Slavomír53 komentáře u knih

Doteraz spomínam na to sladké obdobie, keď som ako mládenec nemal potuchy, že sa zachovala nejaká kronika Helmolda z Božova či iné dobové pramene, a jedinou studnicou vedomostí o vyhubenej časti slovanských kmeňov bola mi táto kniha. Vtedy mi vôbec neprekážalo otvorene protinemecké ladenie pôvodcu (a priznajme si, že v tomto prípade nebolo neodôvodnené), a kochal som sa tak krásnym príbehom a verným opisom činov velikánov, ako aj dokonalými kresbami, ktoré úspešne vťahovali mladého čitateľa do deja. Pán Pludek dokázal vykresliť dobové prostredie a náladu dokonalo: či už išlo o príbeh zo Samovej ríše alebo z mokradí Lužice. Je to jedna z tých kníh, pri ktorých poznáte záver (zánik kmeňov), no počas celého čítania akosi dúfate, že sa čosi stane, a že sa kniha skončí inak.

Pludek bol komunista, ale spisovateľ bol 100%, a aj vďaka jeho knihe som si našiel cestu k viere predkov. Kniha môjho detstva, ktorú odporúčam všetkým mladým rodičom.

Používateľ Miro.slav píše, že vo vydaní z roku 1971 chýba poľský Boleslav. Ja mám práve toto vydanie, ale keďže Boleslava mám rád asi ako českého Václava I. či ukrajinského Vladimíra I., vôbec mi to neprekáža. :)

Kníh o Slovanoch rôznej hodnoty vychádza nemálo, preto si vždy rád počkám na nejakú recenziu, aby som nekupoval zbytočne. Napr. od kúpy knihy Dějiny pohanské Evropy ma odradila recenzia Jiřího Dyndu a komentáre overených používateľov na DK. Naopak k tejto knihe som sa dostal vďaka recenzii Pohanského kruhu. Ja osobne by som knihu prirovnal k Váňovej knihe Svět slovanských bohů a démonů – v mnohých ohľadoch zastarané, no predsa kľúčové a nevynechateľné. Gieysztor to napísal odborne a – podľa mňa – čítavo (za čo patrí vďaka aj prekladateľovi). Prvý raz sa mi stalo, že ma časť o polabských bohoch zaujala väčšmi ako zvyšok (Radegast, Svarožič...).

Používateľ vidlička uviedol citát z knihy. Ide ale o chybu (nie prekladateľa do češtiny): má tam byť nie červeného/rudého, lež hnedého psa. Tieto dve farby sa veľmi podobajú v litovčine, a tak došlo k ich zámene pri preklade do poľštiny. Avšak je nezmysel, aby Žmudíni označovali Rusov ako červených psov, keď tými sa stali až po roku 1917.

8 04.08.2024

Anglosaská agresia. :) Ruská KULTúRA. :D Snažil som sa, ale toto sa nedá dočítať. Čítal som komunistu Husáka, ľudáka Macha, západného Churchilla... všetko sa dá čítať, ak to má hlavu a pätu. Ale tento Martirosian, ako píše samo vydavateľstvo „vyštudoval medzinárodné právo, pôsobil ako spolupracovník zahraničnej rozviedky KGB ZSSR - dlhoročný operatívny dôstojník, absolvoval viaceré zahraničné služobné misie.“ Vyberá si čo sa mu hodí, nehodiace sa skutočnosti abože prekrúti, abo úplne vynechá. Des a hrôza. Anglosasi nás mimochodom nemohli zradiť, lebo sme s nimi nemali podpísané spojenecké dohody. V čom že potom spočívala ich agresia voči nám?

A pozornejší čitateľ si môže všimnúť, že na obálke knihy je všetko napísané veľkým písmom, s výnimkou jedného písmena v slove KULTúRA. Nejde o neúmyselnú chybu grafika. Vydavateľstvo má totiž blízko k Vladimírovi Laubertovi a jeho ruskému védizmu, v ktorom sa slovo kultúra vykladá ako KULT u RA, teda uctievanie svetla, keďže staroegyptský boh Ra predstavoval Slnko (o prepojení Tordenu a Lauberta hovorí sám zakladateľ vydavateľstva v rozhovore pre časopis Reconquista, č. 35).

