Slavomír53
komentáře u knih
Tajný príbeh
Donna Tartt
Kto hľadá príbeh spätý s gréckym pohanstvom na akademickej pôde v USA, ten môže knihu čítať od 170. strany (vydanie 2020), pretože všetko predtým je veľmi dlhá predohra. Mňa tých 170 strán nemrzí, ale zaobišiel by som sa bez nich. Postavy sú dobre opísané, dej je nepredvídateľný (hoci už na prvých stranách sa hovorí o vražde z konca knihy), takže ja som spokojný. K učeniu starovekej gréčtiny ma knihy nedonútila, ale z hľadiska pohanstva priniesla viacero zaujímavých postrehov.
Transcendentálne hodnoty, reflexie o zle a dráme slobody v ruskej filozofii 19. a 20. storočia
Helena Hrehová
Skutočne príjemne napísaná kniha, moja prvá od pani Hrehovej. Dozvedel som sa, že prvý filozof Ruskej ríše bol Ukrajinec, lepšie som pochopil prepojenie ruskej literatúry a filozofie, ale s časťou o Iľjinovi som spokojný veľmi nebol (ale to môže byť tým, že mi v slovenčine chýbajú informácie o jeho pobyte v Tretej ríši). Skutočne ma prekvapilo, akí významní ruskí filozofi žili v emigrácii v prvej Slovenskej republike. Odporúčam filozofom i rusistom.
Typologie raně feudálních slovanských států
kolektiv autorů
Články po slovensky, česky a rusky (od vedcov z Československa, Bulharska a ZSSR). Mnohé veci sú už prekonané, to je jasné, ale i tak som rád, že som knihu zohnal, pretože skutočnosť, že článok obsahuje pár prekonaných tvrdení neznamená, že niekde čitateľ nájde jeho opravenú podobu. Napr. o tom, že nejaký Čech dostal v čase kresťanského Českého kniežatstva meno Perun sa asi inde nedočítame (pôvodca sa odvoláva na stredoveký prameň). Najväčšmi sa mi pozdával článok Marsinu a Třeštíka, slovenského a českého velikána. Odporúčam.
Čierny kráľ
Janko Iša
Prepracovanejšie a lepšie ako prvý diel. Iša rozhodne nepísal druhý diel iba aby sa nepovedalo. Zato som však presvedčený, že to písal v stave po nejakých hubách, lebo takéto veci snáď nemôže príčetný človek vymyslieť. Hlášky, strohosť i surovosť prvého dielu to má, k tomu zložitejší dej, viacero odbočiek a výrazných postáv, čo vo výsledku dáva knižnú bombu. Teším sa na tretí diel.
Rovnako ako pri prvej knihe nemá čitateľ pred prečítaním knihy poňatia, ako si vysvetliť výjav na obálke knihy.
Pověsti dávných časů
Alexej Pludek
Doteraz spomínam na to sladké obdobie, keď som ako mládenec nemal potuchy, že sa zachovala nejaká kronika Helmolda z Božova či iné dobové pramene, a jedinou studnicou vedomostí o vyhubenej časti slovanských kmeňov bola mi táto kniha. Vtedy mi vôbec neprekážalo otvorene protinemecké ladenie pôvodcu (a priznajme si, že v tomto prípade nebolo neodôvodnené), a kochal som sa tak krásnym príbehom a verným opisom činov velikánov, ako aj dokonalými kresbami, ktoré úspešne vťahovali mladého čitateľa do deja. Pán Pludek dokázal vykresliť dobové prostredie a náladu dokonalo: či už išlo o príbeh zo Samovej ríše alebo z mokradí Lužice. Je to jedna z tých kníh, pri ktorých poznáte záver (zánik kmeňov), no počas celého čítania akosi dúfate, že sa čosi stane, a že sa kniha skončí inak.
Pludek bol komunista, ale spisovateľ bol 100%, a aj vďaka jeho knihe som si našiel cestu k viere predkov. Kniha môjho detstva, ktorú odporúčam všetkým mladým rodičom.
Používateľ Miro.slav píše, že vo vydaní z roku 1971 chýba poľský Boleslav. Ja mám práve toto vydanie, ale keďže Boleslava mám rád asi ako českého Václava I. či ukrajinského Vladimíra I., vôbec mi to neprekáža. :)
Mytologie Slovanů
Aleksander Gieysztor
Kníh o Slovanoch rôznej hodnoty vychádza nemálo, preto si vždy rád počkám na nejakú recenziu, aby som nekupoval zbytočne. Napr. od kúpy knihy Dějiny pohanské Evropy ma odradila recenzia Jiřího Dyndu a komentáre overených používateľov na DK. Naopak k tejto knihe som sa dostal vďaka recenzii Pohanského kruhu. Ja osobne by som knihu prirovnal k Váňovej knihe Svět slovanských bohů a démonů – v mnohých ohľadoch zastarané, no predsa kľúčové a nevynechateľné. Gieysztor to napísal odborne a – podľa mňa – čítavo (za čo patrí vďaka aj prekladateľovi). Prvý raz sa mi stalo, že ma časť o polabských bohoch zaujala väčšmi ako zvyšok (Radegast, Svarožič...).
