Mojmírov syn
Mária Kočanová
Svätopluk prežíva detstvo v čase, keď sa Slovieni prostredníctvom franských kňazov oboznamujú s kresťanstvom. V hrách a vystrájaní s rovesníkmi rozvíja vlastnosti, akými sa má vyznačovať budúci panovník – bystrosť, odvahu, silu. Prejaví ich najmä na výprave do končín obývaných tajomnými Herulmi. Musí sa však vyrovnať aj so stratou kamaráta Vila, ktorý sa ako šíriteľ nového učenia stane obeťou fanatických prívržencov starej viery, pohanstva...... celý text
Přidat komentář
Autorovy další knížky
2016 | Mojmírov syn |
2014 | S Perúnom na štíte |
1941 | Nemý mních |
1941 | Zlatá princezná : Rozprávky pre deti |
1938 | Starý rok : Rozprávky pre deti |
(SPOILER) Toľko nenávisti k pôvodnej viere... Sú predsa romány, napísané kresťanmi, ktoré vykresľujú 8. či 9. storočie, a neprekypujú nenávisťou. Tu skoro na každej strane je písané, akí sú Slovieni (sic!) zaostalí, že si tu vyhrávajú na fujare (sic!) a pritom Frankovia majú paláce a moderné náboženstvo... Polovičný Slovien, ktorý nemá rád všetko slovienske a strieľa zo šípu do modly, ten je dobrý. Ale žreci, ktorí chcú si udržať právo na vyznávanie viery otcov sú fanatici... Zaujímavé. A potom o tom, ako je polovičanovo rozprávanie o Židoch a franských cirkevných hodnostároch zaujímavejšie ako miestne bludárstvo o Perúnovi, dedoch a veľkých kniežatách.
Význam knihy je občas dobre dokázať krátkym úryvkom z nej:
Vy sa klaniate kusu dreva? (Výsmešne pýta sa polovičan „Slovienov“, akoby sa kresťania neklaňali kusom dreva, zlata, striebra či kameňa v podobe svätých či toho na kríži.)
Boh sa nehnevá na Slovienov, ak ho ešte nespoznali. Žehná im, lebo aj oni sú prach, ktorý oživil jeho duch. (Dobre :D)