Veľmi zaujímavo zameraný zborník. Česky písanej spisby s týmto námetom je nemálo, no (pochopiteľne) venuje sa predovšetkým Čechám a Morave, s občasným spomenutím Slovenskej krajiny či Podkarpatskej Rusi (dobové názvy). Vďaka tomuto zborníku má čitateľ možnosť oboznámiť sa s udalosťami zlomového roku 1938 zo zorného uhla (predovšetkým) slovenských bádateľov. Napr. sa dozvedáme, že po pristúpení na Mníchov nastal čiastočný rozklad brannej moci, v ktorej začala panovať hrubá nekázeň (medzi Slovákmi i Rusínmi) a obranyschopnosť republiky sa tak naďalej prudko znižovala. To i vysvetľuje, prečo v roku 1939 nestačila proti Maďarom branná moc, a hlásilo sa preto zhruba 20 000 dobrovoľníkov (https://www.databazeknih.cz/knihy/mala-vojna-v-marci-1939-a-jej-miesto-v-pamati-naroda-333674). Či už je čitateľ stúpencom alebo odporcom autonomistického hnutia (pre ktoré bol tento rok zlomovým), príspevky v knihe mu padnú na úžitok.

7 02.08.2024

Kniha okrem príšerného prekladu prináša údaje, s ktorými sme sa v prvom diele tohto svojského knižného radu nestretli: a treba povedať, že údaje ešte scestnejšie a odtrhnutejšie od zdravého rozumu. Úprimne som sa snažil nájsť aspoň nejakú logiku v tom upotrebúvaní pojmov Rus a Slovan, ale nedá sa. Samozrejmosťou je, pravda, 0 odkazov na pramene: všetky citované diela sú (s výnimkou pár prekrútených starovekých) ruského pôvodu, prevažne z 90. rokov 20. storočia. Zaujímavosťou je, že sa v knihe píše o tom, ako dejiny píšu víťazi, a treba nahliadnuť i do kníh tých porazených: prečo potom spisovateľ lipne na veľkoruskom pojatí bieloruských a ukrajinských dejín, ktorý sa s menšími zmenami objavuje v Ruskej ríši, ZSSR i v súčasnom Rusku? Des a hrôza, škoda papiera.

Nezohnateľná kniha českého odborníka (ktorého meno sa číta nemecky Jón, nie anglicky Džon) na dejiny prvej Československej republiky. Jestvovanie Československa a nedotknuteľnosť jeho hraníc bola závislá od spojencov, a preto práve im a ich postojom voči ČSR je venovaná celá táto údajmi hutne nabytá kniha. Z knihy nesrší niekdajší socialistický slovník a pôvodca sa nebojí nazvať veci pravými menami. Napr. politiku Poľska na konci 30. rokov hodnotí ako „bezcharakternú, zradnú, zaslepenú a neprezieravú“ (s. 142). ZSSR vystupoval otvorene ako spojenec Československa až do jeho zániku, no ako vyzerala sovietska politika v stredoeurópskom priestore v dobe medzi zánikom ČSR a útokom Nemecka na ZSSR, to takisto načrtne táto kniha aby tak ukázala, že v prípade vyhlasovanej ochoty ZSSR Československu v roku 1938 pomôcť nešlo o úprimnú snahu, lež výhradne o sledovanie vlastných záujmov (čo nejedného súčasného Slováka iste sklame). :)

6 02.08.2024

Nehodnotil som, netrúfam si. Na jednej strane nie zlý pokus o napodobnenie spisovateľa Terry Deary (knižný rad Hrôzostrašná história), čo naozaj môže byť vhodné pre žiakov, no na strane druhej (na môj vkus) dosť nepekne písané o Slovanoch celkovo, aj o tých (Slovenoch) na našom území. Pritom nie celkom v súlade s tým, ako Slovanov vykresľujú dobové pramene arabské, byzantské, franské, saské či tie staroslovienske. Neviem neviem, veru...

Plnohodnotné pokračovanie prvej časti. Svatavina dejinná línia dosiahne zaujímavý záver, no predtým nechýba skutočne napäté rozuzlovanie, hoci kumánsky kráľ už na ňu nemá čas, lebo v spojitosti s ním sa objavia priehrštia nových ťažkostí. Hoci kniha obsahuje viac kresťanských omáčok ako prvá časť románu, sú to omáčky uveriteľné = ľudia v danom období tak uvažovať mohli a asi aj uvažovali. Knihu odporúčam, ak čitateľa zaujal prvý diel.

6 31.07.2024

Skutočne dobre pojaté, a ak bývate v blízkosti trate, istotne si tu nájdete aj čosi o svojej obci. Príjemné čítanie, hoci som nečítal rad za radom všetko, lež iba vybraté časti. Odporúčam.

