Slavomír53 komentáře u knih
Román o pohnutom osude Urbana, Pukanca, a celkovo tekovského kraja v čase protitureckých vojen. Za románom je preklad posledných strán denníka majstra Urbana. Už samotným výberom námetu je to zaujímavé dielo, a vlastným spracovaním naozaj nezvyčajné a pôsobivé.
Veľmi silný príbeh, ktorý nebolo možné za minulého zriadenia vydať. Naozaj napínavo podaný príbeh pána Nemčoka, zaznamenaný jeho synom. Nejde o bežné pamäti, ale o román založený na ústnom podaní človeka, ktorý prežil partizánsku popravu. Tento príbeh je doplnený dodatočným výskumom jeho syna, opierajúceho sa tak o archívne pramene, ako i o svedectvá pamätníkov. Pri čítaní sa tlačia slzy do očí. Silný príbeh jednej z mnohých obetí partizánov. O zločinoch gardistov, Nemcov, Rumunov, Sovietov či Američanov sa všeobecne viac-menej vie, ale obete partizánov (nie povstaleckých vojakov) nemali až donedávna možnosť podať svoje svedectvá.
Nezmyselné zabíjanie začali niektorí partizáni. Raz sa to musí otvorene napísať. JABLONICKÝ, Jozef: Povstanie bez legiend, s. 173.
Výpoveď očitého svedka, zaživšieho robotnícky raj na zemi. Miestami príšerné, miestami zábavné. Mnohí z nás mali možnosť sa rozprávať s robotníkmi, čo boli pracovať v ZSSR napríklad v 80. rokoch, a často si chválili. Ale to bolo mnoho desaťročí potom, ako bol v boľševickom Rusku americký Slovák a člen komunistickej strany Andrej Šmith – ten stihol zažiť krušné časy, ešte len rodiaceho a utvárajúceho sa socialistického zriadenia. V ZSSR Andrej Šmith vytriezvel, no nebolo to zadarmo.
„Päť rokov som bol ľudským katom.“ (str. 131)
Pôvodne som trošku reptal na to, že je to zbásnená povesť, namiesto náučného či odborného spracovania. Ale to iba dovtedy, kým som nezačal čítať! Pán Kreutz dokázal, že slovenskí básnici majú čo povedať čitateľovi aj dnes. Naozaj dokonalé spracovanie. Spisovateľ podal výsledky svojho poctivého archívneho výskumu prostredníctvom veršov s ľahkosťou vlastnou štúrovskému pokoleniu. Klobúk dolu, toto dielo nemá svojim obsahom a spracovaním na Slovensku obdoby.
Bez preháňania sa pri čítaní zamyslíte, zasmejete, zvážniete. Nie iba pre samotný obsah, ale i pre spisovateľom zvolené slová a rýmy. Dokonalý pôžitok.
Nejeden rodoľub vyroní slzu. Silné, dobovým jazykom zachytené strasti, ľúbosti a súženia našich otcov a materí. Určite stojí za to prečítať si. Hodnota takejto spisby je nevyčísliteľná. Po dejepisnej stránke ide o dobový pohľad ľudí na rôzne udalosti (útlak roľníkov, turecký vpád, nešťastná láska), a po stránke jazykovej ide o dobový pokus o spisovnosť (poslovenčená čeština) a prejavy miestnych nárečí (západného, stredného a východného Slovenska). Skrátka dokonalý počin dobový, a i súčasný (súhrnné vydanie týchto prameňov).
Moja sestra ma odmala oslovovala bračok. V slovníkoch (ani nárečových, ani historických) toto slovo nie je, jestvuje iba ako priezvisko. A teraz som sa v tejto knihe dostal k veršom
Ach, bračok môj premilený,
kedy sa mi vrátiš z vojny?
Odkaz dávnych časov :)
Úplne súhlasím s predošlým príspevkom. Pri niektorých knihách je päť hviezdičiek málo, a toto je jedna z nich. Predošlá kniha Slovanské pohanství ve středověkých latinských pramenech bola veľmi obohacujúca, no táto je doplnená o rozbory javov spomínaných v prameňoch (uriekanie, význam Roda, uctievanie rôznych bytostí...), a určite je veľmi zaujímavé, ako dlho sa prejavy starej viery udržali (pán Dynda rozoberá i tzv. dvojverie na Rusi).
