Kráľovská výsosť

Román Kráľovská výsosť vyšiel po prvý raz roku 1909, osem rokov po Buddenbrookovcoch, v prvom tvorivom období velkého prozaika nemeckej literatúry 20. storočia, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru, Thomasa Manna. V tom čase spisovateľa zaujímal problém, ktorý stvárnil v mnohých novelách, a napokon naplno zaznel v Buddenbrookovcoch; je to izolácia človeka, osamelosť umelca v neskorej buržoáznej spoločnosti, za hranicami meštiackych konvencií, existencia, ktorá stojí v neriešiteľnom protiklade k spoločnosti, umelec, ktorý márne hľadá spôsob zmysluplného uplatnenia svojej z hľadiska spoločnosti „asociálnej“ aktivity. Ani v historickom románe, alebo ako ho nazval sám autor, v „ľúbostno-spoločenskom románe“ Kráľovská výsosť sa nevyhýba týmto umeleckým problémom, zápasu medzi novým a starým myslením meštiackej spoločnosti. Na rozdiel od noviel, Buddenbrookovcov, a napokon aj od Čarovného vrchu rieši problém s jemnou iróniou, humoristicko-rozprávkovým spôsobom. Román je obrazom života fiktívneho veľkokniežatstva v Nemecku na začiatku 20. storočia. Je príbehom princa Klausa Henricha, osamelého a vychovávaného pre „vznešené poslanie“, a dcéry amerického miliardára Spoelmanna, rovnako osamelej vo svojom luxuse. Ich spoločná láska prekonáva hranice stavu i majetku a napĺňa ich život skutočným zmyslom. Kráľovská výsosť sa vymyká z celkovej charakteristiky, ktorú by sme vyslovili o veľkom umelcovi a jeho diele, ale zároveň ju dokresľuje, lebo sa mu podarilo, ako vari už iba v Spovedi hochštaplera Felixa Krulla, vytvoriť dielo, ktoré priam hýri ľahkosťou, životným optimizmom, a napriek tematickej a časovej odľahlosti patrí k dobrej tradícii kriticko-realistických románov Thomasa Manna.... celý text