Slavomír53
komentáře u knih
Ľudia s čistým svedomím
Petro Petrovič Veršigora
O knihe som sa dozvedel v Husákových pamätiach (Svedectvo o SNP). Veľmi zaujímavé čítanie: tak pôvodca pamätí, ako i veliteľ partizánskeho zväzu boli Ukrajinci v službách Červenej armády, a prichádzali do styku so slovenskými vojakmi. A spisovateľ spomína na našich dedov iba v dobrom (nielen na tých, čo prešli na stranu Červenej armády). Kto by správy o priateľských vzťahoch medzi protivníkmi (Slovákmi a Ukrajincami) považoval za dobovú propagandu, odporúčam knižný rad Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu od Pavla Mičianika.
Ľudové liečenie Slovákov v Maďarsku
Mária Žiláková
Keď išla búrka, ke śe bľiśklo źme śe prežehnaľi, ľebo perun dorazi. [...] Tak hutoreľi, perun uďeri do duba. Do sosni zriedka uderí hrom. To je záznam z Vágášskej Huty (dnes Maďarsko) z druhej polovice 20. storočia. Tiež sa dočítate, čo robiť, ak čarodejnice chodia kravy dojiť, a potom kravy nedávajú mlieko gazdovi, akými bylinkami liečiť choleru, akými mor. Byliny ako vlčie jablko, nadragula, gombalia...
Veľmi by som si prial, aby sme sa dočkali dotlače tohto veľdiela (lebo prvé aj druhé vydanie je rozobraté), ale postoj slovenskej vlády k našim menšinám v zahraničí je už pár rokov rovnaký, takže väčšej peňažnej podpory sa asi nedočkáme. Tak či onak, ide o veľmi zaujímavé dielo, dopĺňa sa (územne i obsahovo) s obdobnou knihou z oblasti Kysúc od pána Marca. Veršované zaklínadlá, čary spojené s hospodárskym zvieratstvom, názvy bylín a spôsob liečenia s ich pomocou...
Kniha je za nemalé poštovné dostupná na vusm@alfold.net
Čierny havran
Vasyľ Škľar
Vypožičiam si súčasné české slovo, pretože tento román je skutočne po dlhej dobe poriadne „čtivo“.
Najprv som videl film, a netušil som, že jestvuje preklad knižnej predlohy do slovenčiny. Na knihu som narazil na novom antikvariáte Knihobot. Naozaj silný príbeh o silnom človeku. Film bol výborný, ale kniha je lepšia, za čo patrí veľká vďaka aj prekladateľskej dvojici. Rozhodne odporúčam, pretože ide síce o príbeh spojený s občianskou vojnou na rozvalinách Ruskej ríše, avšak odohrávajúci sa na Ukrajine, u nášho suseda. V čase, keď prebiehali boje opisované v knihe, naši pradedovia si akurát vydýchli po boji proti Maďarom v nevyhlásenej vojne, a Slovensko a Karpatská Rus si ešte iba zvykali na stav bez vojny. Čs. hrdinovia bojovali proti maďarským boľševikom, hrdina knihy proti boľševikom ruským. Prienikov s našim prostredím je v tomto príbehu viacero. Spisovateľ bol obvinený z antisemitizmu a rusofóbie, avšak, bez ohľadu na spisovateľovo osobné stanovisko, spisovateľ nemohol vkladať hrdinovi (Čiernemu havranovi) do úst slová, ktoré by jemu podobný človek v dvadsiatych rokoch prosto určite nevyriekol. Tak ako u nás počas vojny s Maďarmi (1918 – 1920) vznikali pesničky, ba i vojenské rozkazy namierené proti Maďarom a Židom, dochádzalo k obdobným javom na Ukrajine, akurát namiesto Maďara bol Rus. Krátko po rozpade Ruskej ríše Ukrajinci nemali dôvod mať Rusov radi, mať radi ruský svet, ktorý Ukrajincov a zvlášť ukrajinských kozákov utláčal. Takže bez predsudkov a predpojatosti voči tým či oným, hor sa do čítania – nebudete ľutovať :)
„V tento deň mal dovolené jesť mäso iba Ladym, lebo to bol presvedčený pohan, ktorý sa modlil k Dažbohovi, Perúnovi, Svarohovi, Mokoši a ďalším bohom.“
Vojna v tieni Majdanu
Vladimír Mohorita