6 04.07.2024

Jeden z najlepších románov, ktoré som čítal. Všetko to začína tak zaujímavo, že aj tú prvú prácu by ste chceli spoznať trochu lepšie. Ale potom sa začne kolotoč falzifikácií a lží, ktorým veria milióny, a pritom je to také ľahké... Nejde o scifi, nepoužívajú tajné technológie, veď stačí použiť rozum a vedieť, čo, kam a v akom čase podstrčiť tak, aby sa dejiny hýbali tak, ako si to želá Spoločnosť pre falzifikáciu skutočnosti. Jedinečný nápad, jedinečné spracovanie.

Bol som úplne spokojný s prvým vydaním. Druhé vydanie však to prvé, samozrejme, prekonáva na plnej čiare.

Skutočne veľmi zaujímavé dielo, a to nie iba ako prameň vypovedajúci o svojej dobe (1941). O zákulisnom vplyve Židov a slobodomurárov na kráľovskú rodinu a, takým činom, na smerovanie britskej zahraničnej politiky. Miestami cítiť nevyzretosť spisovateľovho pera a občasne neohrabané zapájanie naratívov propagandy, preto jedna hviezda dole.

Stará rakúska anekdota (nie je podstatná pre dej, nejde o spoiler):
60 jazdcov s nabitými karabinami prenáša plukovnú pokladnicu z jednej kasárne do druhej.
- Koľko bolo v pokladnici? Pýta sa plukovník dôstojníka, mavšieho hlásiť vyúčtovanie.
- Štyri zlaté. Odpovedá tento.

Možnosť nahliadnuť na dobové ponímanie požidovčenia vysokej anglickej spoločnosti ponúka napr. filozof Evola:

Upadajúca podstata Anglicka spočíva nie v týchto prvých [t. j. v monarchii či bojovníckej šľachte], lež v Židovi a požidovčenom Árijcovi. Úpadkové zvyšky spoločnosti bojovníkov slúžia spoločnosti obchodníkov.

6 19.06.2024

Pôvodca opisuje boľševický prevrat a občiansku vojnu, opiera sa o vlastnú skúsenosť, cituje dobové noviny z viacerých krajín. Nechápem to obrovské haló okolo vydania knihy, pretože keby sme si odmysleli, kým sa pôvodca niekoľko rokov po napísaní knihy stal, veľa by sa nezmenilo. Ide jednoducho o farbistý opis červeného moru, ktorý tak vtedajší, ako i súčasní krajní ľavičiari po celej Európe oslavujú (a až do istej udalosti bol rovnakého radikálneho postoja napr. aj Churchill). Keď som sa v druhej polovici knihy dostal k Rosenbergovej poznámke o skazenom súčasnom akožeumení znázorňujúcom nahých ľudí namiesto umenia, spomenul som si hneď na Egona Schieleho. Knihu určite odporúčam, a to nie pre jej pôvodcu, lež pre jej obsah (hoci chválim vydanie Alfredovej tvorby, ide o málo dostupnú záležitosť, a ak človek neovláda nemčinu - tobôž).

9 18.06.2024

Skutočne zaujímavo napísané, avšak hodnotiť hviezdičkami nebudem. Sudecký sa v posledných rokoch zmenil na čudáka, ktorý tvrdí, že stredoveké srbské kráľovstvo Raška je vlastne malé Rusko (Russia, Raša, Raška...). Avšak v roku 2014 bol možno ešte zdravý, neviem. Každopádne skôr ako monografiu by som knihu chápal ako zaujímavý príspevok od tamojšieho, sriemskeho, Slováka. Naozaj veľa zaujímavých vecí, hlavne z občianskej vojny v Juhoslávii.

Sudecký nie úplne súhlasí s tým, že Slováci sa ocitli v Srieme po protitureckých vojnách. Vraj tam boli skôr. Kto sa zaujíma o vývoj jazyka, chápe, nakoľko je to možné či nemožné...
Zaujímavé bolo čítať, že ani Srbi, ani Chorváti nemali Slovenstvo v obľube. Jedny ich rezali, druhí nimi odmínovali polia...

Úplne súhlasím s predošlým komentárom. Ide o skutočne výnimočnú monografiu nielen u nás, ale celosvetovo. Ani v Rusku nebolo doteraz nič podobné spracované (ak nepočítame boľševické knižočky), čo je skutočne zarážajúce. Kniha sa číta dobre, a ak sa nechce človeku čítať celá, vďaka prehľadnému členeniu si vie každý nájsť to, čo potrebuje. Niektorých chýb sa, zdá sa mi, dopúšťa (skutočná) pravica dodnes. Pán Vydra by si zaslúžil nejaký grant na dlhší pobyt v Rusku, aby mohol lepšie prekutrať archívy (keďže ako píše, rozsah monografie bol obmedzený jeho rozpočtom).

