Slavomír53 komentáře u knih

Najprv si prečítajte Tatársku pohromu. :)

Veľkou výhodou týchto starých kníh je, že človek nemá poňatia, o čom kniha bude. Bude to o vpáde Kumánov počas vlády Ladislava I.? Bude to o vojne s Mongolmi? Nebudem prezrádzať, ale je to veľkolepé. Slovenskí i maďarskí veľmoži (magnáti), kráľ a kráľovná, nízke pudy i číra láska. Za jeden deň prečítané, idem na druhý diel. A tá slovenčina...

7 15.05.2024

Predpredposledný a predposledný diel knižného radu som nečítal, lebo už v Krste ohňom bolo primálo Zaklínača, a príliš veľa toho, čo ma nezaujíma. A spravil som dobre, že som preskočil na posledný diel. Nejde síce o poviedky, kapitoly spolu súvisia, no ide o kapitoly o Geraltovi, ktorý opäť zažíva čosi zaklínačské. Opäť 6 z 5, vrelo odporúčam. A tá posledná kapitola, tam som chcel vyroniť slzu... (A podpisujem sa pod každé slovo používateľky Vidlička!)

14 14.04.2024

Starobylý upír potešil, svojskí trpaslíci takisto. Geralt voľajako mäkne, a to aj vtedy, keď na to rozprávač neupozorňuje. Vojna je znázornená veľmi surovo, teda realisticky (nemyslím boje, lež dôsledky pre ženy a deti, krajinu...). Prostredie a dobové myslenie je znázornené veľmi dôveryhodne. Podobne ako Vidlička, zaobišiel by som sa bez toľkého opisu oblečenia čarodejníc (narúžované bradavky apod.). Na druhej strane, hoci by som mal podporovať svoje plemä, boj elfov plne chápem...

Taká poznámočka... :D bez nenávisti či moralizovania. ;-) Červenák vo svojej knihe z boha menom Chors spravil bohyňu Chors, ktorá bola pohlavne zameraná na jej oddané ženy. Spakowski zas nechal v lesbickom vzťahu 15-ročnú Ciri... Chcem len povedať, že by som sa bol bez tých podrobností zaobišiel. :)

15 28.03.2024

Knihu nedokážem zaraďovať do širších súvislostí tak, ako to činí Lesní_chodec, ale i tak sa vyjadrím. Nič podobné som nikdy predtým ani potom nečítal, a táto kniha ma výrazne ovplyvnila. Pôvodne ma prilákala obálka, a čakal som, že pôjde o niečo ako zoznam schopných a neschopných vládcov z dejín. Som skutočne rád, že som sa mýlil. Biopolitika môže niekomu znieť politicky nekorektne, ale ide o vhodný pojem (po prečítaní aspoň prvej tretiny knihy pochopíte prečo). Pán Borský mal rozhľad na poli dejín, a jeho slová nie sú pustými jalovými rečami, lež na základe overiteľných faktov stavané filozofické stanoviská. Po prečítaní vidím položenie slovenského národa ešte v žalostnejších odtieňoch ako pred čítaním...

V učebnici niet praveku! A odôvodnenie v učebnici nenájdete. Veľký rozdiel oproti českému náprotivku. Avšak možno to pochopiť. Zatiaľ čo dejepis 19. a 20. storočia sa zvykol meniť na základe politickej objednávky, dejepis praveku sa zvykne menievať na základe nových zistení: príkladom môže byť Engelsom, Gimbutasovou a inými vyznávačmi matriarchátu vybájený kult veľkej bohyne, ktorý straší v starších učebniciach dejepisu, alebo nové objavy spojené s rozvojom DNK, ktoré spolu s novými archeologickými objavmi premaľúvajú náš obraz o praveku. Preto, aby učebnica rýchlo nezastarala, pravek bol vynechaný, a je na učiteľovi, podľa čoho bude o praveku učiť. Podľa mňa správne riešenie.

Inak, v učebnici nenájdeme socialistických Slovienov, lež poriadnych Slovenov a Slovanov, za čo by som dal 6/5. Začlenenie Slovenska do vznikajúcich Uhier je tiež dobre vysvetlené, klobúk dolu.

Učebnici nieto veľmi čo vytknúť, možno (sa) podľa nej učiť. :) Jediným nedostatok je opis predkresťanskej viery, to je pomerne odfláknuté (napr. bohyňa Vesna).