Z novín a televízií hlavného prúdu sme zahlcovaní západnou propagandou, a potom sme náchylní prijať jej protipól, teda propagandu kremeľskú. Na jednej strane pri čítaní tejto knihy človek pochopí, ako vnímajú ľudia spracovaní Kremľom vojnu na Ukrajine, na druhej strane ide, rovnako ako v prácach „prozápadných“, o neúplnú pravdu (či skôr stoku lží s prímesou trošky poloprávd). Stačí si prečítať pár ukrajinských prác, pozrieť ukrajinské (nielen súčasné) filmy a človek pochopí, že Západ a Rusko síce majú na Ukrajine svoje záujmy, ale tie nie sú totožné so záujmami ukrajinského národa. Výborný článok venujúci sa predmetnej problematike (s odkazmi) bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od pôvodcov tejto knihy sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie novodobú spisbu a emócie). A akože bľaboty uvedené v tejto knihe, o dejinách Ukrajiny, zasluhuje označenie „odpad“ bez váhania. Napr. sa v knihe píše o tom, že Bandera nebol žiaden bohatier, že to bol trpaslík, a ani nebol pohľadný. Pritom ide o zhadzovanie osoby stavané na vode: či je pohľadný alebo nie, to asi rozhodnú skôr ženy, ako trojica prokremeľských spisovateľov, a čo sa výšky týka, akosi páni spisovatelia pozabudli, že ani Stalin či Putin by si v NBA pre svoju výšku nezahrali :D
Na strane 48 čítame: „Veľa vojakov ukrajinskej armády prešlo na stranu povstalcov, pretože odmietli strieľať do vlastných ľudí. Velenie ukrajinských jednotiek však dostalo príkaz zastreliť ich od chrbta ako zradcov a mnohé matky zo západnej Ukrajiny ani nevedia, kde sa nachádzajú ich synovia, lebo nemajú šancu o nich čokoľvek zistiť, či sú nezvestní, alebo pochovaní v nejakom masovom hrobe.“ Ak čakáte prameň, teda nejaké číslo rozkazu, nález masového hrobu, združenie matiek západnej Ukrajiny alebo niečo podobné, ste asi hnusný fašista, lebo správnemu proruskému Európanovi ako zdroj tohto tvrdenia stačí „povedala nám Taťjana“. Smiešne, naozaj.
Na takéto propagandistické knižočky treba nie nadávkami, lež ich zbraňami: ukázať, aké sú ich tvrdenia úbohé, premisy úplne pomýlené.
A z kníh o banderovcoch odporúčam určite nasledovné:
https://www.databazeknih.cz/knihy/banderovci-na-slovensku-1945-1947-niektore-aspekty-p-sobenia-jednotiek-ukrajinskej-povstaleckej-armady-na-uzemi-krajiny-270040
https://www.databazeknih.cz/knihy/m-j-utek-zo-sovietskeho-koncentraku-502420
Prepisovači dejín
Maroš Puchovský
Na pochopenie kremeľskej propagandy viac do hĺbky je to dobré. Neradno sa však tomu výkladu oddať a prijať ho. Tak ako jedna (prozápadná) strana mnoho vecí prekrúca, druhá (prokremeľská) strana nie je v ničom pozadu. Nesúhlasil som s bombardovaním Belehradu ani s inými vecami, no to neznamená, že budem hltať bľaboty prepisovačov dejín, ktorí napíšu knihu Prepisovači dejín... Badať, že sa o problematiku ukrajinsko-ruských sporov začali zaujímať až po vypuknutí vojny na východne Ukrajiny v roku 2014, pretože ešte aj v porovnaní s ostatnými proruskými knihami má táto veľmi úzky záber čo sa prameňov a spisby týka (väčšinou ani na pramene neodkazuje, iba zverejňuje všeobecne známe krčmové bľaboty). Kniha sa venuje „vzostupu fašizmu v Pobaltí“, bombardovaniu Juhoslávie, či „neofašistickej Ukrajine“: na porovnanie výborný článok venujúci sa i prepisovaniu ukrajinských dejín zo strany Ruska bol uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od pôvodcov tejto knihy sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene).
Na strane 39 čítame, že Putin, Lavrov, a ani (prokremeľský spisovateľ) Starikov nepovažujú za správne klásť znak rovnosti medzi nemecký útok na Poľsko a pakt Ribbentrop-Molotov. Nuž, čo tu dodať?