Používateľ vidlička uviedol citát z knihy. Ide ale o chybu (nie prekladateľa do češtiny): má tam byť nie červeného/rudého, lež hnedého psa. Tieto dve farby sa veľmi podobajú v litovčine, a tak došlo k ich zámene pri preklade do poľštiny. Avšak je nezmysel, aby Žmudíni označovali Rusov ako červených psov, keď tými sa stali až po roku 1917.
Ruská kultúra verzus anglosaská agresia
Arsen B. Martirosjan
Anglosaská agresia. :) Ruská KULTúRA. :D Snažil som sa, ale toto sa nedá dočítať. Čítal som komunistu Husáka, ľudáka Macha, západného Churchilla... všetko sa dá čítať, ak to má hlavu a pätu. Ale tento Martirosian, ako píše samo vydavateľstvo „vyštudoval medzinárodné právo, pôsobil ako spolupracovník zahraničnej rozviedky KGB ZSSR - dlhoročný operatívny dôstojník, absolvoval viaceré zahraničné služobné misie.“ Vyberá si čo sa mu hodí, nehodiace sa skutočnosti abože prekrúti, abo úplne vynechá. Des a hrôza. Anglosasi nás mimochodom nemohli zradiť, lebo sme s nimi nemali podpísané spojenecké dohody. V čom že potom spočívala ich agresia voči nám?
A pozornejší čitateľ si môže všimnúť, že na obálke knihy je všetko napísané veľkým písmom, s výnimkou jedného písmena v slove KULTúRA. Nejde o neúmyselnú chybu grafika. Vydavateľstvo má totiž blízko k Vladimírovi Laubertovi a jeho ruskému védizmu, v ktorom sa slovo kultúra vykladá ako KULT u RA, teda uctievanie svetla, keďže staroegyptský boh Ra predstavoval Slnko (o prepojení Tordenu a Lauberta hovorí sám zakladateľ vydavateľstva v rozhovore pre časopis Reconquista, č. 35).
Slovensko 1938: Československo v zovretí mocností
kolektiv autorů
Veľmi zaujímavo zameraný zborník. Česky písanej spisby s týmto námetom je nemálo, no (pochopiteľne) venuje sa predovšetkým Čechám a Morave, s občasným spomenutím Slovenskej krajiny či Podkarpatskej Rusi (dobové názvy). Vďaka tomuto zborníku má čitateľ možnosť oboznámiť sa s udalosťami zlomového roku 1938 zo zorného uhla (predovšetkým) slovenských bádateľov. Napr. sa dozvedáme, že po pristúpení na Mníchov nastal čiastočný rozklad brannej moci, v ktorej začala panovať hrubá nekázeň (medzi Slovákmi i Rusínmi) a obranyschopnosť republiky sa tak naďalej prudko znižovala. To i vysvetľuje, prečo v roku 1939 nestačila proti Maďarom branná moc, a hlásilo sa preto zhruba 20 000 dobrovoľníkov (https://www.databazeknih.cz/knihy/mala-vojna-v-marci-1939-a-jej-miesto-v-pamati-naroda-333674). Či už je čitateľ stúpencom alebo odporcom autonomistického hnutia (pre ktoré bol tento rok zlomovým), príspevky v knihe mu padnú na úžitok.
Bystvor: Bytie a tvorba Slavianov a Árijcov, Kniha 2
Svetozár
Kniha okrem príšerného prekladu prináša údaje, s ktorými sme sa v prvom diele tohto svojského knižného radu nestretli: a treba povedať, že údaje ešte scestnejšie a odtrhnutejšie od zdravého rozumu. Úprimne som sa snažil nájsť aspoň nejakú logiku v tom upotrebúvaní pojmov Rus a Slovan, ale nedá sa. Samozrejmosťou je, pravda, 0 odkazov na pramene: všetky citované diela sú (s výnimkou pár prekrútených starovekých) ruského pôvodu, prevažne z 90. rokov 20. storočia. Zaujímavosťou je, že sa v knihe píše o tom, ako dejiny píšu víťazi, a treba nahliadnuť i do kníh tých porazených: prečo potom spisovateľ lipne na veľkoruskom pojatí bieloruských a ukrajinských dejín, ktorý sa s menšími zmenami objavuje v Ruskej ríši, ZSSR i v súčasnom Rusku? Des a hrôza, škoda papiera.
