Slavomír53 komentáře u knih
Žiaľ, musím súhlasiť s predošlým príspevkom. Kniha má však svoje klady, a ak sa niekto o SS ešte nezaujímal, na začiatok je to vhodná kniha. SS začínalo ako polovojenská zložka nacistickej strany, a pre svoju oddanosť vznikli neskôr i Zbrane SS (Waffen-SS), čo už boli jednotky SS určené na vojenské nasadenie. Pre zaujímavosť doplním, že esesáci si od príslušníkov Wehrmachtu za svoje neustále parádne pochodovanie vyslúžili hanlivú prezývku „asfaltoví vojaci“. Napríklad počas protipoľského ťaženia v roku 1939(!) stratil motorizovaný pluk LSSAH viac ako 400 mužov a v priestore mesta Pabianice sa dokonca dostal do obkľúčenia, z ktorého ho vysekal až Wehrmacht (ČERNÝ, Vladimír: Vznik a organizace Waffen SS. In: časopis Extra VÁLKA Vojska. september 2014, strana 6).
Stručné a jasné, čítavo napísané. ČSR bola spočiatku ohrozená ani nie tak Nemeckom, ktoré sa ešte iba dostávalo z ťažkostí, ako revanšistickým Maďarskom. Slovensko bolo totiž, na rozdiel od iných od Uhorska odtrhnutých území, pričlenené k štátnemu útvaru bez minulosti, a predtým bolo dlhú dobu neoddeliteľnou súčasťou Uhier – najhorlivejšie teda Maďarsko vystupovalo vo svojej revizionistickej politike práve proti Československu (strana 14). V súlade s nemeckými zámyslami a maďarským pričinením sa malo práve Slovensko stať hlavným nástrojom narušenia celistvosti Československa (strana 21).
Jeden z čriepkov obrovskej skladačky obrazu medzivojnového Československa a (ne)možnosti jeho udržania sa. Napr. maďarská menšina na Slovensku (podobne ako Karpatskí Nemci) nevystupovala v rámci ČSR ako rozrušujúci činiteľ (na rozdiel od Nemcov v českej časti štátu), hoc predstavitelia menšiny požadovali istú právnu prestavbu postavenia menšín (s. 15). Chcem preto knihu odporučiť i slovenskému čitateľovi, pretože pôvodcovia knihy sa otázke menšín na Slovensku nevyhýbali a námet zdarne spracovali.
Dlhodobo nedostupná kniha. Pri dnešnej úrovni vedy a jej nesústredenia sa na Slovensko si neviem predstaviť, že by došlo k dotlači, nebodaj, aby bola daná kniha prekonaná. V ktorej župe sa čo jedlo, kde prevládalo aké umenie či aké sa kde používali pracovné nástroje. Pre veľké rozmery (pol na pol metra) je ťažšie nájsť pre ňu miesto, no rozhodne stojí za to. Dá sa v nej len tak listovať a hľadieť na údaje o zaniknutom svete, ale určite neraz poslúžila i národopiscom.
Výborná kniha, dopĺňajúca (po mnohých rokoch) Etnografický atlas Slovenska. Nie som Rusín, ale je smutné, ako s otočením každej strany atlasu ich zastúpenie na mape klesá a sťahuje sa stále viac na severovýchod. Zaujímavé je sledovanie obdobia, kedy nemožno určiť, či ide o Slovákov alebo Moravanov, Slizanov či Čechov, pretože štátna politika zavelila, a boli označovaní bez rozdielu ako Čechoslováci.
Na rozdiel od prvej časti (náklad 3850 kusov) ide o nezohnateľnú knihu (1850 kusov). Nedokážem pochopiť, prečo nevyjde dotlač (MS, SAV...), keď nikto nič lepšie doteraz o tomto jazyku nenapísal (pochopiteľne ani v zahraničí, keďže sa týka predovšetkým ČR a SR). Na rozdiel od prvého dielu je tento plný tabuliek skloňovania a časovania slov starého jazyka, a celkovo si dovolím poznamenať, že na čítanie tohto dielu treba mať aspoň základy jazykovedy, aby sa človek v odbornom názvosloví nestrácal.
