Slavomír53 komentáře u knih

12 x 23 cm (na výšku). Zohnal som si dve: jedna sa skvie na poličke, druhá leží na stole priamo počas prípravy poživne. Výborná kniha. Žiadne zbytočné bľaboty. Krása. Vrelo odporúčam tak kuchárom, ako aj nadšencom župných dejín.

3 24.09.2022

Takmer každá tekovská obec, tobôž mesto, si tu nájde pár slov o svojich dejinách. Veľmi ľahko sa číta, a ak ste z Tekova, každá druhá bitka sa odohrala na mieste, kde ste už boli. Silné čítanie.

4 22.09.2022

Vyvážene podávané údaje o živote a bojovom nasadení štyroch stredovekých vládcov. Veľmi zaujímavé čítanie. Kresby v tejto knihe sa čitateľovi zaryjú hlboko do pamäte. Už sú to roky, čo som knihu odložil na poličku a nečítal z nej, no doteraz mám pred očami El Cida, ktorý zo sedla rúbe arabskú pechotu (v boji zahubil aj 300 vojakov), či vojakov Karola Veľkého, ktorí popravujú tisíce Sasov za ich vernosť svojim bohom.

4 21.09.2022

Veľmi zaujímavo pojatá kniha. Referáty a štúdie v nej obsiahnuté prinášajú zaujímavé údaje i obrazovú prílohu, s ktorou som sa doteraz nestretol. Citovaná zahraničná dobová tlač, ktorá o Tisovi písala, citované správy vojakov a diplomatov opisujúcich Tisu počas jeho prezidentstva i po ňom. Takto si predstavujem nestranný výklad dejín. Jedna z lepších kníh o Tisovi.

3 21.09.2022

Správy označené ako dôverné, ktoré z východného Slovenska putovali do ústredia a zachytávali výpovede utečencov zo ZSSR. Nechýbajú ani rozporuplné hlásenia už priamo počas vojny, napr. keď Ukrajinci z obce Turka žiadajú slovenského a nemeckého veliteľa o ochranu pred rabujúcimi Maďarmi.

3 20.09.2022

(SPOILER) Rozsiahla a obsiahla kniha. Pri niektorých básňach sa do očí tlačia slzy. Dostupné je 3. doplnené a rozšírené vydanie.

Hardi-Drevenický, Moja otčina:

Orali po tebe so spevom hanoby,
sťa úhor neplodný malas' navždy ostať,
nie deti, lež synov bez dňa a poroby
mala dávať svetu zotročená postať.

[...]

Moja si naveky, trpiaca rodná mať,
vlasť dávnych otrokov, orlov budeš rodiť,
o krásnej slobode vesmír ti bude hrať
a v rúchu kráľovskom víťazne smieš chodiť.

2 20.09.2022

(SPOILER) Úryvok z básne Takto by hovoril Hlinka (Valentín Beniak, december 1938):

Mlaď moja krásna, drž sa, drž
a do šíku si staň,
kto Slovák si a kto si muž,
prilož si k lícu zbraň
a za spevu a melódie
stroj hradbou, ktorá zbojstvo bije.

2 20.09.2022

Azda najväčšmi ma dojala hĺbka a obraznosť Slovenskej balady z roku 1997.

Od pánov, čo nás hnali do prvej svetovej, cez nacistov zahnavších nás do druhej svetovej a červených do tej tretej, až po rozvrat a zločinnosť a našich uliciach v čase moci kapitálu. Aby sa ukázal hĺbka básne, musela by byť citovaná celá. Dokonalé. „Rodáci, svorne spojme sa!“

2 20.09.2022

(SPOILER) Anton Prídavok, kedysi veľmi známy (napr. i dielom Pribina):

Syn mamulienky, ktorý trónil v ríši hviezd,
sa zmenil na meteor ohnivý –
hoc pri pohľade na vlasť svierala sa päsť,
on – hvezdár, vedec, vojak, s vetvou olivy
sa uznal svojim stvoriť nových časov vznik,
aj zdolal zlobu: bohatier a víťaz – Štefánik.

2 20.09.2022

(SPOILER) Nádherné zabudnuté verše, od známych i neznámych veršotepcov našej domoviny. Smutné a silné čítanie.

