Miláčik

Miláčik je príbeh o láske. O láske dosť nevšednej a čudnej, o "smiešnej" láske. Ľúbostné vzťahy medzi pôvabným mladým dievčaťom a zrelým prešediveným mužom poznáme nadostač nielen z literatúry ... Mimoriadne krásny mládenec sa zapletie so zrelou, ešte vždy príťažlivou ženou, ktorá však už — aj keď to sama tají — stojí na prahu päťdesiatky. Jemný a presný, citlivý a pritom aj trocha ironický, teda typicky francúzsky prístup slávnej Colette, azda najväčšieho zjavu medzivojnovej francúzskej prózy, vyčaril z tejto zápletky viac ako bizarnú ľúbostnú historku. Colette sa zahľadela do najskrytejších hlbín duše oboch svojich hrdinov a postupne za predstieraným ľahtikárstvom oboch — bývalej kurtizány a nezodpovedného "vydržiavaného" mládenca — objavuje nielen hlbokú túžbu po ozajstných ľudských vzťahoch, po čistote, ale aj tragický pocit nenávratného času, neúprosný tieň smrti. Lea, krásna kurtizána, sa napokon musí zmieriť s neodvratnou starobou, takisto ako jej Miláčik s dospelosťou, so zodpovednosťou nielen za seba, ale aj za iných — za svoju mladučkú ženu. Colette nepatrila k nijakej z početných literárnych skupín svojich čias, bola a ostala iba sama sebou: spisovateľkou ustavične hľadajúcou dokonalejší, vybrúsenejší tvar a výraz pre svoj múdry, chápavý, zdravým senzualizmom preniknutý pohľad na svet.... celý text