Malé romány přehled
Mika Waltari
Aj keď tento chronologicky usporiadaný výber, nemôže podať úplný obraz o vývine a rozsahu Waltariho novelistiky, predsa len umožňuje, hoci len v náznakoch, vytvoriť si dojem o určitom období vývinu Waltariho ako umelca, ako aj o témach, ktoré mu boli blízke. Možno povedať, že napriek svojej rozličnosti majú všetky Waltariho novely jednu spoločnú tému, ktorá patrí k jeho hlavným námetom - je to neznámy človek, jeho tápanie a jeho opatrné zbližovanie sa s inými ľuďmi. Waltarimu ani jeden človek nie je jasný, lež predstavuje aj sebe samému neznámy svet plný rozporuplných poryvov, vlastností, ktoré akoby boli kamienkami mozaiky a zvádzajú k zostaveniu celkového obrazu a k podrobnejšiemu skúmaniu. Autorov prístup k zobrazovanej problematike sa vyznačuje humánnosťou. Štýl Waltariho rozprávania je dramatický a hutný, každú novelu tvorí malý zovretý príbeh, ktorý veľmi často nesie autobiografické črty. Na rozdiel od veľkých románov sú všetky Waltariho novely zo súčasnosti, všíma si v nich maličkosti, ktoré hýbu ľuďmi, ale aj veľké veci, ktoré boli osudné pre celé národné spoločenstvá, hoci často ide len o narážky. Waltari vo svojich novelách neexperimentuje s jazykom, nesústreďuje sa na jeho formálnu stránku. Jazyk jeho rozprávania a vonkajšia forma nie sú sami osebe cieľom, ale dobre fungujúcimi prostriedkami vyjadrovania, ktoré nepriťahujú pozornosť. Čitateľov záujem sa upriamuje na iné - na tematiku príbehov, na výstižne volenú náladu a na mnohé z dnešného hľadiska kultúrnohistorické zaujímavé okolnosti. Pavol Tvarožek... celý text
Literatura světová Novely
Vydáno: 1986 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Pienoisromaanit, 1966
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Malé romány. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (5)
Ešte by som dodal zoznam noviel:
1. Zem kvitne
2. Už nikdy nebude zajtra
3. Fine Van Brooklyn
4. Žena z tmy
5. Zlatovláska
6. Parížska kravata
Myslím si, že Waltari bol lepší novelista ako románopisec, a zároveň tvrdím, že románopiscom bol veľmi dobrým.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Malé romány v seznamech
| v Právě čtených | 1x |
| v Přečtených | 18x |
| ve Čtenářské výzvě | 1x |
| v Doporučených | 1x |
| v Knihotéce | 14x |
| v Chystám se číst | 11x |
Část díla
Fine Van Brooklyn
Parížska kravata
1947
Už nikdy nebude zajtra
Zem kvitne
Žena z tmy
Autorovy další knížky
| 2013 |  Egypťan Sinuhet |
| 2005 | Jeho království |
| 2004 | Tajemný Etrusk |
| 2002 | Krvavá lázeň |
| 2004 | Nepřátelé lidstva |
pokračujem v zoznamovaní sa s Waltariho tvorbou..už skôr som čítala Zlatovlásku (v češtine Plavovlásku) a Už nikdy nebude zajtra...takže Malé romány boli istou voľbou...a nechybila som..
Čitateľská lahôdka...milujem Waltariho spôsob hrania sa so slovami..realistické zobrazenie pocitov, naviazaných na miestopis...takže sa potíme spolu s hrdinom medzi carnackými stĺpmi, plávame v tmavozelenom mori, lúpeme spálenú kožu..a cítime tú nenaplnenú lásku, sklamanie a dozrievanie...(v novele "Fine van Brooklyn")
alebo naopak cítime tú krásu života utekajúcu pomedzi prsty v "Zem kvitne"...a tak nejak za tým všetký vidím mladého muža, s dušou plnou snov a ideí..a potom staršieho muža, ktorého tlačí pečeň po alkohole, ktorý si rád vypije, ale je to také veľké dobromyseľné dobrosrdečné decko...ktoré si rado zariskuje, zašpásuje, a potom sa vracia do bezpečnej náruče domova..užila som si veľmi...a radím do zbierky...
A keď mám hodnotiť jednotlivo vari najviac sa mi páčila "Žena z tmy"....za ňou "Zem kvitne" a potom "Parížska kravata"...
Oceňujem preklad Pavla Tvarožka a po dlhej dobe som si pochutila na peknej slovenčine :)
Doporučujem !!!
"Dom nebol ďaleko od hradskej. V podvečer prišiel gazda k vrátkam s kamennými stĺpikmi, zastal pri mladom dube a zahľadel sa ponad povädnuté polia smerom k ceste. Hnedé žalude mu chrupšťali pod nohami. Zapálil si cigaru a plameň zápalky žlto osvietil padajúci súmrak. Cigaru držal silnými, špinavými prstami, na ktorých mal pri koreňoch nechtov a v záhyboch pokožky zájdenú hlinu. Aj manžety na rukávoch mal špinavé."
"Keď skončil, šiel znova na breh. Krava sa lenivo brodila vo vode, ťahajúc za sebou povraz, a obhrýzala tŕstie. Tvárila sa, že si ho nevšimla, lebo si myslela, že ide po ňu veľmi skoro a odvedie ju späť do maštale, a s tým nemienila súhlasiť. On sa však o kravu nestaral. Hľadel na jazero, ktorého voda v jase septembrového dňa vydychovala temnú jeseň. O nejaký čas bude treba vytiahnuť čln na breh. Ráno bude na tmavej hladine bývat tenký ľad a odlietajúce vtáky budú drsnými hlasmi smutno škriekať nad oblými briežkami polí. Napade prvý sneh, na ktorom budú po nohách zostávať čierne a rozmočené stopy. No ešte predtým prídu víchice a dažde, a tmavé, uvzdychané večery, keď v lese budú s praskotom padať spráchnivené stromy...Ako pozeral na vodu, padali na ňu žlté brezové listy a ľahúčko sa hojdali na nehybnej hladine."
"