Všetko protiruské je označené ako fašistické, čo je pozostatok sovietskych čias, pretože nebolo želateľné hovoriť o tom, že nacizmus (nacionálny socializmus) bol úhlavným nepriateľom ZSSR, tak sa hovorilo o fašizme. Avšak už istú dobu badať, že kremeľská propaganda prechádza na označenie nacizmus, pretože nacizmus má bližšie k slovu nacionalizmus, ktorý je napr. na Ukrajine či v Pobaltí naozaj silný, a možno ho tak hodiť do vreca s nacizmom (neberúc do úvahy, že tak v Pobaltí, ako i na Ukrajine sú vzormi nacionalistov ľudia, ktorí proti nacistom, ako i sovietom, bojovali).
Kniha nešíri iba kremeľskú propagandu, ale venuje sa i vyvracaniu bájí šírených propagandou západnou. Pričom si vyberá tie ľahko vyvrátiteľné tvrdenia západnej propagandy (humanitárne bombardovanie Belehradu), čo v podvedomí čitateľa vyvoláva podvedomý dojem, že keď raz kniha vyvracia západnú propagandu, sama šíri pravdu. Pravda, kto má trošku rozhľad, tomuto zlepencu sa na lep nechytí.
A z kníh o banderovcoch odporúčam určite nasledovné:
https://www.databazeknih.cz/knihy/banderovci-na-slovensku-1945-1947-niektore-aspekty-p-sobenia-jednotiek-ukrajinskej-povstaleckej-armady-na-uzemi-krajiny-270040
https://www.databazeknih.cz/knihy/m-j-utek-zo-sovietskeho-koncentraku-502420
Banderovci na Slovensku (1945 – 1947). Niektoré aspekty pôsobenia jednotiek Ukrajinskej povstaleckej armády na území krajiny
Michal Šmigeľ
Keďže ide o veľmi vyhrotený jav (jedny za, druhí proti), je zbytočné sa nejak vypisovať. Kniha spĺňa požiadavky odbornej práce: poznámky pod čiarou odkazujú na archívy a iné pramene, z knihy nesrší nenávisť voči žiadnej zo strán. Rozhodne odporúčam, pretože po slovensky a v spojitosti so Slovenskom si nič lepšie o banderovcoch neprečítate.
Druhé vydanie je doplnené o podobizne ukrajinských veliteľov a niekoľko máp, celkovo však po stránke obsahu nie je pozmenené.
Pamäti slovenského dôstojníka obsahujú aj jeho zážitok s banderovcami:
https://www.databazeknih.cz/knihy/m-j-utek-zo-sovietskeho-koncentraku-502420
Slovo o pluku Igorově / Slovo o polku Igorevě (dvojjazyčná kniha)
neznámý - neuveden
Nie som žiaden obdivovateľ Západu, ale aby sa v knihe už na druhej strane súvislého textu písalo o „klike zo západu“, ktorá mohla zničiť pôvodinu Slova o pluku Igorovom... Ale obídem všetky tie „Velesove knihy“ a „Slavjanov“, a prejdem k hlavnému textu.
Pôvodina z roku 1800 (prvé vydanie rukopisu) je dostupná na internete, a každý si môže overiť, že v tejto knihe z roku 2018 sa text z roku 1800 nenachádza!!! Vo vydaní z roku 1800 je vedľa seba (podobne ako v knihe z roku 2018) pôvodina a preklad do ruštiny. Ani jeden z týchto textov nie je použitý vo vydaní z roku 2018. Hľa, začiatok pôvodiny vo vydaní z roku 1800 a začiatok „pôvodiny“ vo vydaní z roku 2018:
Не лѣполи ны бяшетъ, братїе
Не лепо ли ны бяшет, братие
A samozrejmosťou je, že namiesto čísloviek tak, ako boli v pôvodine, uvádza kniha z roku 2018 priamo v texte „pôvodiny“ arabské číslice... Des.
Netvrdím, že sa to nedá čítať, ale to bolo tak ťažké zachovať pôvodné písmo, aby mohli túto knihu NAOZAJ používať aj poslucháči ruského jazyka či slavistiky?!
Lepšie ako drôtom do oka, predsa je to nie zlý preklad (pri prekladoch vždy ocením doslovnosť, ktorá tu je zachovávaná), ale všetko ostatné dojem z knihy strašne kazí.
Samotný text diela začína vo vydaní z roku 1800 na strane 1 (predtým úvod značený rímskymi číslicami do VIII). Vľavo pôvodina, vpravo preklad do ruštiny používanej v roku 1800. Digitalizovaná podoba vyhľadateľná ako слово о полку игореве 1800.