8 08.06.2024

Hoci ťažisko môjho záujmu leží inde, najväčšmi ma zaujal príspevok Kataríny Mikulovej pod názvom Mužský odev v 14. – 15. storočí v Uhorsku. Ja nerozoznám na freske knieža Sama od kráľa Ladislava pomaly, a pôvodkyňa opisuje šatstvo rôznych Uhrov v takých podrobnostiach, že sa rozum zastavuje. Ja vidím iba machuľu, a ona presne opisuje, o aký druh odevu ide. Nádhera, klobúk dolu. Druhý príspevok by som bol býval prehliadol, keďže sa nenachádzal v časti história: Identita Slovenov Veľkej Moravy a jej význam pri utváraní a upevňovaní národného povedomia moderného slovenského národa. Je to druhýkrát, čo čítam o tom, že stredoveké jať sa má čítať ako naše ä. A to ma teší. Halaj spomína aj medzinárodnou vedeckou obcou uznaný runový nápis stredovekých Slovenov, nájdený kúsok od našich súčasných hraníc. Opäť sa mi potvrdilo, že zapálení mladí študenti píšu zaujímavejšie, ako platení profesori.

7 28.05.2024

Najprv si prečítajte Tatársku pohromu. :)

Veľkou výhodou týchto starých kníh je, že človek nemá poňatia, o čom kniha bude. Bude to o vpáde Kumánov počas vlády Ladislava I.? Bude to o vojne s Mongolmi? Nebudem prezrádzať, ale je to veľkolepé. Slovenskí i maďarskí veľmoži (magnáti), kráľ a kráľovná, nízke pudy i číra láska. Za jeden deň prečítané, idem na druhý diel. A tá slovenčina...

7 15.05.2024

Predpredposledný a predposledný diel knižného radu som nečítal, lebo už v Krste ohňom bolo primálo Zaklínača, a príliš veľa toho, čo ma nezaujíma. A spravil som dobre, že som preskočil na posledný diel. Nejde síce o poviedky, kapitoly spolu súvisia, no ide o kapitoly o Geraltovi, ktorý opäť zažíva čosi zaklínačské. Opäť 6 z 5, vrelo odporúčam. A tá posledná kapitola, tam som chcel vyroniť slzu... (A podpisujem sa pod každé slovo používateľky Vidlička!)

14 14.04.2024

Starobylý upír potešil, svojskí trpaslíci takisto. Geralt voľajako mäkne, a to aj vtedy, keď na to rozprávač neupozorňuje. Vojna je znázornená veľmi surovo, teda realisticky (nemyslím boje, lež dôsledky pre ženy a deti, krajinu...). Prostredie a dobové myslenie je znázornené veľmi dôveryhodne. Podobne ako Vidlička, zaobišiel by som sa bez toľkého opisu oblečenia čarodejníc (narúžované bradavky apod.). Na druhej strane, hoci by som mal podporovať svoje plemä, boj elfov plne chápem...

Taká poznámočka... :D bez nenávisti či moralizovania. ;-) Červenák vo svojej knihe z boha menom Chors spravil bohyňu Chors, ktorá bola pohlavne zameraná na jej oddané ženy. Spakowski zas nechal v lesbickom vzťahu 15-ročnú Ciri... Chcem len povedať, že by som sa bol bez tých podrobností zaobišiel. :)

15 28.03.2024

Knihu nedokážem zaraďovať do širších súvislostí tak, ako to činí Lesní_chodec, ale i tak sa vyjadrím. Nič podobné som nikdy predtým ani potom nečítal, a táto kniha ma výrazne ovplyvnila. Pôvodne ma prilákala obálka, a čakal som, že pôjde o niečo ako zoznam schopných a neschopných vládcov z dejín. Som skutočne rád, že som sa mýlil. Biopolitika môže niekomu znieť politicky nekorektne, ale ide o vhodný pojem (po prečítaní aspoň prvej tretiny knihy pochopíte prečo). Pán Borský mal rozhľad na poli dejín, a jeho slová nie sú pustými jalovými rečami, lež na základe overiteľných faktov stavané filozofické stanoviská. Po prečítaní vidím položenie slovenského národa ešte v žalostnejších odtieňoch ako pred čítaním...