Rudolf Dilong, Odtrhnutým bratom:
Krívd veľkých pole tmavé odpočíva tuná,
osudov strašlivých spí celé záhrobie,
ó povedz, ktorá ešte smutnejšia je struna,
aby si vyplakal sa na nej, národe!

3 20.09.2022

Za minulého zriadenia bol život týchto vysťahovalcov vykresľovaný ako prepychový – mali sme veriť, že zradili vlasť a žijú v blahobyte. Brat môjho starého otca tiež musel opustiť svoju otcovizeň, a jeho spomienky sú v mnohom podobné spomienkam pána Halma. S tým rozdielom, že Halmovo dielo by si zaslúžilo filmové spracovanie. Naozaj silný príbeh.

2 20.09.2022

(SPOILER) Nejde o nasilu pozbierané akékoľvek rýmujúce sa správy o počiatkoch boľševizmu na Slovensku. Do tejto zbierky boli vybrané iba umelecky hodnotné básne. Ide o verše z čias druhej svetovej vojny pozbierané z novín a časopisov.

A čia je celá vyplienená Orava?
Čie sú tie domy spálené a ženy pohanené?
Čí je ten hrozný nárek nad horami?
Čie sú tie deti hladom zoslabené
a dvadsaťtisíc zamĺknutých s nami?

Pôvodcom úryvku básne je Karol Strmeň (dnes posledný žijúci partizán sa volá Vladimír Strmeň). Báseň sa venuje vyčíňaniu samozvaných partizánov na Orave, „ktorí majú na svedomí viacero vrážd, znásilnení a vykradnutých gazdovstiev“. Išlo predovšetkým o Poliakov a Sovietov, proti ktorým sa miestni obyvatelia zoskupovali do občianskych milícií. Viď stranu 141 – 149: https://www.databazeknih.cz/knihy/za-slovensky-stat-za-novu-europu-hlinkova-garda-v-obdobi-nemeckej-okupacie-275001

Jožo Zvonár Tieň: Znamenia vzkriesenia (úryvok)
...vydržať verný svojej hrude
na ceste v pokušení zlom,
osvedčiť svoje srdce hrdé,
dej slávy rodu osnovať,
prežiť a zachovať sa v ňom.

3 20.09.2022

Práca sa nevenuje banským mestám v Dolnom Uhorsku! Ide o staré názvoslovie: z pohľadu Viedne/Bratislavy boli dolnouhorskými banskými mestami Banská Bystrica, Nová Baňa, Kremnica a iné, a hornouhorskými boli Gelnica, Rožňava a ďalšie. 70 strán rozsahu knihy je samotné Wenzelovo dielo, ostatok sú texty slovenských odborníkov. Knihu naozaj vrelo odporúčam, pretože ide o jedinečné údaje.

Knihe možno vytknúť jeden nedostatok, ale netýka sa obsahu. Tak výtlačok, ktorý som si kúpil, ako aj výtlačok, ktorý som držal v rukách v miestnej knižnici, má už od výroby poškodenú väzbu. Predná strana obálky sa od väzby odlupuje, ale zadná časť ju drží, takže obálka od knihy neodpadne úplne. Asi nejaká chyba pri nanášaní lepidla :/ (je to však opraviteľné).

4 17.09.2022

Ako všetky knihy, na ktorých sa podieľal pán Šmigeľ, aj táto je na vysokej úrovni a mapuje u nás už zo všeobecného povedomia vymazanú časť našich dejín. Odsun Židov sa omieľa stále a jednostaj, no osud a genocída našich pokrvných bratov upadli do zabudnutia. Táto kniha výrazne prispela k vyplneniu tohto bieleho miesta nášho dejepisectva.

4 16.09.2022

Zaujímavo písaná kniha, venujúca sa naozaj zložito spracovateľnej oblasti. Kniha si však, nazdávam sa, nájde čitateľov v širokých vrstvách Slovákov, pretože nehľadiac na zložitý námet a úzko zameraný záber je text prehľadný a zrozumiteľný i neodborníkovi v oblasti peňažníctva a hospodárstva.

V úvodnej časti dospel súčasný odborník k rovnakým záverom, ako slovenskí komunisti (viď Husákove pamäti) i autonomisti (viď Machove pamäti) v medzivojnovom období, takže čo sa týka medzivojnového vykorisťovania Slovenska, nešlo očividne iba o protičeskú propagandu (snahy nechať slovenské hospodárstvo poľnohospodársky zamerané, žiadne zohľadnenie potrieb slovenských podnikateľov, kartelizácia...).