O knihe som sa dozvedel vďaka zoznamu kníh na stránke slovanskykruh.cz. Ide o dotlač práce z roku 1894. Pán Zíbrt spracoval naozaj pozoruhodné dielo, ktoré napriek veku hodnotou neskorším prácam neustupuje. Pôvodca upotrebúva poznámky pod čiarou, aby sa odvolával na pramene a spisbu, pričom pracuje so zdrojmi v mnohých jazykoch. Kniha síce nesie dlhý podnázov končiaci sa slovami „se zvláštním zřetelem k české lidovědě“, no kniha sa týka aj predkov súčasných Slovákov, pretože v predmetnom VIII. storočí sa povery a zvyklosti po oboch stranách rieky Moravy výrazne nelíšili.
O zariekavaní
O brázdach okolo osád
O modlách, zhotovených zo súkna
O uctievaní prameňov
O mozgu živočíchov
O pohanských svätyniach...
Nepostrádateľná kniha, ak sa človek zaujíma o ranostredoveké dejiny našich predkov. Názov je trochu zavádzajúci, pretože kniha obsahuje aj preklad prameňov z doby pred vznikom Samovej ríše, teda úplne prvé písomné pramene nespochybniteľne spojené so Slovanmi. Pred každým prameňom je krátky úvod pána Ratkoša, ktorý zasadzuje prameň do doby a približuje dôveryhodnosť a okolnosti vzniku daného prameňa.
Preklad arabských prameňov akurát nie je najlepší, omnoho lepšou je v tomto smere kniha Arabské správy o Slovanoch (Pauliny).
Výborná kniha! Pán Ratkoš bol naslovovzatý odborník, a kniha doteraz nebola prekonaná. Po stránke jazykovedných rozborov trošku pokrivkáva, odporučil by som Odtajnené trezory slov I – III (Šimon Ondruš). Vo všetkých ostatných ohľadoch dokonalé dielo, akurát že nezahŕňa do výkladu, vzhľadom k svojmu veku, novšie archeologické nálezy, ako to robí napr. posledné vydanie knihy Nitrianske kniežatstvo (Ján Steinhübel). Knihu určite vrelo odporúčam tak žiakom stredných škôl, ako i širokej verejnosti.
Staré písomné pramene vo výbornom preklade pána Sopka. Niektoré už vyšli v plnom znení v knižnom rade vydavateľstva Perfekt, no napr. Špišskosobotská (správy o tatárskom vpáde) sa dá v plnom znení čítať len a výhradne v tomto vydaní. Pred samotným prekladom jednotlivých kroník sa čitateľ oboznámi s tým, čo o danej kronike vieme a kedy bola objavená.
Zaujímavé úvahy o budúcnosti Európy. Ešte zaujímavejšie je, že mnohé sa naplnili a iné sa plnia. Jedna poznámka, za ktorú mi, dúfam, nik nenahlási tento príspevok. Chelemendik píše o tom, ako bude v budúcnosti obyvateľstvo Európy rasovo premiešané, plné prisťahovalcov z Afriky a Ázie. Na jednej strane, sestra mi žije v západnej Európe a musím povedať, že tam sa Chelemendikove slová napĺňajú, ale na strane druhej, ako to, že Chelemendik nevidel, že to, čím straší svojich čitateľov, sa už dávno naplnilo v Rusku? Môj syn sa v roku 2017 hlásil na vysokú školu do Ruska, a bol si vybavovať štipendium v Centre ruskej vedy a kultúry. Hlásil sa do školy v Rostove na Done, a všetky postupy a rady si zapisoval. Zamestnankyňa ruského strediska mu povedala, iba tak medzi rečou, že po zotmení aby radšej nevychádzal z internátu, predsa len je to blondín, a to miestni Tatári a Čečenci veľmi nemusia, tobôž ak by bol s dievčaťom. Tak načo tu pán Chelemendík písal v roku 2003 o skazenej Európe, ktorá zmesou rôznych rás a národností vytesní pôvodné národy, keď v Rusku je to už dávno vecou prítomnosti, a nie možnej budúcnosti. Aj na tomto vidieť, ako mnohí Rusi hľadajú chyby v zahraničí (v ktorom žijú), a chyby vlastnej krajiny akosi podvedome prehliadajú. Tak či onak, kniha stojí za prečítanie, je tenučká a dobre napísaná, za večer ju prečítate a otvorí sa Vám časť ruského zmýšľania.