9 25.03.2024

Ajaj, už druhý diel bez plného počtu hviezdičiek... Vari to už pôjde iba dolu? Z dlhého pobytu s Ciri sa napokon vykľulo čosi zaujímavé, určite aj puč stál za to, ale predošlé diely to neprekonáva. Začiatok lepší ako koniec. Inak stále výborná kniha, a platí, že svet Zaklínača je omnoho skutočnejší ako svet Pána prsteňov (naničhodní sedliaci, kruté lesné bandy, a nemravne smutný príbeh ľudí, ktorým by to čitateľ určite neprial...).

19 24.03.2024

Po Perúnovi dočkal sa samostatnej domácej odbornej knihy (hoci nie monografie) aj Veles. Je to, pravda, útla knižočka, ktorú prečítate s prestávkami v priebehu dňa, ale to vypovedá o tom (podobne ako napr. pri diele Sámova říše), že pôvodkyňa o tomto božstve píše jasne a stručne, hoci obsažne (práca s rôznymi písomnými prameňmi, zemepisom, porovnávacím bájoslovím, prácami iných autorov...). Zatiaľ čo kritika starších sovietskych bádateľov je bežná (a opodstatnená), veľmi ma zaujala podložená kritika Gieysztora či Váňu. Práca so slovenským odborníkom Golemom (2006) takisto nesmierne potešila. Zhrnuté a podčiarknuté: 100% odborná práca, ktorú možno iba vrelo odporúčať (a nádejať sa na ďalšie knihy z dielne tejto vedkyne).

Na dôvažok rieknem, že ako stúpenca pôvodnej viery ma nesmierne potešilo, že to, akým spôsobom už celé roky ponímam Velesa, plne zodpovedá obrazu, ktorý načrtla mladá pani Gajdošíková Šebetovská. :-)

A ešte malý prídavok: Slovo o pluku Igorovom, ktoré som doteraz považoval skôr za podvrh ako za skutočne dobové dielo, je možno ozaj dobové! :D Ako to, spýtate sa? Odpoveď je v knihe. :)

16 24.02.2024

Prvýkrát hodnotím Zaklínača nie na päť hviezd. Vysoká politika, pripojenie sa k sprievodu, ešte aj dobrodružstvá spojené s Blyskáčom, ktorý rozhodne nie je mojou obľúbenou postavou, boli lepšie, ako Ciri... Bolo jej tu veľa. Výučba čarov je zaujímavá, ale, nuž, v spojitosti s tou dospievajúcou slečnou, ktorá sa akurát zaujíma o stratu panenstva... Toľko k odôvodneniu, prečo 4/5. Ale je to nižšie hodnotenie iba oproti prvým dvom dielom, inak je to stále výborná kniha. Napr. ma dostalo, nakoľko je osud ľudí a elfov podobný osudu Európanov a Indiánov. Nebudem prezrádzať, ale nie je to príbeh nevinných elfov a surových ľudí (a v knihe to približuje člen karavány, nečlovek). A ako povedal jeden z hlavných sprievodcov karavány, prežije druh, ktorý sa rýchlejšie množí a šikovnejšie drúzga lebky, čo vidíme aj v dnešnom svete. Začal som už čítať štvrtý diel, a ten vyzerá zatiaľ na 6/5, takže rozhodne nie je moje hodnotenie tretieho dielu odrazom mojej unavenosti zo sveta Zaklínača. ;-)

A užívateľovi Eldar80 ďakujem za odkaz na mapu. Ja som o nej nevedel, a do knihy som si písal názvy riek tak, ako som ich vyčítal z príbehu. Táto mapa od Eldara je aj s riekami a inými podrobnosťami, ktorých niet na knižnej mape.

26 17.02.2024

Viete, kto sú traja králi zo židovského bájoslovia? Svarog, Perún a Veles.
V Prave vládne Svarog, v Jave Perún, v podsvetí Veles.
Traja králi sú vlastne Triglav, a ten predstavuje Mater-Sva a je zároveň vtelením boha Roda.
No a Triglav-Belobog je synom boha Roda.

To je tak, keď to človek pri písaní knihy preženie s návykovými látkami, a namiesto toho, aby bádal v písomných prameňoch, zisteniach archeológov či národopisných záznamoch, blúdi vo vlastnej predstavivosti.

Prečo sa, ó bohovia, toľkí pisálkovia priživujú na starom náboženstve?