Na jednej strane človeka veľmi teší, že naši v Poľsku vydávajú podobné knihy, na druhej strane je však na zamyslenie, že takéto knihy vychádzajú v zahraničí, a nie doma – a v tomto prípade ide o knihu zameranú na dejiny celého Slovenska, nie iba severných oblastí obsadených Poľskom, ktorým sa tradične toto slovenské vydavateľstvo v Poľsku venuje.

Knihu vrelo odporúčam.

4 15.09.2022

Výborná kniha, ktorá si 5/5 zasluhuje nielen preto, že spracovala námet dosiaľ nespracovaný, lež i preto, že sa to pánovi Uhrinovi podarilo na vysokej úrovni. Kniha nadchne nie iba ľudí, čo sa dejinám vojenstva venujú do hĺbky, ale aj bežného slovenského čitateľa, ktorého zaujíma osud slovenských tankov a pridružených menších jednotiek počas povstania. Čo sa tankov týka, ide okrem iných o LT-35 a LT-38, známe z prvej republiky ako LT vz. 35 a LT vz. 38, takže si prídu na svoje aj nadšenci „čo by bolo keby“, pretože môžu zhodnotiť tieto tanky a ich schopnosti (spätne) v spojitosti s osudnou jeseňou 1938.

4 15.09.2022

Napriek zadnej strane obálky knihy, pri ktorej som začal pochybovať o nestrannosti pôvodcu danej práce, sa samotná práca ukázala ako viac-menej nezaujatá, vecne a pútavo približujúca životný príbeh slovenského radikála. Pravda, nechýbajú (už asi povinné) časti, z ktorých by sme mali pochopiť, že máme sami seba za svoje dejiny bičovať; ale ide iba o pár takýchto nepríjemných miest. Keď vezmem do úvahy jedinečnosť posudzovaného diela, ani tieto sebabičujúce prvky mu neuberajú hviezdičku z hodnotenia, a dávam 5 z 5. Na ďalšie čítanie určite odporúčam Machove pamäti „Z ďalekých ciest“ či Vnukovo dielo nazvané podľa citátu samotného Macha: „Mať svoj štát znamená život“.

4 15.09.2022

Rovno na začiatok treba povedať, že preklady Velesovej knihy do ruštiny sa rozchádzajú (a český preklad vchádza z jedného z ruských). To som si nevšimol iba ja, ale aj samotní prekladatelia, ktorí o tom píšu vo svojich (ruských) knihách (Maximenko, Slatin...). Napr. Nikolaj Slatin (stúpenec pravosti VK) vo svojej knihe na strane 174 vyčíta Asovovi jeho výrazné zasahovanie do východiskového (runového) textu pred samotným prekladom do ruštiny (Слатин, Николай Владимирович: Влесова книга. Литературный перевод её текстов с примечаниями и комментариями. Moskva – Omsk: Русская правда, 2017).
Väčšina prekladateľov VK uvádza vo svojom vydaní aj runový text, a preto si viete porovnať, že Asov (ktorého preklad je najrozšírenejší) naozaj výrazne text menil, prehadzoval celé slová a vety, a až potom ho preložil do ruštiny. A tento scestný ruský preklad bol preložený do češtiny a je to táto modrá kniha, ku ktorej píšem príspevok. Takže aj keby sme zatiaľ pripustili pravosť VK, tento preklad je scestný a teda úplne zbytočný.

Vo vydaní VK od Slatina je i stručný slovník, ktorý vysvetľuje a prekladá slová z Velesovej knihy do ruštiny. Mnohé slová sú vo velesovej knihe v niekoľkých rôznych tvaroch, čo jednoducho vylučuje možnosť, že Velesova kniha bola napísaná živým jazykom. Na strane 93 je v treťom riadku 7 rôznych slov, označujúcich slovo „je“, teda tretia osoba slovesa byť. I v tomto svojskom slovníku je jasne uvedené, že ide o tretiu osobu jednotného čísla slovesa byť. Keď sa začítate do rún VK, naozaj nájdete veľké množstvo tvarov tohto slova, čo je nezlúčiteľné so živým, prirodzeným, jestvujúcim jazykom. V slovenčine použijeme „on je“, alebo „jest“, podľa súvislostí. No nemáme 7 tvarov!!! Žiaden jazyk nemá a nemal. Arabčina napríklad rozdeľuje „je“ podľa toho, či hovoríme o mužovi alebo žene, ale tiež nemá 7 tvarov!

