Máme se bát Ruska?: Dramata a osudy největší země světa

05.08.2020

"Žiadny človek sa nepozerá na svet nedotknutými očami. Vidí ho prostredníctvom určitého súboru zvykov, inštitúcií a spôsobov myslenia." R. Benedictová
Ako sa tiež spomína v knihe, kritika Ruska je oprávnená, ak sme ochotní pripustiť kritiku ostatných veľmocí, prenesieme sa cez more predsudkov a tragických skúseností v mene pragmatizmu a najvyššieho cieľa, ktorým je mier (inými slovami vlastné prežitie)... to autorka dodržuje resp. sa o to snaží a preto sa dozvieme aj, ako za pouhých 70 rokov Američania odkrágľovali Indiánov, kúpili si Floridu od Španielov, Nové Francúzsko, anektovali Texas, bojovali s Mexičanmi, pripojili si juhozápad dnešného USA, zakúpili ďalšie územia od Mexika a Británie... tak toto by zaskočilo aj Napoleona s Alexandrom Macedónskym:D

Vysvetľuje sa tu, čo je to impérium, imperializmus, matchpolitika, realpolitika, aký význam má geopolitika a zemepis... "Mäkká sila" akejkoľvek veľmoci môže vysvetliť, prečo sa Rusku neodpúšťa to, čo veľmociam ako Británia, ktorá ovládla globálne omnoho viac území, či ambiciózne USA, Nemecko... Jedná sa o akúsi príťažlivosť krajiny, jej domácich modelov, kultúry a ponúka prosperitu, technologické výdobytky... Hoci sa anglické lode stavali zo surovín dovezených z Ruska, samotné Rusko je hospodársky slabé a pokúšalo sa ako ZSSR čerpať moc z ideologických zdrojov, ako britské impérium stálo na hospodárskej moci...

Za poslednú dekádu môjho úbohého života si uvedomujem, že jedinou "ríšou zla" je tu Británia, čo mi vlastne táto kniha potvrdila. To, čo sa Britom podarilo, nemá obdobu a ako USA nemajú konkurenta na západnej pologuli, Briti nemajú konkurenta v získavaní moci na tejto planéte, dosiahli trebárs aj to, že sa radi učíme povinnú angličtinu. Dramaticky to neberiem a nemám potrebu kade-tade šíriť negatívny pohľad na nich, je to len suché konštatovanie a napokon je súčasnosť, bolo by na nič platné, keby nastala situácia, že by sa zmazal soft power, ktorou tento elegantný ostrov oplýva, a všetkým by sa otvorili oči. To by asi nastala hotová anarchia, katastrofa rovná takej tej jadrovej:D

Vďaka tejto knihe som si tiež uvedomila, že sa cez more predsudkov dá preplávať, hoci to nie je pohodlná loď, "iba" plť, ktorá neponúka Hollywood, výhľad z newyorského vrtuľníka, priemyselnú revolúciu, austenovskú kultúrnu prestíž, kauflandské zboží... vlastne som si to všimla už dávno, mnohí ľudia z Pakistanu, Iránu a podobných kultúr žijúcich v blízkosti Ruska, ba naopak Američania, do značnej mieri obdivujú "ruskú klasiku", áno, ruských spisovateľov, ktorí ako jediní si dovolili ukázať obraz Ruska, pretože rozprávať sa o systéme, politike bolo po celé stáročia v Rusku zakázané, a možno aj preto je ruská literatúra taká mocná a prestížna, že by sa mohla pokojne považovať za súčasť "mäkkej sily" Ruska a byť dobrou cestou k poznaniu tejto obrovskej krajiny. Môžete však začať aj touto knihou:)

"Rusko zlyhalo v tom, že nedosiahlo tak ako my všetci útek pred vlastnými dejinami, t. j. zostalo perifériou svetového systému... Prijali sme unilaterálnu rétoriku a politiku USA ako záruku svojej bezpečnosti... Zvolili sme si členstvo pod vedením USA s ich globálnymi ambíciami... Spor s Ruskom nie je sporom o demokracii, ale sporom o usporiadaní bezpečnostných a zahraničných vzťahov..."