Musím sa priznať, že viac ako pri ostatných učebniciach dejepisu (či už českých alebo slovenských) zaujala ma predná obálka knihy. Jednak badať, ako sú naše dejiny (a i súčasnosť) závislé od toho, čo sa deje v Berlíne (Hitler, Sovieti, pád múru, súčasný pochod „mládeže“...), a druhak to, ako sa vyvíjala akosť fotografie.

K obsahu: podobne ako celý rad učebníc (4 ks), aj tento obsahuje hlavné učivo a doplňujúce rámčeky so spresneniami a zaujímavosťami. Píše sa tu o cenzúre i o zákone na ochranu republiky (počas 1. ČSR), a to natoľko nezaujato, že je iba na učiteľovi, ako to žiakom podá (išlo o ochranu demokracie alebo to bol nie zrovna nasledovaniahodný jav?). K cenzúre iba malá poznámka: boli ňou zasiahnuté nie iba nemecké a komunistické noviny, lež i noviny autonomistické (slovenské), rovnako ako ukrajinské (a zriedkavejšie aj rusínske). Samozrejme, ide o výklad pre budúce pokolenia, preto nič prevratné nečakajte, ale na zbežný prehľad v dejinách to nie je vôbec zlé, naopak.

Mňa ešte prekvapilo, že na fotke na prednej obálke, kde sovietska vojačka riadi premávku, je na Brandenburskej bráne ruský nápis, obsahujúci činné príčastie minulé od slovesa водрузить. To slovo som nepoznal, čo ma nemilo prekvapilo. :D Ako sa ukázalo, ani pre Rusov z Ruska nie je známe, a u mnohých sa nenachodí ani v trpnej slovnej zásobe. Zaujímavé, ako sa ten jazyk rýchlo mení. :)

12 08.02.2024

Iba by som doplnil užívateľa Kuža007: v knihe nájde čitateľ aj dobové pramene týkajúce sa ťažení proti nepokrsteným Slovanom. Inak úplný súhlas s predošlými vyjadreniami – kniha nemá chybu. Odporúčam.

13 07.02.2024

Nehodnotím hviezdičkami, pretože neviem, nakoľko je text verný, a napr. Slovo o pluku Igorovom od tohto vydavateľstva je v tomto ohľade príšerné. Zatiaľ čo Slovo o pluku Igorovom nepovažujem za prameň z doby, z ktorej by podľa stúpencov pravosti mal pochádzať, pri týchto dvoch českých rukopisoch si nie som istý. Na rozdiel od známych ruských podvrhov (Slovo o pluku Igorovom, Velesova kniha...) sa zachovali pôvodné nosiče textov, a doteraz nebol odborníkmi z odboru lučby vykonaný ich rozbor, ktorý by určite potvrdil/vyvrátil ich pravosť.

Takže sa môžem vyjadriť iba k hodnote textu ako takého. Je to nádherné. Či je čitateľ Čech, Moravan, Slezan alebo Slovák, tie slová sa nemôžu nepáčiť. Vďaka kresbám pána Mánesa (1820 – 1871) pôsobí knižka starobylo, vreckové rozmery dovoľujú brať ju so sebou do hôr, a tam skutočne znejú tie starobylé české slová čarokrásne. Keď veční českí rekovia vetia svojim druhom, ako načim národ brániť. Skutočne jeden z najkrajších českých textov. Možno ho napísali až v 19. storočí (čo nie je vedecky potvrdené), no v takom prípade klobúk dolu pred falšovateľom.

Chcel by som ovládať tú krásnu starú reč. Dôstojné, hrdé, ľúbivé, čarotajné... české.

Bez plnohodnotnej rozviedky som si (pre svoju chorobu porovnávať pôvodinu s prekladovým dielom) kúpil slovenské aj ruské vydanie, a napokon som zistil, že pôvodina bola prvýkrát vydaná v nemčine. :)

Aj dospelému chlapovi sa bude miestami tlačiť do oka slza (a nebude to čítaním knihy na prefukovanej holi Štiavnických vrchov), keď si uvedomí, akými hroznými skúškami muselo prejsť mladé dievča.

