• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 7 knih

Nové komentáře u knih Mária Kočanová

Mojmírov syn

„Toľko nenávisti k pôvodnej viere... Sú predsa romány, napísané kresťanmi, ktoré vykresľujú 8. či 9. storočie, a neprekypujú nenávisťou. Tu skoro na každej strane je písané, akí sú Slovieni (sic!) zaostalí, že si tu vyhrávajú na fujare (sic!) a pritom Frankovia majú paláce a moderné náboženstvo... Polovičný Slovien, ktorý nemá rád všetko slovienske a strieľa zo šípu do modly, ten je dobrý. Ale žreci, ktorí chcú si udržať právo na vyznávanie viery otcov sú fanatici... Zaujímavé. A potom o tom, ako je polovičanovo rozprávanie o Židoch a franských cirkevných hodnostároch zaujímavejšie ako miestne bludárstvo o Perúnovi, dedoch a veľkých kniežatách. Význam knihy je občas dobre dokázať krátkym úryvkom z nej: Vy sa klaniate kusu dreva? (Výsmešne pýta sa polovičan „Slovienov“, akoby sa kresťania neklaňali kusom dreva, zlata, striebra či kameňa v podobe svätých či toho na kríži.) Boh sa nehnevá na Slovienov, ak ho ešte nespoznali. Žehná im, lebo aj oni sú prach, ktorý oživil jeho duch. (Dobre :D)“... celý text
— Spytihnev

---

S Perúnom na štíte

„Pôvodkynine knihy ako Nemý mních či Šarišské povesti (zberateľská práca) stoja za to, no jej romány dejovo zasadené do času postupného predierania sa kresťanstva u nás sú temer nečitateľné. Nemôžem to hodnotiť ako odpad, to nie, ale miestami človek stráca niť, čo je priama reč a čo hlas rozprávača. Na jednej strane je mŕtvy bojovník, na ďalšej strane sa ešte len blíži jeho smrť, a človek ani nepostrehol, kedy sa čas v knihe zmenil. Okrem toho sa ako červená niť prepletá cez celý príbeh hana pôvodnej viery a zvykov, ktoré MUSIA ustúpiť tzv. pravej viere, lebo samy sú už zastarané (nuž aj kresťanstvo je o pár storočí staršie ako islam, je teda zastarané? :D ). Záporné postavy sú, samozrejme, domáci žreci, zatiaľ čo tí, ktorí sa opičia po Frankoch odevom, zmýšľaním a vierou sú najlepší z najlepších. Prežil by som, že Mojmírova nevesta pochádza zo salaša, ktorý ešte pár storočí na Slovensku nikto nevidel, opis dobýjania avarskej pevnosti je na jednej strane zaujímavý, na druhej strane zmätočne a nepochopiteľne podaný (nedokázal som si slová rozprávača a celkovo dej predstaviť; kto čítal, vie o čom píšem). Určite chválim akožedobové piesne a uspávanky, to sa pani Kočanovej podarilo (hlavne ak si ich človek spieva precítene podľa deja). Posledných pár tuctov strán prečítaných so zaprením. A namiesto Slovenov stretáme Slavianov, Slovienov, Slovanov a Slovač...“... celý text
— Slavomír53