Profesor Ján Stanislav vo svojom diele opäť dokazuje, ako je jazyk prepojený s dejinami a bez tých nemožno vývoj jazyka poňať celostne. Dozvedáme sa i o nespočetnom národe (besčislьnъ językъ) na Veľkej Morave, či o slovänskej zemi z pera staroruského Nestora. Narozdiel od druhého dielu je zameraná odťažito (teoreticky), teda aké boli podmienky prijatia jazyka, ako jazyk vplýval na ďalší vývoj a podobne.
Pán Zrubec využil pád socializmu k písaniu národne ladených kníh venujúcich sa našim stredovekým dejinám. Táto je veľmi prínosná už len preto, že ide o nezriedka o málo známe osobnosti našej minulosti, a často prináša nové a málokde sa vyskytujúce údaje i o osobnostiach všeobecne známych. Tak sa napr. dozvedáme o jeho pátraní po potomkoch Matúša III. Čáka (zvaný Trenčiansky) a mnoho iného. Určite vrelo odporúčam.
Lepšie je cťou niečo stratiť, ako hanbou získať. (s. 104)
Ide nie o celostne spracovanú knihu ako v prípade knihy Malá vojna od Pavla Mičianika, lež o miesto našej obrannej vojny v pamäti národa. Proti Maďarom vtedy bojoval nový Slovenský štát, preto sa za socializmu muselo na našich hrdinných predkov zabudnúť (a mnohí hrdinovia tejto vojny končili vo väzení a v gulagoch). A tak vieme o 12 – 15 000 partizánoch 31 národností pôsobiacich v roku 1944, no zo všeobecného povedomia sa úplne vytratila skutočnosť, že na obranu východného Slovenska sa od Záhoria až po Zemplín postavilo vyše 21 000 dobrovoľníkov, čo zostalo najväčším dobrovoľníckym nástupom 20. storočia.
V knihe nechýba ani boj Rusínov na Podkarpatskej Rusi proti postupujúcim Maďarom v čase, keď toto územie vyhlásilo samostatnosť, a nespadalo teda ani pod ČSR, ani SR.
Prvý (a nadlho asi posledný) rozsiahly slovensko-rusínsky slovník. Prvý diel je na tom trochu horšie s akosťou obalu a tlače, ale obsahovo za druhým nezaostáva. Výborné pri lúštení starších východoslovenských písomných pamiatok (nielen tých rusínskych).
Prvý (a nadlho asi posledný) rozsiahly slovensko-rusínsky slovník. Prvý diel je na tom trochu horšie s akosťou obalu a tlače, ale obsahovo za druhým nezaostáva. Výborné pri lúštení starších východoslovenských písomných pamiatok (nielen tých rusínskych).
Ide o nárečie slovenských Rusínov, ktorí boli za minulého zriadenia označovaní za Ukrajincov bez ohľadu na ich národné povedomie. Odmysliac si teda túto nepresnosť, ide o výbornú knihu, ktorá spolu s priloženým CD tvorí výbornú pomôcku pre poslucháčov rusinistiky. Ide často o terénny výskum v oblastiach, kde je už v našej dobe rusínsky živel omnoho slabší, a kniha tak slúži ako svedectvo o niekdajšej prítomnosti Rusínov v tej ktorej oblasti.
Knihu by som si nikdy nekúpil, ale pri jednej objednávke mi ju z Grady poslali zdarma. Stačí začať čítať a ide to samo. Veľmi zaujímavé čítanie, aspoň pre mňa, ktorý som sa tlačeným médiám nikdy bližšie nevenoval. Stručne aj o ručne písaných novinách, kníhtlači či samotnom papierenstve.