Září 1938: Role a postoje spojenců ČSR
Miloslav John
Nezohnateľná kniha českého odborníka (ktorého meno sa číta nemecky Jón, nie anglicky Džon) na dejiny prvej Československej republiky. Jestvovanie Československa a nedotknuteľnosť jeho hraníc bola závislá od spojencov, a preto práve im a ich postojom voči ČSR je venovaná celá táto údajmi hutne nabytá kniha. Z knihy nesrší niekdajší socialistický slovník a pôvodca sa nebojí nazvať veci pravými menami. Napr. politiku Poľska na konci 30. rokov hodnotí ako „bezcharakternú, zradnú, zaslepenú a neprezieravú“ (s. 142). ZSSR vystupoval otvorene ako spojenec Československa až do jeho zániku, no ako vyzerala sovietska politika v stredoeurópskom priestore v dobe medzi zánikom ČSR a útokom Nemecka na ZSSR, to takisto načrtne táto kniha aby tak ukázala, že v prípade vyhlasovanej ochoty ZSSR Československu v roku 1938 pomôcť nešlo o úprimnú snahu, lež výhradne o sledovanie vlastných záujmov (čo nejedného súčasného Slováka iste sklame). :)
Barbarskí Slovania
Róbert Beutelhauser
Nehodnotil som, netrúfam si. Na jednej strane nie zlý pokus o napodobnenie spisovateľa Terry Deary (knižný rad Hrôzostrašná história), čo naozaj môže byť vhodné pre žiakov, no na strane druhej (na môj vkus) dosť nepekne písané o Slovanoch celkovo, aj o tých (Slovenoch) na našom území. Pritom nie celkom v súlade s tým, ako Slovanov vykresľujú dobové pramene arabské, byzantské, franské, saské či tie staroslovienske. Neviem neviem, veru...
Kumánska krv II.
Matej Vojtáš
Plnohodnotné pokračovanie prvej časti. Svatavina dejinná línia dosiahne zaujímavý záver, no predtým nechýba skutočne napäté rozuzlovanie, hoci kumánsky kráľ už na ňu nemá čas, lebo v spojitosti s ním sa objavia priehrštia nových ťažkostí. Hoci kniha obsahuje viac kresťanských omáčok ako prvá časť románu, sú to omáčky uveriteľné = ľudia v danom období tak uvažovať mohli a asi aj uvažovali. Knihu odporúčam, ak čitateľa zaujal prvý diel.
Dejiny železníc na území Slovenska
kolektiv autorů
Skutočne dobre pojaté, a ak bývate v blízkosti trate, istotne si tu nájdete aj čosi o svojej obci. Príjemné čítanie, hoci som nečítal rad za radom všetko, lež iba vybraté časti. Odporúčam.
Falzifikátori
Antoine Bello
Jeden z najlepších románov, ktoré som čítal. Všetko to začína tak zaujímavo, že aj tú prvú prácu by ste chceli spoznať trochu lepšie. Ale potom sa začne kolotoč falzifikácií a lží, ktorým veria milióny, a pritom je to také ľahké... Nejde o scifi, nepoužívajú tajné technológie, veď stačí použiť rozum a vedieť, čo, kam a v akom čase podstrčiť tak, aby sa dejiny hýbali tak, ako si to želá Spoločnosť pre falzifikáciu skutočnosti. Jedinečný nápad, jedinečné spracovanie.
Turci v Tekovskej župe
Miroslav Pius
Bol som úplne spokojný s prvým vydaním. Druhé vydanie však to prvé, samozrejme, prekonáva na plnej čiare.
Jeho lordstvo Žid: Požidovčenie vysokej anglickej spoločnosti
Ondrej Adamec
Skutočne veľmi zaujímavé dielo, a to nie iba ako prameň vypovedajúci o svojej dobe (1941). O zákulisnom vplyve Židov a slobodomurárov na kráľovskú rodinu a, takým činom, na smerovanie britskej zahraničnej politiky. Miestami cítiť nevyzretosť spisovateľovho pera a občasne neohrabané zapájanie naratívov propagandy, preto jedna hviezda dole.
Stará rakúska anekdota (nie je podstatná pre dej, nejde o spoiler):
60 jazdcov s nabitými karabinami prenáša plukovnú pokladnicu z jednej kasárne do druhej.
- Koľko bolo v pokladnici? Pýta sa plukovník dôstojníka, mavšieho hlásiť vyúčtovanie.
- Štyri zlaté. Odpovedá tento.