Kniha nebola pôvodne určená na vydanie, čo jej dodáva na vierohodnosti (podobne ako napr. Analýza 17. listopadu 1989) a ja by som ju odporúčal všetkým slovenským rusofilom, ktorí sa pre úpadok Západu utiekajú k boľševickému chánovi v Kremli (ktorý „hodnoty“ červeného moru otvorene vyznáva). ;-)

11 04.02.2024

Knihu spracovali zamestnanci Historického ústavu SAV, nejde o nijaké pochybné dielko. ;-)

Prvý článok je z 30. augusta 1944 (Tiso vysvetľuje, že ho nezabili, a že samozvané veliteľstvo v Bystrici nemá oprávnenie konať), celkovo je ich v tejto knihe iba 21, čo je oproti predchádzajúcim dvom dielom knižného radu pokles tak o 90 %. Je to ale tým, že Tiso skutočne menej písal. Zato sú však články/prejavy pomerne obsiahle a temer bez zbytočnej vody, plné „výbušného obsahu“ (pre odborníka, nadšenca, stúpenca i odporcu).

Po Tisových prejavoch nasleduje 50 strán jeho rozhovorov s Hitlerom, takisto veľmi zaujímavé.

A napokon to, čo ma zaujímalo najväčšmi. Plné a neupravené znenie Tisových výpovedí a obhajovacích rečí pred súdom. Čo môže zaujať a prekvapiť človeka, ktorý sa nevenuje tomuto prípadu dlhodobo, je skutočnosť, že a) Tisu (od)súdili za jeho činy konané ešte počas Československa a Česko-Slovenska (1936 – 1939) podľa zákonov z rokov 1945 a 1946, a b) v celom rozsudku sa ani raz nespomínajú Židia. Knihu vrelo odporúčam, ide o zbierku prvotných prameňov, jedinečné vydanie.

Ako som už načrtol, kniha zaujme tak stúpenca, ako aj odporcu prvého slovenského prezidenta, pretože
- Tiso mal dar reči, jeho články a prejavy sa čítajú dobre,
- Tiso bol významným politikom 20. storočia a napokon aj hlavou štátu, v ktorom žili naši predkovia,
- Tisova obhajobná reč (podobne ako u Macha či Turanca) mnoho hovorí o jeho osobnosti,
- Tisova výpoveď sa neraz rozchádza s obsahom jeho prejavov počas jeho prezidentovania.

Prvý diel knižného radu (prejavy a články z rokov 1913 až 1938) som celý nečítal, pretože hlavné Tisove prejavy a články vyšli knižne ešte za prvej Slovenskej republiky (Z Tisovho boja, Tisova náuka) pričinením Štefana Polakoviča a tie už mám za sebou.

Druhú časť (1938 – 1944) som zatiaľ nečítal celú, a asi sa k tomu ani nedostanem.

12 24.01.2024

Kniha výborne dopĺňa takisto veľmi dobre napísanú knihu M. S. Ďuricu, hoci pôvodca písal nie životopis (ako Ďurica), lež obsiahlu štúdiu (a teda útlu knižočku). Kamenec pristupuje pomerne nezaujato, cituje Tisu, Ďuricovu knihu, slová mnohých ľudákov, politikov i právnikov, a hoci nečastuje Tisu slovami fašista, zradca, čert a neviem čo ešte, nie je Tisovým stúpencom ani obhajovateľom, čo sa odrazilo aj na knihe a tá tak predstavuje príjemný náprotivok ku knihe Ďuricovej, ktorú dopĺňa o neľudácky a nekresťanský (v nezaujatom zmysle tohto slova) pohľad. Z mnohými závermi a niektorými tvrdeniami pána Kamenca sa nedokážem stotožniť (sprítomňovanie vtedajších udalostí), ale celkovo ma jeho kniha obohatila o nové poznatky a donútila ma zamyslieť sa. Knihu odporúčam, určite by si ju mal každý Slovák prečítať tak, ako aj Tisov životopisný náčrt z pera Ďuricovho.

Kniha obsahuje plno jazykových a tlačových chýb, ktoré sa ale málokedy odrážajú na mojom hodnotení na DK, keďže neprítomnosť takýchto chýb je dnes temer nepredstaviteľná (žiaľ, položenie jazyka je aké je).

15 23.01.2024

Keď niekde vyjde kniha týkajúca sa cudzej kultúry, a je lepšia ako akékoľvek dielo, pôvodcom ktorej je daná kultúra vlastná, svedčí to o vysokej úrovni odbornosti tejto knihy. Takým príkladom je aj táto kniha slovenských rusistov. Výborne dopĺňa akúkoľvek knihu o ruskej spisbe, vrelo odporúčam.

