Slavomír53
komentáře u knih
Ruská literatúra 18. – 21. storočia
kolektiv autorů
Veľmi čítavo napísané, na spôsob vysokoškolských skrípt. Kladne hodnotia túto knihu i zahraniční literárni historici (na zadnej obálke). Veľmi zložité obdobie viacerých, časovo prekrývajúcich sa, literárnych smerov pokryli veľmi zdarne. Príjemné čítanie i pre neodborníka. Len, pravda, je dobré mať po ruke slovník spisovateľov, ako sa tu už píše v jednom komentári.
Historia povstaňja slovenskjeho z roku 1848
Mikuláš Dohnány
Podarilo sa mi tento skvost nie draho kúpiť v antikvariáte, a neľutoval som. Tak vtedajšia slovenčina, ako i z knihy sršiaca ľúbosť k dedovizni je pohladením duše. A, samozrejme, ide o očitého svedka, účastníka, bojov Hurbanových dobrovoľníkov proti maďarskej revolúcii. Dozviete sa i o vtedajších bojových piesňach našich Predkov.
Ľudovít Štúr : Rozpomienky
Jozef Miloslav Hurban
Povinné čítanie pre tých, čo sa zaujímajú o dejiny Slovenska v 19. storočí. O Štúrovom boji, o jeho živote, o jeho skone. Všetko na pozadí dejinných udalostí, keďže Hurban bol očitým svedkom bojov meruôsmeho roku. Hurban nijak nenaznačuje, žeby za smrťou nášho Velikána stál ktosi iný, než sám Štúr. Kniha je písaná dnešným pravopisom, no skladba vety a jedinečné výrazové prostriedky sú zachovávané (nevidel som pôvodinu, neviem porovnať, ale badať, že nejde o súčasný text). Nádherné čítanie, tobôž keď si človek uvedomí, že človek čo písal tie riadky jal v ruke šabľu a, súc veliteľom dobrovoľníkov, rinul sa v sedle neraz do bojovej vravy.
Horymír Neumětelský
Sofie Podlipská
Horymírov rodokmeň, jeho cestovanie po svete... to všetko, samozrejme, nie je podložené žiadnymi prameňmi, ale pani Podlipská rozšírila známu povesť veľmi šikovne a čítavo. Kniha svojim príbehom naozaj zaujme, a je veľká škoda, že je to taká útla knižočka.
Historia gentis Slavae / Dejiny slovenského národa
Juraj Papánek
Tento knižný rad uhorských kroník z dielne vydavateľstva Perfekt stojí za to. Teda vydavateľstvu i prekladateľke Kataríne Karabovej patrí obrovská vďaka, niet čo vytknúť. Samotné dielo je svedectvom svojej doby: veľa nám napovie o samotnom Papánkovi, o stave dejepisectva...
Čo sa týka obsahu a jeho významu pre človeka, ktorý sa chce niečo dozvedieť o dejinách, o ktorých Papánek píše...
1. Ide o prikrášľovanie dejín, podobne ako v prípade starých uhorských kroník (o pôvode Maďarov) či v prípade prvých dejín Ruska (Tatiščev si tam vymýšľal letopisy, jestvujúce letopisy nesprávne tlmočil...). Nebojím sa hovoriť o prikrášľovaní, pretože na mnohých miestach Papánek neuvádza pramene, a pritom ide o údaje veľmi prevratné či sporné.
2. Časť o predkresťanskej viere je napísaná podľa Středovského, a je plná neskorších výmyslov (viď Svět slovanských bohů a démonů, s. 101)
3. To, že je dielo napísané latinsky, a že tam Papánek uvádza mená vládcov medzi Samom a Pribinom, to vyčítal Papánkovi i Jonáš Záborský (viď Dejiny kráľovstva Uhorského od počiatku do časov Žigmunodvých, s. 15). Nevyčítal to preto, že o tom písal, lež preto, že pre nič takéto nemáme pramene. A ani Papánek žiadne neuvádza. Vládcovia po Samovi, teda Marod, Svätoš, Samomír, Samoslav a ďalší sú vymyslení. Nasledujúci vládca Lech by časovo zodpovedal Lechovi, o ktorom sa zmieňujú pramene pri ťažení Frankov do Čiech, no takto to mohol dodatočne niekto vytvoriť, takže zhoda nič nedokazuje. Nasleduje Hormidor, Mojmír, Pribina, Mojmír, Rastislav, Svätopluk...