Koncovky slov sú úplne náhodné, pritom už jedna hláska, tobôž dve či tri, menia zmysel slova. A teraz neposudzujem preklad Slatina či Asova, ale samotný „runový“ text. Koncovky lietajú hore-dole, teda ten, čo napísal Velesovu knihu, sa očividne pokúšal napodobniť starý jazyk, ale veľmi nešikovne. Priblížim to na slovenčine, pretože bežný čitateľ VK sa asi starým jazykom nevenuje. Sú/súc, bude/buda (staré slovo pre súc), bijúc/bijúci/bivší... „Súc plukovníkom, velil som pluku. ≠ Sú plukovníkom, velil som pluku.“

Ale požičal som si ruskú knihu venujúcu sa rozboru VK, a napísal ju veľký stúpenec pravosti VK Maximenko (Максименко, Георгий Захарович: Велесова книга. Веды об укладе жизни и истоке веры славян. Moskva: Концептуал, 2019).
Ale na moje prekvapenie sa tam nenachádzalo nič, čo by dokázalo človeka presvedčiť o pravosti knihy. Ako príklad odťažitého a zavádzajúceho potvrdzovania pravosti knihy uvádzam piatu kapitolu knihy od Maximenka. Názov kapitoly znie „Výskum slovanských véd Velesovej knihy s pomocou dejepisu, archeológie, jazykovedy, antropológie, kartografie, klimatológie a genealógie DNK“. Avšak v samotnom texte kapitoly sa iba obhajuje tzv. genealógia DNK ruského vedca Kľosova, ktorému i na Slovensku už vyšli knihy vo vydavateľstve Torden (keď už DNK/DNA, tak náš vedec doc. RNDr. Vladimír Ferák, CSc.). Naozaj nejestvuje nič, žiaden prameň písomný či archeologický, žiadna ústna ľudová slovesnosť, ktorá by potvrdzovala pravosť VK.

Prekladatelia a šíritelia VK, ktorí na tom zarábajú, dopĺňajú svoje tvrdenia o pravosti VK mapami a vysvetleniami, ktoré ale nepotvrdzujú Velesovu knihu, iba rozširujú v nej načrtnuté skutočnosti, vychádzajú z nich. Áno, NAČRTNUTÉ skutočnosti: pretože na to, ako je VK obsiahla, veľa miestopisných názvov či osobných mien v nej nenájdete (porovnajte s počtom zemepisných názvov a počtom mien v staroslovienskych, uhorských či ruských kronikách a letopisoch, v ktorých chcel pisateľ podať svedectvo o svojej dobe).

Teraz k samotnej pravosti knihy. Rovnako ako v prípade svätej knihy amerických mormonov sa pôvodné doštičky záhadne objavili, videl ich vyvolený a zas sa stratili. Zostal iba ich prepis (teda runový text, ktorý sa prekladá do ruštiny a z ruštiny ďalej) a fotografia jednej doštičky. Na tejto doštičke v prvom riadku sú tri rôzne znaky pre hlásku B, čo svedčí o mnohom, len nie o starobylosti tohto písma.

Doštičky údajne našiel ruský vojak Izenbek počas občianskej vojny atď. atď. A samozrejme až do svojej smrti v roku 1941 ich nikto nevidel a nevyfotil, až na jedného zberateľa. Ach, škoda reči...

Pre úplnosť si dovolím parafrázovať časť vyjadrenia ruského stredovekára a jazykovedca Olega Viktoroviča Tvorogova. Takže pred sebou máme dielo veľmi primitívne, podávajúce svedectvo nie iba o obmedzených vedomostiach jeho pôvodcu, lež i o tom, že tento pôvodca nemá ani spisovateľskú predstavivosť. Preto sa vo Velesovej knihe stále vracia k rovnakým zápletkám, k stále tým istým skutočnostiam. Ťažko nájdeme medzi stredovekými kronikami a letopismi hoc i najnižšej úrovne dielo s tak úbohou ústrednou myšlienkou, ako je táto Velesova kniha. Skrátka, i rozbor podávania dejinných skutočností v tejto knihe svedčí o tom, že pred sebou máme nešikovne zlepený podvrh

Som verný svojim predkom a bohom, vyznávam predkresťanskú vieru, a preto tento podvrh odsudzujem, a dovoľujem si ho nazvať nie Velesovou knihou, ktorej názov zneužíva meno boha Velesa, ale Izenbekovými doštičkami, lebo práve on ich „našiel“.