Výborná práca, ktorá nezamlčiava zločiny ani hrdinstvá Hlinkovej Gardy (POHG a poľné jednotky). O surových bojoch v slovenských horách medzi partizánmi a gardistami, o gardistoch v radoch partizánov, o gardistoch, ktorí pred Nemcami zachránili dedinu určenú na vypálenie pre partizánsky útok na nemeckú posádku v nej, o zločincoch v radoch gardy. Veľmi zaujímavé čítanie, každé tvrdenie podopreté výpoveďou svedka, archívnym fondom či iným prameňom. Skutočnosť, že knihu vydalo Múzeum SNP jasne svedčí o nestrannosti pána Hruboňa, hoc už samotná snaha o nezaujaté skúmanie pôsobnosti tejto organizácie u niekoho vyvoláva pocit, že ide o snahu ospravedlňovať čiesi zločiny. Začiatok i záver knihy zasadzuje pôsobnosť HG do širších európskych súvislostí. Knihu vrelo odporúčam.
O gardistoch podieľajúcich sa na vraždách v Kremničke a Nemeckej: navyše podľa posledných zistení to vyzerá, že šlo o zámysel gardistov známej jednotky, a Nemci sa iba pridali.
O gardistoch, ktorí ochraňovali nemeckú exhumačnú komisiu na ceste k ostatkom partizánmi povraždených civilistov prevažne nemeckej národnosti.
O „papierových gardistoch“, ktorí sa hrdili príslušnosťou ku garde, až kým nebolo treba bojovať.
O gardistoch, čo hrdo bojovali, krvácali a umierali za myšlienku samostatného Slovenského štátu.
O gardistických veliteľoch, čo dali počas potláčania povstania plošne zatknúť Čechov a evanjelikov, a na zásah zhora ich museli prepustiť.
O gardistických veliteľoch, čo pred Nemcami zachránili povstalcov, partizánov i celé dediny.
Dejiny nie sú čiernobiele, tobôž nie dejiny vojny Slovákov proti Slovákom.
O knihe som sa dozvedel vďaka článku Венгерское заимствование татош в словацкой языковой и фольклорной традиции od doc. Viktórie Ľašuk, CSc. v ruskom Vestníku ugrofinistiky. Aj to svedčí o hodnote tejto knihy, z ktorej citujú zahraniční jazykovedci s medzinárodnou pôsobnosťou. Kniha je veľmi zaujímavou i pre človeka, ktorý vie o jazykovede iba čo-to zo strednej školy. Dejiny jazyka sú dejinami národa, a pôvodcovia tejto práce podávajú tieto dejiny zrozumiteľne, preto knihu odporúčam širokej verejnosti.
Že tu nájdem rodnú dedinu som nečakal. Naozaj podrobný opis stolice a jednotlivých jej častí. Preklad z latinčiny do zrozumiteľnej a dobrej slovenčiny (čo už dnes nebýva pravidlom). Napriek nízkemu nákladu je kniha stále dostupná, čo vypovedá o súčasnom povedomí Tekovčanov. Nehľadiac na rok vzniku rukopisu je to veľmi zaujímavé a obohacujúce čítanie.
- Obsah: 5/5 (Výhrady sú, ale nie natoľko závažné, aby bolo čo i len 4,5/5 – práca poctivého historika.)