4. Záverečné slovo historika Ivana Mrvu je trochu nevyvážené. Čítavo píše o Papánkovi a vzniku diela, no málo pozornosti venuje aspoň čiastočnému rozboru obsahu. Nepoukazuje teda na viaceré nedostatky práce. Ak aj nie v závere knihy, mohli byť viaceré veci uvedené na pravú mieru prostredníctvom poznámky pod čiarou.
Codex diplomaticus episcopatus nitriensis
Richard Marsina
Dejiny cirkvi na Slovensku približujú dejiny Slovenska, pretože od pokresťančenia sa Slovensko vyvíjalo v pevnom spojení s cirkvou (sám nie som kresťan, ale tak to je :) ). Preto je táto kniha vhodná i pre ľudí, ktorí sa zaujímajú nie o dejiny cirkvi (presnejšie Nitrianskeho biskupstva), lež o dejiny Slovenska ako také. Pôvodcovia knihy mysleli i na tých, čo neovládajú latinčinu :)
Veľká škoda, že pán Marsina už žiadnu knihu nenapíše.
Názvoslovie: pri preklade latinských textov v ranom stredoveku je správne používané slovo „Sloveni“, namiesto pod vplyvom českej slavistiky vzniknuvšieho „Slovieni“.
Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní
Gustáv Husák
Svedectvo jedného z pripravovateľov SNP stojí za to. Akurát teda niektoré časti sa čítajú ťažšie, lebo robotnícke hnutie a podobne, to ma veľmi nezaujíma. Ale zvyšok, to je Husákov pohľad na prípravy a priebeh povstania, výborné pre pochopenie vtedajších postojov ľavice. I nekomunistickí, exiloví, historici hodnotia Husáka ako šikovného osnovateľa „sprisahania“ – šikovne pracoval na rozhraní požiadaviek Moskvy a Londýna, a nemalou mierou sa zaslúžil o to, že v auguste k povstaniu došlo.
K tejto knihe rozhodne odporúčam Povstanie bez legiend (čo sa príprav povstania týka), Slovenské národné povstanie 1944 (Martin Lacko) a Z ďalekých ciest (aspoň strany 151 – 161). Netreba totiž zabúdať, kým a kedy bola kniha napísaná. V knihe si však prídu na svoje i odporcovia povstania, pretože Husák uvádza mnoho zaujímavostí (píšem o tom v diskusii).
https://www.databazeknih.cz/knihy/povstanie-bez-legiend-191266
https://www.databazeknih.cz/knihy/slovenske-narodne-povstanie-1944-146479
https://www.databazeknih.cz/knihy/z-dalekych-ciest-183684
Menej rozšírený pohľad na povstanie, vychádzajúci nie z pamätí, lež z archívneho výskumu: https://www.databazeknih.cz/knihy/neuveritelne-sprisahanie-vojenske-a-politicke-akcie-proti-slovenskej-republike-v-roku-1944-219099
Nitrianske kniežatstvo. Počiatky stredovekého Slovenska
Ján Steinhübel
Ako správne podotýka vo svojom komentári na tejto stránke M.H., knihe jesto čo vytknúť. No takto obsiahla kniha venujúca sa našim dejinám v tak obmedzenom časovom rámci, to je jedinečný počin na naše pomery. Všetko s poznámkami pod čiarou, s odkazmi na pramene i spisbu. Príbeh počiatkov Slovenska - od náčrtu Keltov a Germánov až po zánik kniežatstva.
Spisovateľ sa neoháňa priehrštiami cudzích slov, nezavaľuje čitateľa vetami cez deväť riadkov. Jednotlivé časti knihy sú delené na podcelky, a celkovo sa tak kniha veľmi dobre číta. Určite povinné čítanie pre pochopenie raného stredoveku u nás (s presahom do staroveku).