Možnosť nahliadnuť na dobové ponímanie požidovčenia vysokej anglickej spoločnosti ponúka napr. filozof Evola:
Upadajúca podstata Anglicka spočíva nie v týchto prvých [t. j. v monarchii či bojovníckej šľachte], lež v Židovi a požidovčenom Árijcovi. Úpadkové zvyšky spoločnosti bojovníkov slúžia spoločnosti obchodníkov.
Mor v Rusku: Bolševismus, jeho pohlaváři, sluhové a oběti
Alfred Ernst Rosenberg
Pôvodca opisuje boľševický prevrat a občiansku vojnu, opiera sa o vlastnú skúsenosť, cituje dobové noviny z viacerých krajín. Nechápem to obrovské haló okolo vydania knihy, pretože keby sme si odmysleli, kým sa pôvodca niekoľko rokov po napísaní knihy stal, veľa by sa nezmenilo. Ide jednoducho o farbistý opis červeného moru, ktorý tak vtedajší, ako i súčasní krajní ľavičiari po celej Európe oslavujú (a až do istej udalosti bol rovnakého radikálneho postoja napr. aj Churchill). Keď som sa v druhej polovici knihy dostal k Rosenbergovej poznámke o skazenom súčasnom akožeumení znázorňujúcom nahých ľudí namiesto umenia, spomenul som si hneď na Egona Schieleho. Knihu určite odporúčam, a to nie pre jej pôvodcu, lež pre jej obsah (hoci chválim vydanie Alfredovej tvorby, ide o málo dostupnú záležitosť, a ak človek neovláda nemčinu - tobôž).
Slováci v Srieme
Ratko Sudecký
Skutočne zaujímavo napísané, avšak hodnotiť hviezdičkami nebudem. Sudecký sa v posledných rokoch zmenil na čudáka, ktorý tvrdí, že stredoveké srbské kráľovstvo Raška je vlastne malé Rusko (Russia, Raša, Raška...). Avšak v roku 2014 bol možno ešte zdravý, neviem. Každopádne skôr ako monografiu by som knihu chápal ako zaujímavý príspevok od tamojšieho, sriemskeho, Slováka. Naozaj veľa zaujímavých vecí, hlavne z občianskej vojny v Juhoslávii.
Sudecký nie úplne súhlasí s tým, že Slováci sa ocitli v Srieme po protitureckých vojnách. Vraj tam boli skôr. Kto sa zaujíma o vývoj jazyka, chápe, nakoľko je to možné či nemožné...
Zaujímavé bolo čítať, že ani Srbi, ani Chorváti nemali Slovenstvo v obľube. Jedny ich rezali, druhí nimi odmínovali polia...
Život za cara? Krajní pravice v předrevolučním Rusku
Zbyněk Vydra
Úplne súhlasím s predošlým komentárom. Ide o skutočne výnimočnú monografiu nielen u nás, ale celosvetovo. Ani v Rusku nebolo doteraz nič podobné spracované (ak nepočítame boľševické knižočky), čo je skutočne zarážajúce. Kniha sa číta dobre, a ak sa nechce človeku čítať celá, vďaka prehľadnému členeniu si vie každý nájsť to, čo potrebuje. Niektorých chýb sa, zdá sa mi, dopúšťa (skutočná) pravica dodnes. Pán Vydra by si zaslúžil nejaký grant na dlhší pobyt v Rusku, aby mohol lepšie prekutrať archívy (keďže ako píše, rozsah monografie bol obmedzený jeho rozpočtom).
19. študentská vedecká a umelecká konferencia FF PU. Zborník príspevkov, 2024
kolektiv autorů
Hoci ťažisko môjho záujmu leží inde, najväčšmi ma zaujal príspevok Kataríny Mikulovej pod názvom Mužský odev v 14. – 15. storočí v Uhorsku. Ja nerozoznám na freske knieža Sama od kráľa Ladislava pomaly, a pôvodkyňa opisuje šatstvo rôznych Uhrov v takých podrobnostiach, že sa rozum zastavuje. Ja vidím iba machuľu, a ona presne opisuje, o aký druh odevu ide. Nádhera, klobúk dolu. Druhý príspevok by som bol býval prehliadol, keďže sa nenachádzal v časti história: Identita Slovenov Veľkej Moravy a jej význam pri utváraní a upevňovaní národného povedomia moderného slovenského národa. Je to druhýkrát, čo čítam o tom, že stredoveké jať sa má čítať ako naše ä. A to ma teší. Halaj spomína aj medzinárodnou vedeckou obcou uznaný runový nápis stredovekých Slovenov, nájdený kúsok od našich súčasných hraníc. Opäť sa mi potvrdilo, že zapálení mladí študenti píšu zaujímavejšie, ako platení profesori.
