, čo pre nás znamenala v 19. storočí Veľmi oceňujem, že autor je historik, pretože nádherne vie prepojiť dejiny s literatúrou, a to, že jedno je odrazom toho druhého
Dokonalý skvost.