Vlkodlak
Hermann Löns
Naozaj jedinečný dej, pohľad na vojnou zmietanú krajinu. Čakal som niečo nacistické, keďže po tejto knihe nazvali nacisti záškodnícke skupiny, no Löns prekvapil. Román na úrovni. Dobrodružné, čítavé, akurát. Spolu s dedinčanmi dúfate, že Švédi ich vo vresoviskách nenájdu. Hlavný hrdina je rozhodne kladný, a veľmi rýchlo sa s ním človek stotožní, čo nie je pri starých románoch pravidlom.
Разговори са генералом Младићем / Hovory s generálem Mladićem
Rajko Doleček
1. Kniha je srbsko-česká, takže výborná pomôcka pri samostatnom zlepšovaní sa v jazyku
2. Kniha ponúka srbský pohľad. Nie pohľad vlády v Belehrade (Milošević a spol.), nie pohľad žoldnierov, ale pohľad Srba, ktorý miloval svoju zem viac ako seba
3. O Chorvátoch a Bosniakoch, čo bojovali na Mladićovej strane, o tom, že ani táto vojna nebola čierno-biela.
Kronika Slovanů
Helmold von Bosau
Ako pri každom stredovekom prameni z pera kresťana, treba sa pripraviť na povinné omáčky okolo, no raz darmo, je to prameň, ktorého pôvodca žil v čase, keď ešte Slovania v Polabí žili a vyznávali pôvodnú vieru. Veľmi zaujímavé údaje, ktoré vyznejú inak v učebnici dejepisu a inak od človeka, ktorý bol ich súčasníkom. O hrdých Slovanoch, o krvavých bojoch, v ktorých sa darilo raz Slovanom, raz nepriateľom. Píše aj o Maďaroch na viacerých miestach, takže prameň sa týka aj našich dejín.
Žáby v mlíku
Jan Drnek
Veľmi zaujímavé, má čo povedať aj slovenskému čitateľovi, hoc slovenčina v podaní priamej reči postáv tejto knihy, to je teda prča. Ale nekazí to celkový dojem. Keď sa však Viedňou valí tank, ktorý má na veži vápnom napísané Mor ho!, to zamrazí každého rodoľuba. Iste, opis bojov miestami písaný tak, že všetci Bohovia stoja pri čs. zbraniach, zatiaľ čo Nemcov a ich spojencov preklialo samo nebo. Prvú časť knihy som preskočil, pretože pokladám za nie najlepšie, že sa mystifikuje už pred mníchovskou dohodou. Čakal som, že až do 30. septembra bude všetko ako to poznáme, a až potom nastane zlom a začne boj, ale Drnek mystifikuje ešte pre mníchovom. Preto iba 4/5, lebo časť knihy mi bola nanič.
Svět slovanských bohů a démonů
Zdeněk Váňa
Na česko-slovenskom trhu asi niet lepšej knihy, ktorá by tak obsiahlo (a zároveň nie príliš rozsiahlo) oboznamovala čitateľa so slovanskými Bohmi, vílami, čarami, zvykmi, vzťahom k prírode, či predstavami o vzniku sveta a človeka. Kniha má čo povedať i dnešnému pokoleniu. A nepochybne ide o výbornú knihu na začiatok, ak sa človek s vierou svojich Predkov ešte iba oboznamuje.
Nie tak zložitým jazykom je písaná druhá výborná kniha Bohov dávných Slovanů.
Svatopluk Veliký, král Moravanů a Slovanů
Lubomír Emil Havlík
Je dobre, že vyšla kniha o Svätoplukovi i v češtine, a dá sa porovnávať s Kráľom Svätoplukom od Matúša Kučeru. Neprítomnosť odkazov v knihe je však na škodu. Inak veľmi zaujímavá kniha, rozhodne odporúčam. Len už dlhšie neviem pochopiť, prečo sú všetci takí nadšení z toho rexa (kráľa). V domácich staroslovienskych písomných prameňoch je vždy Svätopluk nazývaný kniežaťom, štát Moravským kniežatstvom (Morava), občania Moravanmi (Moravľani), ,,národ", jazyk a zem slovänskými. A knieža v tom období ešte nebol menej ako kráľ, lebo u nás kráľov nebolo (i knieža Rastislav sa radil s ,,kniežatami svojimi a s Moravanmi"). Tieto pramene sú v pôvodine dostupné vo viacerých knihách, napr. i v Kronike o Veľkej Morave od Havlíka. Ucelené prepisy starých textov sú zas v diele Jána Stanislava.