K samotnej pravosti pôvodiny, ktorej už niet, sa nedokážem vyjadriť dosť odborne, ale to, koniec koncov, nie je pri posudzovaní tohto vydania to najdôležitejšie.
V slovenskom preklade vyšlo ako Slovo o pluku Igorovom a ďalšie staroruské historické povesti.
Slovanské pohanství ve středověkých latinských pramenech
Jiří Dynda
Všetky „za“ spomínajú predošlí komentátori, a možno s nimi iba súhlasiť. Jednoznačne neoceniteľná kniha, ktorú by si mal aspoň raz prečítať každý, koho zaujíma postať predkresťanskej viery, a nie novodobé predstavy o nej z pera ziskuchtivých spisovateľov. Správy priamo o Horných Uhrách nejestvujú ani v našich domácich kronikách (knižný rad vydavateľstva Perfekt), hoc píšu o „pohanských“ povstaniach a o „túžbe uhorského ľudu vrátiť sa k bludom svojich otcov“ (napr. Viedenská maľovaná kronika). Keďže prameňov priamo sa zmieňujúcich o prejavoch pôvodnej viery u nás niet, nie sú ani v tejto knihe. No zato sú v tejto knihe pramene české a poľské, a na ich základe môžeme predpokladať, ako to bolo aj u nás.
Za jediný nedostatok pokladám, oproti neskoršej knihe pána Dyndu, že sa v knihe nevenuje rozboru jednotlivých javov spomínaných v prameňoch. (Nedostatok sa týka vydania z roku 2017, v druhom vydaní je to napravené:)
Tradičné liečiteľstvo a ľudová mágia na horných Kysuciach
Jozef Marec
Veľmi zaujímavá kniha. Ide o čriepok národopisu Slovenska, a je veľmi dobre, že sa MS podujala na jeho knižné vydanie. O omši v kostole, ktorej úlohou je niekoho zabiť, o výrobe mŕtvej vody, o liečivých rastlinách... No zároveň je knihou o našich dejinách a našich Predkoch.
Perlička :) Môj kamarát je synom hrobára a vravel, že na čiernom trhnu stojí lebka (už biela, bez tkanív), ak má aj dolnú čeľusť, 10 000 €. On si myslel, že to kupujú nejakí metalisti, aby si do nej dali sviečku a postavili na poličku, ale po prečítaní tejto knihy som zistil, na čo asi sa ešte používa a prečo je taká drahá ;-)
Etymologický slovník jazyka českého a slovenského
Václav Machek
Keďže ide o prácu z roku 1957 a pôvodcovi nie je slovenčina materinskou rečou, nachodíme tu rôzne nedostatky, čo sa týka slovenských slov. No až do vydania Stručného etymologického slovníka slovenčiny (2015, 2019) nebolo o čo sa opierať (s výnimkou Odtajnených trezorov slov I - III, no to nie je slovník). Veľmi zaujímavé, niektoré veci sa v novšom slovníku nenachádzajú, a pritom sú veľmi zaujímavé (slověn čoby ľan, ohnižil čoby salamandra...).
Stručný etymologický slovník slovenčiny
Ľubor Králik
Niečo, čo tu desaťročia chýbalo. Doteraz sa dalo pracovať iba s Etymologickým slovníkom jazyka českého a slovenského od Václava Machka, no keďže šlo o prácu z roku 1957 a pôvodcovi nie je slovenčina materinskou rečou, nachodíme tam rôzne nedostatky, čo sa týka slovenských slov. Zato táto kniha je to pravé orechové aj pre neodborníkov, aj pre poslucháčov vysokých škôl. Azda najväčšmi ma teší, že k dielu Jána Stanislava a Šimona Ondruša pridáva sa ďalšie vedecké dielo, ktoré jasne dokazuje, že naši predkovia v ranom stredoveku sami seba nazývali nie Slovieni, lež Sloväni, neskôr Sloveni, a preto máme Slovensko, Slovenky a slovenčinu.
Cesty starověkých civilizací
Jan Burian
Čítavo podané, a hoc prešlo mnoho rokov a došlo k mnohým archeologickým nálezom ktoré spresňujú údaje uvedené v tejto knihe, ide o veľmi prehľadnú prácu, vhodnú pre neodborníka. Nestačí dejinám rozumieť, treba ich aj vedieť podať, a to sa pánovi Burianovi podarilo. O starovek sa prednostne nezaujímam, po knihe som siahol s cieľom získať základný prehľad a myslím, že som si zvolil správne.
