Matkovražda
Géza Csáth
"Csáth je výnimočný zjav; jedna z najobnaženejších záhad literatúry na prelome storočí. Jeho životné dielo, vtesnané do krátkych 32 rokov, sa vo chvíli úplnej otvorenosti s tragickou náhlosťou uzavrelo. Inštinktívne ho priťahujú hraničné zóny, ak keď vedú k sebadeštrukcii. U Csátha totiž nič nie je jednoznačné, a ak je to možné, nie je také omnoho démonickejšie než u niektorých spríbuznených vrstovníkov. Nejedna autorova poviedka patrí medzi s obdivuhodnou zdržanlivosťou napísané "diabolské" diela svetovej literatúry: odhaľuje archaickú sviežosť konfliktov vedomia a pudov, v ktorých v previnení a neprípustnom je s rovnakou platnosťou prítomná aj nevinnosť."... celý text
Literatura světová Povídky
Vydáno: 2000 , Kalligram (SK)Originální název:
Anyagyilkosság
více info...
Přidat komentář
„V bdelom stave si človek absolútne šťastie nevie ani predstaviť. V bdelom stave napríklad nejestvuje ani dokonalá sloboda.“
Sú autori, ktorí napíšu v živote kníh za plnú policu, hoci nemajú čo povedať. A sú takí, ktorí po sebe zanechajú možno pár poviedok, ale stanú sa nezabudnuteľnými. Géza Csáth má celkom iste bližšie k tej druhej skupine. Matkovražda je zbierkou toho najlepšieho, čo stihol vo svojom krátkom a pohnutom živote vytvoriť. A že to stojí za to! Poviedky vykresľujúce sociálnu situáciu a život bežných ľudkov na začiatku 20.teho storočia v Maďarsku. Poviedky inšpirované Csáthovou praxou klinického psychológa, stretávajúceho sa s tými najzvláštnejšími prípadmi. I poviedky silno ovplyvnené Csátovou osudnou záľubou v morfiu a ópiu...
Rôznorodosť celej zbierky vyrovnáva akýsi duch doby, ktorý z každej z poviedok sála.
Angličania majú svoje viktoriánske obdobie, na ktoré možno spomínať so štipkou akejsi temnej romantiky. Mám pocit, že u nás sme zažili čosi podobné, hoci menej známe a literárne spracované. Obdobie tesne pred rozpadom Rakúsko-Uhorskej monarchie, koniec takzvaného dlhého storočia. Súmrak habsburskej dynastie, blížiaca sa katastrofa, rozpad. Sigmund Freud. Secesia... Áno, presne toto vanie z Csáthovej Matkovraždy.
„Život je čosi zvláštne. Človek si už pomaly začne namýšľať, že je taký, ako ho opisujú spisovatelia.“