S českým historikom Wihodom sa dá v mnohom nesúhlasiť, no tiež podáva zaujímavé svedectvo o Svätoplukovi (na jutube ako Martin Wihoda - Velká Morava a její místo v dějinách (Pátečníci 13.4.2018))
Stanislavovo dielo:
https://www.databazeknih.cz/knihy/dejiny-slovenskeho-jazyka-dejiny-slovenskeho-jazyka-3-texty-457908
Arabské správy o Slovanoch (9. – 12. storočie)
Ján Pauliny
Prvýkrát vychádzajú v slovenčine tieto pramene v priamom preklade z arabčiny. Bohatý poznámkový aparát a predovšetkým spisovateľova znalosť arabčiny a tamojšej kultúry robí knihu dokonalou. Menšie časti arabských prameňov uvádzali i Ján Stanislav (Dejiny slovenského jazyka III) či Peter Ratkoš (Pramene k dejinám Veľkej Moravy), no v takejto podobe sa ešte slovenský čitateľ s týmito prameňmi nestretol. O živote, vládcoch, viere, o stykoch s Maďarmi. Vrelo odporúčam.
Pantografia
Edmund Fry
Naozaj nie je na škodu, že táto kniha vyšla, pretože sa nedá zohnať ani v angličtine (tlačená). Dávam 4/5, pretože Laubert vniesol do knihy svoje bludy, hoc (ako už podotýka predchádzajúci komentár) táto kniha jeho bludy práve vyvracia, a nie potvrdzuje. Žiadna bukvica sa tam nenachádza, a jazyk Tartarov očividne nie je slovanský. To ale iba čo sa týka prekladateľa a jeho zámeru - inak je kniha hodnotným dielom.
Pôvodina je dostupná v digitalizovanej podobe pod názvom Pantographia; containing accurate copies of all the known alphabets in the world; together with an English explanation of the peculiar force or power of each letter: to which are added, specimens of all well-authenticated oral languages.
Z ďalekých ciest
Alexander Mach
Na moje prekvapenie veľmi zaujímavá kniha. Vznik Česko-Slovenska, vznik Slovenského štátu, čechoslovakizmus, židovská otázka, SNP, súdy a popravy obnoveného Československa... Na toto všetko pozerá inak, ako sme zvyknutí, a človek si na základe jeho slov môže dohľadať spisbu venujúcu sa týmto oblastiam z iného uhla pohľadu. Vôbec nejde o knihu, ktorá by patrila do knižného radu ,,tajných dejín" - Mach operuje s článkami novín, svojimi výpoveďami, všetko (čo sa dá) podkladá skutočnosťami, akurát na ne nahliada svojimi autonomistickými očami. Pamäti majú vždy niečo do seba, vrelo odporúčam.
Nevyhlášená válka: Boje o Slovensko 1918–1920
Dušan Tomášek
Útla, českým vlastenectvom nadýchaná knižočka, z ktorej asi nebude citovať odborný bádateľ pri tvorbe článku, no určite nezaškodí prečítať si ju každému občanovi Česka a Slovenska. Boj bol síce o Slovensko, a bili sa i Slováci (slovenské národné gardy), no bez dobrovoľníkov z Čiech, Moravy a Sliezska by Maďari Slovensko udržali (1918), príp. obsadili (1919). Také sú skutočnosti. Prečo tomu tak bolo sa dozviete v knižke :)
Možno vytknúť isté protislovenské odtienky textu, ale v porovnaní s tým, čo tá kniha čitateľovi prináša, je to zanedbateľné (jestvujú aj iné knihy o tejto vojne, ale sú nedostupné).
Slovieni a Jozef II.
Vladimír Laubert
Tvrdenie, že „cisár Jozef II. vydal túto knihu v jazyku slovienskom“ je lož - ide o srbský preklad nemeckej pôvodiny. Tento Laubert si z odkrývania dejín spravil výnosný podnik. Stručný jazykovedný a dejepisný rozbor tohto paškvilu je na jutube dostupný ako Kniha „Slovieni a Jozef II.“ (rozbor).
Som vlastenec, hlásim sa k odkazu svojich Predkov, ale to neznamená byť hurávlastecom a prijímať podobné bľaboty. Zdravý sedliacky rozum...