A azda žiadna iná kniha nemá takú svojskú vôňu ako táto :) Stačí privoňať a človek si spomenie, ako mu kniha voňala pred rokmi.
Slovenské strašidlá od A po Z
Ivan Szabó
Zaujímavá knižočka. Útla, no obsiahla. Samozrejme treba prečítať i knihy od pani Nádaskej, lebo toto nieje vyčerpávajúce dielo. Niekoho môže spliesť, že to vydalo Štúdio humoru a satiry, a obálka knihy vyzerá ako tie o vtipoch, o ide o zaujímavú knihu, naozaj založenú na skutočnostiach a ústnej ľudovej slovesnosti.
V Choči je naisto čosi
Katarína Nádaská
Obsah i obrázky na úrovni. Staršie pokolenie sa zaobíde aj bez obrázkov, no ak chce kniha zaujať dnešnú mládež (a verím, že chce), vybrala správneho umelca. A pani Nádaská ako vždy na 101 %.
Osudy slávnych zbojníkov
Ivan Szabó
Zaujímavý pohľad na zbojníctvo. A dozviete sa aj o menej známych zbojníkoch. Niekoho môže spliesť, že to vydalo Štúdio humoru a satiry, a obálka knihy vyzerá ako tie o vtipoch, o ide o zaujímavú knihu, naozaj založenú na skutočnostiach a ústnej ľudovej slovesnosti.
Slovensko v anekdotách
Milan Stano
Jedinečná kniha. Prostredníctvom vtipov a anekdôt sa veľa človek dozvie o samotnej obci či nejakom úseku jej dejín. Po ostatných kníh z tohto radu nesiahnem, lebo vtipy o blondínkach či žandároch ma ozaj nelákajú, no tieto vtipy stoja za to. Je veľká pravdepodobnosť, že si tu nájdete svoju dedinu či mesto. Ja som svoju nenašiel, ale dá sa to prežiť :)
Dejiny slovenského jazyka 3: Texty
Ján Stanislav
Preklad zahraničných textov o Slovanoch v ranom stredoveku, prepis a čiastočne aj preklad textov staroslovienskych (mnohé vznikli na Veľkej Morave), prepis textov v starej slovenčine až po bernolákovčinu. Pri knihách ako je táto nedokážem pochopiť, že nevyjde dotlač. Jedinečná pomôcka pre poslucháčov slavistiky, slovakistiky, rusinistiky i bohemistiky. A slovník starosloviensko-slovenský na konci knihy je naozaj jedinečný. Táto kniha má cenu zlata.
Slovanstvo a svet budúcnosti
Ľudovít Štúr
Vydanie z roku 1993 je prekladom z nemeckej pôvodiny (Štúr napísal toto dielo po nemecky), a s výnimkou protištúrovského predslovu ovplyvneného deväťdesiatymi rokmi ide o výborný preklad. Samotný obsah veľa napovie o Štúrovej vidine budúcnosti. Pri niečom si poviete, že je veľká škoda, že sa tak nestalo, inokedy treba uznať, ako sa Štúr mýlil, a že môžeme byť radi, že to či ono sa nestalo. Určite by si mal knihu prečítať každý, kto sa zaujíma o náš národný život v 19. storočí a/alebo o jeho predstaviteľov. Netreba s obsahom knihy súhlasiť, no tak či onak nám ukazuje, ako zmýšľal Štúr, a to už za to stojí.
Preklad Slovanstva... z dielne vydavateľstva Nitrava (2015 a neskoršie dotlače) je o niečom inom. Nejde o preklad pôvodiny, ale o slovenský preklad ruského prekladu nemeckej pôvodiny. Áno, je pekné, že sa na to podujali, lebo preklad z roku 1993 sa už nedá zohnať, no na druhej strane, prečo prekladať z ruštiny, ak jestvuje dochovaná pôvodina v nemčine. Druhá vec, prekladateľ nezvládol preklad vlastných podstatných mien (mestá, osoby a iné mená skomolené prepisom z ruštiny), a vydavateľstvo namiesto vlastných poznámok ponechalo iba poznámky ruské.
Rytieri a hrady
Philip Steele
Kniha rozhodne stojí za to. Na začiatok to pravé. Jediná škoda, že na Slovensku nemáme obdobnú knihu o hradoch našich.
Rytíři
Nicholas Harris
Pre deti výborná kniha, jediná škoda, pravda, že hrad nie je z Horných Uhier (či aspoň Krajín českej koruny). Inak veľa rozkladacích prvkov, čítavé, príjemné obrázky.