- Jazyk: 5/5 (Veľká vďaka pánovi Timotejovi Kubišovi, ktorý sa držal Záborského zápovede, týkajúcej sa jeho rukopisov: „Kto by po mojej smrti dačo z nich uverejnil, toho zaklínam svätou vôľou mŕtvych, aby nič v nich nemenil, nič ani nevynechával, ani nepridával. Alebo tak ako sú, alebo nijak.“)
- Časová vhodnosť/aktuálnosť: 5/5 (Dnes, keď mnohí Slováci podvedome stotožňujú uhorské dejiny s maďarskými a zriekajú sa ich, veľmi vhodné čítanie.)
Kniha je tiež doplnená o náčrt života Jonáša Záborského.
Výhrada: súc farárom, nevyhol sa miestami (predovšetkým v opise dejín ranouhorského štátu) vplyvu svojho vierovyznania, a tak „pohanské povstanie“, spomínané v uhorských kronikách a uznávané ako „pohanské“ i súčasnými odborníkmi, vykladá ako povstanie pravoslávnych proti katolíkom, lebo podľa neho bolo nemožné, aby sa ľudia chceli vrátiť k predkresťanskej viere, keď už spoznali svetlo pravej viery.
Kniha nesie výstižný názov, pretože na našich hrdinov sme akosi zabudli – väčšina údajov a mien bude pre čitateľa úplnou novinkou (v Maďarsku sú známi doteraz, len naše dejepisectvo sa ich akosi zrieklo). Text je bohato sprevádzaný fotkami zo súčasných múzeí, kde sa uchovávajú dobové zbrane a odevy. Odporúčam druhé vydanie.
Topoľčiansky Achilles, i vojvoda, ktorý s necelými 800 vojakmi postavil sa 140-tisícovému tureckému vojsku, či kapitán hradu, čo sa so 150 mužmi postavil 10-tisícovému tureckému vojsku, a mnoho ďalšieho :)
Do boja, Slovák, do boja,
volá ťa drahá vlasť tvoja,
Turek sa v nej divý peleší,
dediny naše pustoší,
do boja, Slovák, do boja!
Vyčerpávajúce (skúmanú oblasť aj čitateľa) dielo. Obsažná práca, veľmi veľa údajov a odkazov prevažne na pramene, nič na už vydané knihy. Nájdete tu svoju dedinu, aké mýta sa platili, komu dedina patrila naprieč stredovekom a prečo, ako sa vyvíjalo osídlenie nielen stolice, lež i jednotlivých obcí, ako postupne hustla sieť ciest. Náročné čítanie, ale stojí za to.
Právom stále vyhľadávaná kniha, doteraz neprekonaná. Niektoré stolice sú bližšie opísané Matejom Belom, či stále rozširujúcim sa knižným radom Osídlenie XY stolice v stredoveku (Tomáš Sitár), no takáto všeobecne poňatá práca viac vydaná nebola.
Výborná kniha, naozaj encyklopedicky spracovaná. Dá sa prečítať aj naraz (vyhýbajúc sa heslám súvisiacim s územím či obdobím, ktoré čitateľa nezaujíma), ale aj vyhľadávať (abecedne radené) heslá. Drobná chybička pri Nestorovom letopise: nie je to Povesť vremionnych let, lež Povesť vremennych let. Pre istotu som to preveroval, ale io namiesto e je len a iba v tejto knihe (ba ani na internete to nenájdete inde ako tam, kde priamo citujú túto knihu). Určite vrelo odporúčam.
Naozaj zaujímavá kniha, dobre sa číta. Napriek tomu, že vyšla kedy vyšla, nesrší z knihy nenávisť voči viere (kresťanskej či predkresťanskej), a na základe archeologických a písomných prameňov je čitateľom priblížený zánik starého sveta a zrod sveta kresťanského, plného úkladov a mocenských zápasov. Veľmi zaujímavý pohľad na zánik Avarského kaganátu, podložený, a pritom som sa s ním v novšej spisbe nestretol (alebo mi to aspoň neutkvelo v pamäti). O obrátení Bořivoja, o zločinoch Franskej ríše voči nekresťanským Germánom a Slovanom...