Malé romány
Mika Waltari
Aj keď tento chronologicky usporiadaný výber, nemôže podať úplný obraz o vývine a rozsahu Waltariho novelistiky, predsa len umožňuje, hoci len v náznakoch, vytvoriť si dojem o určitom období vývinu Waltariho ako umelca, ako aj o témach, ktoré mu boli blízke. Možno povedať, že napriek svojej rozličnosti majú všetky Waltariho novely jednu spoločnú tému, ktorá patrí k jeho hlavným námetom - je to neznámy človek, jeho tápanie a jeho opatrné zbližovanie sa s inými ľuďmi. Waltarimu ani jeden človek nie je jasný, lež predstavuje aj sebe samému neznámy svet plný rozporuplných poryvov, vlastností, ktoré akoby boli kamienkami mozaiky a zvádzajú k zostaveniu celkového obrazu a k podrobnejšiemu skúmaniu. Autorov prístup k zobrazovanej problematike sa vyznačuje humánnosťou. Štýl Waltariho rozprávania je dramatický a hutný, každú novelu tvorí malý zovretý príbeh, ktorý veľmi často nesie autobiografické črty. Na rozdiel od veľkých románov sú všetky Waltariho novely zo súčasnosti, všíma si v nich maličkosti, ktoré hýbu ľuďmi, ale aj veľké veci, ktoré boli osudné pre celé národné spoločenstvá, hoci často ide len o narážky. Waltari vo svojich novelách neexperimentuje s jazykom, nesústreďuje sa na jeho formálnu stránku. Jazyk jeho rozprávania a vonkajšia forma nie sú sami osebe cieľom, ale dobre fungujúcimi prostriedkami vyjadrovania, ktoré nepriťahujú pozornosť. Čitateľov záujem sa upriamuje na iné - na tematiku príbehov, na výstižne volenú náladu a na mnohé z dnešného hľadiska kultúrnohistorické zaujímavé okolnosti. Pavol Tvarožek... celý text
Literatura světová Novely
Vydáno: 1986 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Pienoisromaanit, 1966
více info...
Přidat komentář
Ešte by som dodal zoznam noviel:
1. Zem kvitne
2. Už nikdy nebude zajtra
3. Fine Van Brooklyn
4. Žena z tmy
5. Zlatovláska
6. Parížska kravata
Myslím si, že Waltari bol lepší novelista ako románopisec, a zároveň tvrdím, že románopiscom bol veľmi dobrým.
7 vynikajúcich noviel. Odporúčam.
"Aj vtedy, keď som sa vrátil... nesúc si so sebou len pokazený kufor a popol svojich posledných túžob, rozlial sa mi v duši pokoj porážky. Je to zvláštny pocit, celkom ako keby viac človek nikdy nič nemohol stratiť, lebo stratil už všetko. Je to však klamlivý pocit, lebo aj potom ešte môže stratiť veľmi veľa. Kým človek žije, nikdy nie je taký prázdny, aby už nemal nič, čo by mohol stratiť."
"Nie je nič, čo by človek nevydržal. Vydrží bombardovanie, hlad i strach. Vydrží epidémie i plač detí a žien. Príde na to. Človek je nepoddajný ako ploštica. Človek je parazit na zemskom povrchu."
Část díla
Fine Van Brooklyn
Parížska kravata
1947
Už nikdy nebude zajtra
Zem kvitne
Žena z tmy
Autorovy další knížky
| 2013 |  Egypťan Sinuhet |
| 2005 | Jeho království |
| 2004 | Tajemný Etrusk |
| 2002 | Krvavá lázeň |
| 2004 | Nepřátelé lidstva |
pokračujem v zoznamovaní sa s Waltariho tvorbou..už skôr som čítala Zlatovlásku (v češtine Plavovlásku) a Už nikdy nebude zajtra...takže Malé romány boli istou voľbou...a nechybila som..
Čitateľská lahôdka...milujem Waltariho spôsob hrania sa so slovami..realistické zobrazenie pocitov, naviazaných na miestopis...takže sa potíme spolu s hrdinom medzi carnackými stĺpmi, plávame v tmavozelenom mori, lúpeme spálenú kožu..a cítime tú nenaplnenú lásku, sklamanie a dozrievanie...(v novele "Fine van Brooklyn")
alebo naopak cítime tú krásu života utekajúcu pomedzi prsty v "Zem kvitne"...a tak nejak za tým všetký vidím mladého muža, s dušou plnou snov a ideí..a potom staršieho muža, ktorého tlačí pečeň po alkohole, ktorý si rád vypije, ale je to také veľké dobromyseľné dobrosrdečné decko...ktoré si rado zariskuje, zašpásuje, a potom sa vracia do bezpečnej náruče domova..užila som si veľmi...a radím do zbierky...
A keď mám hodnotiť jednotlivo vari najviac sa mi páčila "Žena z tmy"....za ňou "Zem kvitne" a potom "Parížska kravata"...
Oceňujem preklad Pavla Tvarožka a po dlhej dobe som si pochutila na peknej slovenčine :)
Doporučujem !!!
"Dom nebol ďaleko od hradskej. V podvečer prišiel gazda k vrátkam s kamennými stĺpikmi, zastal pri mladom dube a zahľadel sa ponad povädnuté polia smerom k ceste. Hnedé žalude mu chrupšťali pod nohami. Zapálil si cigaru a plameň zápalky žlto osvietil padajúci súmrak. Cigaru držal silnými, špinavými prstami, na ktorých mal pri koreňoch nechtov a v záhyboch pokožky zájdenú hlinu. Aj manžety na rukávoch mal špinavé."
"Keď skončil, šiel znova na breh. Krava sa lenivo brodila vo vode, ťahajúc za sebou povraz, a obhrýzala tŕstie. Tvárila sa, že si ho nevšimla, lebo si myslela, že ide po ňu veľmi skoro a odvedie ju späť do maštale, a s tým nemienila súhlasiť. On sa však o kravu nestaral. Hľadel na jazero, ktorého voda v jase septembrového dňa vydychovala temnú jeseň. O nejaký čas bude treba vytiahnuť čln na breh. Ráno bude na tmavej hladine bývat tenký ľad a odlietajúce vtáky budú drsnými hlasmi smutno škriekať nad oblými briežkami polí. Napade prvý sneh, na ktorom budú po nohách zostávať čierne a rozmočené stopy. No ešte predtým prídu víchice a dažde, a tmavé, uvzdychané večery, keď v lese budú s praskotom padať spráchnivené stromy...Ako pozeral na vodu, padali na ňu žlté brezové listy a ľahúčko sa hojdali na nehybnej hladine."
"