Asi nemá zmysel bedákať nad tým, že sa nedočkáme dotlače. Tobôž nie prekladu, ktorý by dielo priblížil aj súčasnému pokoleniu. Knižočku som prečítal na jeden dych, dobové fotografie stoja za to. Ako sa v Nových Zámkoch počas „panství bolševického“ biele peniaze tlačili, a celkovo o tom, ako sme za svoju slobodu krvácali. Nech sa rozhodli v zahraničí akokoľvek, nech im M. či B. sľúbili čokoľvek, naši predkovia po boku Čechov, Moravanov a Slezanov bojovali za našu južnú hranicu. Večná česť ich pamiatke.

„Světlé památce prvního ministra války Československé republiky generála Milana Štefánika věnují autoři.“

14 15.01.2024

Ide o prvotinu záporožského lekára pôsobiaceho v Sliezsku. Namiesto hodnotenia, ktoré by ho mohlo odradiť od ďalšej tvorby, si dovolím ako (bývalý) učiteľ slovenčiny vysloviť niekoľko odporúčaní pre jeho budúcu prácu.

Ak je vydanie súboru básní určené širokému obecenstvu, treba chápať, že verše už nie sú osobnou záležitosťou pôvodcu, ale vecou všetkých čitateľov. Preto by tvorba nemala byť určená sebe samému natoľko, že čitateľ nemá mnohokrát potuchy, o čom sa v tej či onej časti básne píše. Čitateľ si spisovateľa obľúbi, ak v jeho slovách nájde niečo pochopiteľné: myšlienky, pocity, činy...

Pre lepšiu podobu a ľubozvučnosť napísaného by nebolo márne oboznámiť sa s teóriou rytmu a rýmov.

Niekedy sa oplatí po sebe báseň prečítať, a vyhnúť sa tak zbytočnej (nie básnicky prijateľnej) tautológii (napr. в поиске ища), ktorú možno odstrániť upotrebením synonyma či prepracovaním vety.

Občas sa vytráca hlavná myšlienka básne. Pôvodca sa natoľko ponára do spomienok, že vynecháva časť deja. Čitateľ chce sledovať vývoj, chápať príčinno-dôsledkovú súvislosť.

Takisto by bolo dobré popracovať nad slovnou zásobou, ktorá je veľmi nesúrodá. Básne znejú omnoho lepšie, ak sa pri ich písaní upotrebúva slovná zásoba jednej úrovne, a nie viacerých naraz, čo pôsobí veľmi rušivo (jazyk obrodencov 19. storočia so slangom 21. storočia).

Badať, že básnika nadchli a ovplyvnili Blok, Jesenin či Puškin, no neradno príliš preberať ich spôsob písania...

V knihe je niekoľko venovaní. Z hľadiska slušnosti by bolo správne namiesto celého mena uviesť iba prvé meno a prvé písmeno priezviska, napr. посвящается Анастасии К. (ak boli venovania napísané so súhlasom dotyčnej osoby, tento bod je bezpredmetný).

Z hľadiska prehľadnosti by bolo dobré rozdeliť básne do okruhov, napr. básne o vojne, básne o prírode, básne o láske...

Odporúčanie, ktoré azda nevyznie príliš drzo a trúfalo: pôvodca by sa možno vedel lepšie ukázať v básni v próze, než v bežnej veršovanej básni. Takýto druh spisby by mu dovoľoval pracovať so zmyslom, nevenujúc sa tak výrazne zachovaniu prísnych básnických pravidiel. Ako vzor môže poslúžiť Turgenev.

Výborná práca s množstvom štatistík v prehľadných tabuľkách, ale nechýba ani úvod do problematiky, hoci iba dobový, a nová dotlač by si tak zaslúžila predslov súčasného odborníka. Veľmi príjemné čítanie, plné radosti z obnovy severnej hranice, no ak si človek uvedomí, ako to celé po ´45 dopadne...

Knihu som našiel v hore, blížil sa dážď, tak som ju vzal. Ak toto číta jej majiteľ, nech mi pokojne napíše, vrátim. :)

11 03.01.2024

Keď som si prečítal o tom, ako sa Dostojevský vyjadruje k „mobilom-debilom“, pochopil som, že slovenská veda a akademická obec padla veľmi hlboko. Plakať alebo sa smiať?