Niektoré knihy vydané vo vydavateľstve Nitrava (starobylý názov mesta Nitra) sú úplne zbytočné, priam škodlivé pre slovenského čitateľa. Ak sa totiž človek o kozákov nezaujíma, a chce si rozšíriť obzory, toto je veľmi zlá voľba. Prirovnal by som to ku knižnému radu Bystvor z tohto vydavateľstva. Des a hrôza. Polopravda je horšia ako lož, a v prípade tejto knihy to platí dvojnásobne: skutočné postavy, udalosti a pojmy (Pugačov, povstania, ataman kozáckeho vojska) sú prepletané s výmyslami z kníh ruských šovinistov z 90. rokov.

To už si radšej prečítajte o kozákoch v odborných časopisoch, prípadne na wiki, ale toto naozaj nie (na našom trhu, pokiaľ viem, nie je dostupná kniha o kozákoch všeobecne).

Pomerne jednostranný, no i tak obohacujúci, výklad dejín kozákov podávajú nasledovné knihy (viac odborných či náučných kníh v češtine/slovenčine asi nieto):

- Kozáci (Stanislav Auský)
- Kozáctvo (Stanislav Auský)
- Letopisy kozáctva. Kozáci v Centrální Evropě (Josef Dolejší)

O ukrajinských kozákoch je čo-to i v PDF dostupnej knihe Kapitoly z ruských dějin 18. století (pretože Rusko proti kozákom v tomto období viedlo boje).

Na dôvažok doplním, že na obálke je socha Svätoslava I., kniežaťa (Kyjevskej) Rusi, ktorého zahraniční pozorovatelia opísali (a tieto opisy súčasné dejepisectvo nijako nespochybňuje) tak, že jeho výzor bol totožný s výzorom neskorších záporožských kozákov (široké šarovary, chochol, fúzy...). Teda Svätoslava možno považovať za predchodcu kozáctva na Ukrajine, ale kniha „Starodávna minulosť kozáctva“ sa venuje kozákom v Ruskej ríši, ktorí sa tak výzorom, ako i presvedčením a spôsobom života od tých ukrajinských výrazne odlišovali, takže vyobrazenie tejto sochy je na obálke knihy zavádzajúce (ale to len na okraj, inak kniha celkovo nestojí ani za deravý groš). Rozdielu ukrajinského a ruského kozáctva sa venuje zaujímavý článok uverejnený v 52. čísle časopisu Reconquista (na rozdiel od tejto knihy sa pôvodca článku odvoláva na písomné a archeologické pramene, nie pochybnú novodobú spisbu).

V antikvariátoch už nedostupná kniha (stačí mi napísať Váš email a pošlem knihu v PDF). Ako prameň podávajúci svedectvo o dobe svojho vzniku z hľadiska jazyka, jazykovedy i dejepisectva 5/5, samotný obsah, pravda, pokrivkáva. Túto knihu som neprečítal celú, lebo má takmer 900 strán, a... čitateľ pochopí, ak bude čítať. Dielo sa vezie na podobnej vlne ako HORÁK, Antonín: O Slovanech úplně jinak (kde je i uvádzaná v zozname použitej spisby), či ŠAVLI, Jožko – BOR, Matej – TOMAŽIČ, Ivan: Veneti. First Builders of European Community. Tracing the History and Language of Early Ancestors of Slovenes.

„Europo, dej sobě již jednou říci: otevři a obrať již jednou své oči na Slavjanstvo, věř, že tvá historie dotud nebude úplná a pravdivá, pokud to neučiníš.“

Osobne by som ocenil, keby nejaká skupina uznávaných slovenských a/alebo českých jazykovedcov a slavistov rozobrala toto dielo po obsahovej stránke, a konečne dala bodku za všetkými vyjadreniami neodborníkov, ktorí dielo predskúsenostne abože hania, abo velebia (pretože je mi jasné, že mnohé Kollárove závery sú pritiahnuté za vlasy, iba niektoré zistenia môžu byť podnetné pre ďalší výskum).

4 14.09.2022