Lorelei

02.07.2023

Neviem, no čím som staršia, tým horšie sa mi čítajú texty od..., preberiem slovné spojenia autora doslovu v tejto zbierke, "eroticky sklamaných" mužov. Aby nebolo toho málo, Feldek vo viere, že bude vtipným a nahrá Heinemu, dodal, že by sa mužom ľahšie chodievalo do redakcie pracovať, keby mohli básniť o legínach zvýrazňujúcich ženské krivky značky Ľahkási a pôvabných príspevkoch od žien, ktoré sa dobrovoľne zhovaďujú s vytŕčajúcimi zadkami a celovesmírnymi pózami. Nielenže táto doba stratila totálne vkus, ešte to musíme znášať chlípnosti ľudí so zníženým myslením a IQ gélového nechtu či pneumatiky z bmw.
Heinrich Heine bol určite nadaný, niektoré jeho básne ma chytili, dve som si prepísala, vcelku však neznášam podobne nekontrolovateľné dušičky v literatúre, nech majú akokoľvek ťažký život a sú akokoľvek sklamaní, sú veci, ktoré vždy zostanú nevkusné, vulgárne a dehonestujúce na tomto svete. S motívom ohurovať ďaleko človek nezájde, Heine má však básne aj s inými témami.. Dozrela som skôr na vkusný štýl napríklad Puškina, Jesenina či Byrona. Ale aj Marcel Proust mi príde dostatočne intímny, blízky, v jeho Hľadaní strateného času je viac sexuality než sa zdá a pritom zostáva v absolútne svojskom, jedinečnom, neopakovateľnom a príťažlivom štýle, a tomuto sa hovorí skutočné, krásne umenie!

O irónii: Nedá sa jednoducho popierať, že výsmech, radosť z rozporu vecí, má v sebe niečo zlomyseľné, zatiaľ čo vážnosť je príbuzná skôr lepším citom cnosť, zmysel pre slobodu i sama láska sú veľmi vážne. No práve v srdci sa spája žart a vážnosť, zlo a posvätnosť, horúčava a chlad tak úžasne, že je ťažké vynášať nad nimi súd.