Výborná voľba, ak sa o toto obdobie teprv začínate zaujímať. Asi nikde som sa nestretol s jednoduchším a zrozumiteľnejším vysvetlením nemeckého tlaku na ČSR. Počas príprav konferencie v Mníchove sa Hitler zveril Mussolinimu: „Súčasné Československo treba zlikvidovať, pretože disponuje štyridsiatimi divíziami a zväzuje mi ruky voči Francúzsku.“ Ak by si niekto pomyslel, že ide o nedôveryhodný údaj (keďže nie je všeobecne známy), doplním, že v rovnakom duchu sa Hitler vyjadril už 5. novembra 1937 (kedy okrem ČSR zmienil i vtedy ešte samostatné Rakúsko), počas tzv. Hoßbachovej porady (GÖRLITZ, Walter: The German General Staff. Its History and Structure 1657 – 1945. Londýn: Hollis & Carter, 1953. strany 308 – 309).
Zaujímali by ma príčiny nízkeho hodnotenia knihy predošlými hodnotiteľmi (1, 3). :)
Kniha je stručná, obsažná, prehľadná. Dobré na začiatok, ak sa človek o tento úsek dejín ešte nezaujímal. Druhá možnosť na začiatok je Kvačkovo dielo Československý rok 1938.
19. mája 1935 sa konali voľby do Národného zhromaždenia: Nemecká ríša venovala Sudetonemeckej strane na podporu volebnej kampane 300 tisíc ríšskych mariek, čo vtedy predstavovalo asi 141 tisíc dolárov. Strany 58 – 59.
Čs. armádny generál Lev Prchala (ktorý zamýšľal prevrat s cieľom odstaviť od moci v ČSR tých, čo sa chcú Nemcom vzdať) si do svojho denníka zapísal: „Nikto nechcel čestne zomrieť...“ (FILÍPEK, Jan: Mnichov 1938 – hra o Československo, s. 105 https://www.databazeknih.cz/knihy/mnichov-1938-hra-o-ceskoslovensko-275185 ). Historik Pavel Šrámek by medzi takých nepatril. Veľmi dobre sa číta kniha od historika, ktorý na vec nehľadí iba ako na dejinnú udalosť, neposudzuje iba ako historik, lež ako hrdý Čech, ktorého mrzí, že tak silná branná moc (a v tejto knihe jej silu dokazuje) sa nepostavila nepriateľovi a bez boja sa vzdala.
Priestorovo nakreslené prehľadné obrázky znázorňujúce jednotlivé druhy opevnenia, fotografie terénu, mapy so znázornenými obrannými pásmami, prehľadné tabuľky. Slovenského čitateľa iste zaujme nie povrchne spracované čs. opevnenie na juhu Slovenska určené proti Maďarom.
Nemecké letectvo zohrávalo počas druhej svetovej vojny významnú úlohu, a neviem o knihe neskoršieho vydania, ktorá by predčila túto, no určite sa dopĺňa s obsahom dvojdielneho radu Letadla 1939-45: Stíhací a bombardovací letadla Německa. Tých, čo sa zaujímajú o možný vojnový stret medzi Nemeckom a ČSR na jeseň 1938 uvediem, že v tomto čase trpelo nemecké letectvo zúfalým nedostatkom leteckých púm (s. 19). Čs. letectvo nemalo ťažkosti takého druhu ako letectvo nemecké, avšak nemecké stroje boli oproti strojom československým modernejšie.
Táto kniha obsahuje pamäti súčasníka osudných udalostí roku 1938 a je doplnená veľkým množstvom prameňov. Karpatskí Nemci či Maďari na Slovensku ani zďaleka neboli voči väčšinovému obyvateľstvu nepriateľskí tak, ako Nemci z pohraničia súčasnej Českej republiky, ktorých voči česky hovoriacemu obyvateľstvu ČSR štvala nacistická propaganda. Ak chce súčasné pokolenie Slovákov pochopiť zánik ČSR bez toho, aby prečítalo desiatky kníh, odporúčam túto knihu.
Na Vltavskej čiare mal byť zastavený prvotný a hlavný nápor najlepších z nemeckých divízií. Preto bola v septembri 1938 hotová už na 85 %, čo je v porovnaní so zvyšnými pohraničnými a vnútrozemskými obrannými pásmami vysoké percento. Zaujímavé sú tiež fotografie, s ktorými som sa inde nestretol. Celostný obraz dopĺňajú pamäti a to, ako bolo po obsadení toto obranné pásmo nivočené.