Kus cukru

Národný umelec, zakladateľ socialistického realizmu v slovenskej literatúre, narodil sa 18. marca 1901 v Kyšperku v Čechách a zomrel 19. mája 1949 v Moskve ako kultúrny atašé na čs. veľvyslanectve. Slovenské prostredie poznal ako učiteľ. Ústredným problémom jeho románov sú triedne rozpory, sociálna nespravodlivosť a hoj za nové usporiadanie spoločnosti. Okrem knihy fejtónov Dva roky v zemi Sovietov (1929) napísal niekoľko románov: Víťazný pád (1929), Pole neorané (1932), Kus cukru (1934), Zuniaci krok (1930). Kompas v nás (1937) a Kroniku (1947). Spoločenské skúsenosti, získané za učiteľovania v Trnave, vložil do románu Kus cukru. Odráža sa v ňom hospodárska kríza, položenie poľnohospodárskych robotníkov, bírešov a malých roľníkov-repárov a ich vzťahy k „cukrobarónom“, ktorí cukor dávajú radšej denaturovať na krmivo pre dobytok, a skutoční výrobcovia cukru sladia pašovaným sacharínom. Tým odkryl nemorálnosť kapitalistov, bezohľadnosť kartelov a poukázal na potrebu akčnej jednoty pracujúcich v boji „za krajší, plnší a sladší život“. Hlavným ideovo-umeleckým zámerom diela je znázorniť revolučný vývin robotníkov od politickej uvedomovacej práce cez demonštrácie a štrajky až po víťazstvo. Jilemnický venoval v románe Kus cukru značnú pozornosť ženám (bíreška Bálentka), mládeži, škole a výchove. Prírodu od jari do jesene zobrazil pôsobivo a funkčne spolu s dejom. 61-307-64... celý text